Nereálne návrhy opatrení

pondelok, 04. máj 2015, 14:04

Minister Viliam Čislák predložil poslancom parlamentného výboru pre zdravotníctvo Správu o stave v zdravotníctve (pdf)

Je to zaujímavé čítanie, hoci s kolísavou kvalitou textu. Dokument pripravovalo viacero ľudí z viacerých inštitúcií, chýbal mu editor finálnej podoby.

Pri analytických častiach ide na viacerých miestach o svieži odborný text.

Pri návrhoch konkrétnych opatrení však už triezvy analytický nadhľad chýba. Ako riešenia sú uvádzané projekty, ktoré sú očividne v ich popisovanej podobe neuskutočniteľné. Pôsobia tam ako päsť na oko. Sú tam však preto, lebo je na to naviazané čerpanie eurofondov. Nielen Európska únia by sa mala včas zaujímať, na čo hodláme vyhodiť európske peniaze. Malo by to trápiť aj nás ostatných – lebo keď nám nakoniec Komisia nepreplatí účty, zatiahnu to slovenskí daňoví poplatníci.

Čo v Správe chýba

Na dokumente je zaujímavé nielen to, čo je v ňom napísané. Dôležité je všimnúť si, čo v ňom nie je napísané.

Ministerskí analytici ani len slovom nezavadili o plán zavedenia jednej zdravotnej poisťovne. Vládni politici pritom predstierajú, že myšlienka znárodnenia je stále živá. Jedine už len v ich fantázii.

Ale vážnejšie veci sa do Správy nedostali. Napríklad DRG. Alebo eHealth.

Stratifikácia nemocníc

Redukcia počtu nemocničných postelí máva rôzne vzletné názvy – kedysi to bola „optimalizácia“, neskôr za ministra Valentoviča „reprofilizácia“, dnes sa tomu hovorí „stratifikácia“. Podstata je rovnaká. Ako znížiť príliš vysoký počet akútnych lôžok na Slovensku?

Ministerskí analytici popisujú osvietený prístup k plánovaniu siete. Je to z teoretického hľadiska dobrý text, sám by som ho nenapísal lepšie :). Zatiaľ je napísaný vo všeobecnej rovine, o konkrétnej metodike plánuje ministerstvo diskutovať so stakeholdermi.

Problémy nastanú, keď sa potom metodika redukcie rozmení na drobné a začne byť jasné, koho konkrétne postihne. Vtedy vstúpi do hry politika, tlak na úpravu metodiky a pod. So suboptimálnym výsledkom. Ide o riziko, ktoré zdravotnícki plánovači v Správe neuvádzajú.

Rola zdravotných poisťovní

V tejto súvislosti treba vyzdvihnúť asi najúspešnejšiu redukciu postelí (vyše 3000) z roku 2011, ktorú vypracovala a presadila VšZP pod vedením Mariana Faktora.

Rola poisťovní je v tejto súvislosti totiž neopomenuteľná. Na konci dňa to budú práve zdravotné poisťovne, ktoré stratifikáciu nemocníc presadia. To ako keby autori Správy prehliadli.

O utilizácii zdrojov majú poisťovne podstatne lepšie informácie než ministerstvo zdravotníctva. Okrem ľahko merateľných parametrov (obložnosť, priemerná doba hospitalizácie) poznajú aj mnoho ďalších informácií – preklady, rehospitalizácie, indikované SVLZ, spádovosť, tok pacienta a podobne.

Úlohou štátu má byť zadefinovanie nároku poistenca: t.j. dokedy má nárok na zdravotnú starostlivosť, kde, za akých podmienok. Za dobrý nástroj považujem navrhnutý Evidence Based Hospital Referral. Ide napr. o minimálny počet výkonov nevyhnutný na oprávnenie ho poskytovať, aby sa zabezpečila kvalita a efektivita.

Na tomto mieste je vhodné vrátiť sa k téme DRG. Práve na DRG klasifikáciu by sa takýto Referral mal odvolávať. Už rok a pol nemocnice vykazujú dáta o náročnosti prípadov a o poskytnutých operačných výkonoch. Možno nie sú dokonalé, ale kým s nimi nezačneme pracovať, kvalita vykazovania sa nezlepší. Pri odbornom plánovaní nemocničných kapacít by však bolo hriechom nevyužiť takéto dáta.

À propos, dáta

Ministerstvo v Správe uvádza, že v záujme transparentnosti zadefinuje, aké dáta majú nemocnice povinne zverejňovať. Dodám, že v záujme transparentnosti by malo ministerstvo zadefinovať aj to, aké dáta bude zverejňovať štát, napr. NCZI. Je prinajmenej zvláštne, ak štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa požadované dáta označí za obchodné tajomstvo, kým súkromné poisťovne s ich sprístupnením nemajú problém.

Päťročnice

Nemocnice majú do leta vypracovať rozvojové plány na 5 rokov.

Ako môže ktokoľvek súdny žiadať plán na 5 rokov, keď nikto nevie, čo bude o rok? Nevie predvídať, koľko zdrojov bude v zdravotníctve. Nevie, koľkým zdravotníkom sa nejaká vláda rozhodne centrálne stanoviť výšku mzdy. Netuší, ako to bude so zavádzaním DRG a jeho dopadmi. Vypracovať päťročný plán v takejto situácii je zbytočné mrhanie energiou dospelých ľudí. Keď dôjde k stratifikácii nemocníc, sľúbenej na inom mieste, všetky plány budú v tej chvíli nanič. Rozhodnutia a investície, ktoré sa podľa nich urobia, budú v spätnom pohľade neefektívne.

Nereálne plány si už nemocnice v minulosti dávali. Napríklad v roku 2009 vypracúvali podnikateľské plány, ktoré boli podmienkou pre oddlženie. K dodržiavaniu plánov nikdy nedošlo.

Najužitočnejšia aktivita plánovaná v nemocniciach je externý audit. Pre nadchádzajúcu vládu to bude cenný zdroj informácií.

Oddlženie

Napriek sľubom ministerky Zvolenskej o vyrovnanom hospodárení sa štátnym nemocniciam nedarí znižovať straty. Ministerstvo zdravotníctva teraz avizuje oddlženie tých nemocníc, ktoré hospodária vyrovnane aspoň pol roka. Avšak – čo s tými ostatnými? Žiadna odpoveď, žiadny návrh riešenia.

PPP projekt novej nemocnice

Problém bratislavskej nemocnice má vyriešiť PPP projekt. Napriek popísaným výhradám, politickej citlivosti, zložitosti tohto projektu je ministerstvo zdravotníctva nadmieru optimistické. Nová univerzitná nemocnica v Bratislave má vraj otvoriť svoje brány na prelome rokov 2018/2019. Toto je čisté science-fiction.

Centrálne regulované mzdy zdravotníkov

Hoci na jednom mieste Správa uvádza, že centrálne tabuľky pre mzdy lekárov predstavujú pre nemocnice problém, o pár strán neskôr avizuje prípravu zákona o minimálnych mzdových nárokoch zdravotníkov v štátnych organizáciách. Do tohto zákona sa má presunúť aj regulácia miezd lekárov. Odkiaľ však na to vziať zdroje? To je zrejme i dôvod, prečo takýto zákon neuzrel (a ani neuzrie) svetlo sveta.

Integrované zdravotné centrá

V hlavách ministerských úradníkov stále kolujú integrované zdravotné centrá ako spôsob minutia eurofondov. Uvedomujú si – a v Správe to i uvádzajú – že kritickou podmienkou na ich vybudovanie je súhlas lekárov primárnej sféry. Ten súhlas zatiaľ rozhodne nemajú. Lekárom sa nechce sťahovať ďalej od svojich pacientov, do priestorov, ktoré bude za neznámych podmienok spravovať ministerstvo zdravotníctva.

Integrácia starostlivosti znamená prepojenie informácií, manažment pacienta. Nie sústredenie rôznych poskytovateľov v jednej budove, postavenej za eurofondy.

Chytať naraz viacerých zajacov?

Dokument popisuje veľa komplikovaných, odborne i manažérsky náročných, centrálne riadených zmien, ktoré sa majú pripraviť súčasne a pomerne rýchlo. Ministerstvo pritom na to nemá dostatočné kapacity. Hlavným rizikom je, že ide o politicky citlivé zmeny, ktoré sa majú udiať v predvolebnom období.

Preto sa domnievam, že z plánov, ktoré minister Čislák predložil poslancom, nakoniec nič nebude.

 

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny

autor: Tomáš Szalay 1 2

1 Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku – Health Policy Institute
2 Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia