Reforma ante portas

Vláda schválila národný program reforiem ako aj program stability na roky 2016-2019. Čo z toho vyplýva pre zdravotníctvo?

Zdravotníctvo je v týchto dokumentoch označené za jednu z hlavných výziev slovenskej ekonomiky. Popri základnom školstve a trhu práce.

V porovnaní so zahraničím v zdravotníctve výrazne zaostávame. Žijeme najmenej rokov zdravého života. Zdroje v systéme využívame veľmi neefektívne.

A to napriek tomu, že sme tu každý rok mali aktualizovaný národný program reforiem. S akým výsledkom?

Dlh rástol rýchlejšie

Zadlžovanie fakultných a univerzitných nemocníc pokračovalo v roku 2015 rýchlejšie ako v roku 2014. A to nás predchádzajúci ministri, Zvolenská a Čislák, pravidelne ubezpečovali, ako sa situácia zlepšuje, hospodárenie sa vyrovnáva a ozdravné opatrenia fungujú.

Nefungujú. Záväzky po lehote splatnosti prekročili ku koncu roka 2015 len u štátnych nemocníc 440 miliónov eur. Aj preto sa začína skloňovať slovo „oddlženie“ – ale zatiaľ bez jasnej odpovede, ako zabrániť vzniku nového dlhu.

Navrhnuté reformné opatrenia pre nemocnice sú zatiaľ tie, ktorými operoval aj predchádzajúci manažment ministerstva zdravotníctva, ale nepretavil ich do reality.

Hovoríme o centralizácii obstarávania štátnych nemocníc, o benchmarkovaní cien zdravotníckej techniky, o stratifikácii a reprofilácii nemocníc. Do konca roku má byť dokončená jednotná štruktúra účtovania nemocníc (dostatočne škandalózne je, že takúto účtovnú štruktúru ešte nemáme!).

Zatiaľ však chýba úvaha o nástrojoch na zlepšenie corporate governance, spôsobu vedenia a zodpovednosti za riadenie nemocníc. Bez nich ale k oddlženiu nemocníc nedôjde.

Peňazí viac nebude

Za posledných 10 rokov rástli zdroje do zdravotníctva rýchlejšie než na okolí – rýchlejšie než v západnej Európe či susedných krajinách V4. Výsledok v podobe zlepšených parametrov zdravotného stavu sa ale nedostavil.

V duchu politiky „hodnota za peniaze“ avizuje ministerstvo financií potrebu stlmiť rast výdavkov na zdravotníctvo na úroveň inflácie a prehodnotiť ich výšku. Jediné investície, o ktorých je v programe stability reč, sú zdroje na obnovu/výstavbu koncových nemocníc (najmä UNB).

Merateľným cieľom by malo byť zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí do roku 2020 o 15 % (na úroveň priemeru krajín V3). Znamená to za tento čas zhruba 1900 zachránených ľudských životov.

Problematické okruhy, na ktoré by sa chceli pri tejto revízii sústrediť, zahŕňajú (1) neprehľadné vzťahy medzi poisťovňami a poskytovateľmi, (2) nadspotrebu a neefektívnu kategorizáciu liekov, zdravotných pomôcok a ŠZM, (3) prevádzkové náklady nemocníc, (4) pridrahý záchranný systém a (5) náklady na laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia.

Málokomu z dotknutých subjektov sa revízia bude páčiť. Ak sa tieto zámery dostanú do realizačnej fázy, čaká nás veru horúca jeseň.

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny