—
HPI
Všeobecní lekári žiadajú rozšírenie svojich kompetencií tak, aby sa komplexná zdravotná starostlivosť dostala čo najbližšie k pacientom. Odstránila by sa tak podľa nich prvá prekážka poskytovania integrovanej starostlivosti pacientom. Zhodli sa na tom účastníci 35. výročnej konferencie Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva (SSVPL). K požiadavkám patrí aj zachovanie súčasnej siete všeobecných lekárov v existujúcich geografických centrách, ktoré sú podľa nich vhodnou základňou pre budovanie moderného systému integrovanej zdravotnej starostlivosti. Integrovanú zdravotnú starostlivosť chápu účastníci podujatia ako horizontálnu integráciu zdravotnej starostlivosti do komunít pacientov, a nie ako odchod lekárov primárnej zdravotnej starostlivosti z komunít a ich integráciu do vzdialených centier.
Návrh rozpočtu pre zdravotníctvo kritizuje opozičná strana KDH. Ak by bola zdravotná starostlivosť pre vládu prioritná, nenavrhla by menej ako dvojpercentné zvýšenie, poznamenal expert strany pre zdravotníctvo Marian Faktor. Viaceré rezorty si podľa neho polepšili viac. Problém vidí v tom, že vláda opäť nerieši výrazný rozdiel medzi platbami za poistencov štátu a odvodmi ekonomicky aktívnych obyvateľov. Jeho prepočty ukazujú, že štát dá za svojich poistencov 30,2 eura, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom menej. Naproti tomu živnostník platí tento rok 56,35 eura, zamestnanec dvojnásobok, uvádza. Faktor v stanovisku poukazuje aj na fakt, že zdravotná starostlivosť o deti a dôchodcov patrí medzi najnákladnejšie, hoci sú najväčšou skupinou štátu.
Akademický senát Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (AS LF UPJŠ) v Košiciach si bude voliť nového dekana na štvrtkovom (16.10.) zasadnutí. Predchádzajúci dekan Leonard Siegfried oznámil odstúpenie z funkcie 24. septembra, čo zdôvodnil "konfrontačným charakterom riadenia" zo strany rektora UPJŠ Ladislava Mirossaya k Lekárskej fakulte. Rektor chcel odvolať Siegfrieda z postu dekana v súvislosti s medializovanou kauzou štúdia syna prednostu kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UPJŠ Andreja Jenču. Podľa vedenia univerzity Andrej Jenča ml. vyštudoval zubné lekárstvo v rozpore so študijným poriadkom a vnútornými predpismi školy. Rektor vyčítal Siegfriedovi nečinnosť v kauze, čo bývalý dekan odmietol.
Už 135 absolventov lekárskych fakúlt sa prihlásilo do rezidentského programu, ktorého cieľom je vyriešiť nedostatok a vysoký vek všeobecných lekárov na Slovensku, a to najmä na dedinách. Záujemcovia o túto prácu budú mať náklady na ďalšie asi trojročné štúdium hradené z eurofondov a povinnosť absolvovať prax v nemocnici. Až potom získajú ambulanciu pre deti či dospelých v regióne.. Program začal fungovať tento mesiac. Prihlásiť sa doň môžu buď absolventi lekárskych fakúlt bezprostredne po skončení štúdia, alebo lekári do 36 rokov, ktorí ešte nemajú atestáciu. Podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztora o tri až päť rokov bude u nás chýbať až 700 obvodných doktorov.
K dvanástim regionálnym nemocniciam, najmä na východe Slovenska, môže investičná skupina Penta pridať ďalšie dve, teraz na západe. Má totiž záujem o regionálne nemocnice v Galante a Dunajskej Strede. Ich akcie chce predať trnavská župa. Vyhlásila verejnú súťaž, no nepovedala, koľko peňazí chce za tieto dve nemocnice získať. Ponuky majú záujemcovia o kúpu predkladať do konca decembra. Už dnes však viaceré firmy, ktoré prevádzkujú niektoré regionálne nemocnice, prejavili záujem.
Pred tromi rokmi stál na čele najväčšieho lekárskeho povstania v novodobej histórii Slovenska. Vybojoval vyššie platy pre nemocničných lekárov a stal sa šéfom lekárskej komory. Mariana Kollára teraz kritizujú jeho vlastní – lekári. Vyčítajú mu hlavne spôsob komunikácie s médiami aj s verejnosťou. Zazlievajú mu, že nerieši problémy lekárov a málo komunikuje s ministerstvom zdravotníctva. Posledná vlna kritiky sa na Kollára zniesla počas utorňajšieho snemu regionálnej lekárskej komory v Banskej Bystrici. Marian Kollár tvrí, že kritické názory sú ojedinelé a väčšina komory ho podporuje.
Európska komisia oznámila, že na základe dôkladného vyšetrovania dospela k záveru, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia neobsahuje prvky štátnej pomoci. Komisia zistila, že štátom vlastnené zdravotné poisťovne SZP/VšZP nie sú podnikmi, lebo nevykonávajú ekonomickú činnosť v zmysle pravidiel EÚ. Ich činnosť je preto mimo pôsobnosti kontroly štátnej pomoci zo strany EÚ. Na základe sťažnosti od konkurenta začala komisia v júli 2013 vyšetrovanie s cieľom posúdiť, či niekoľko štátnych opatrení v prospech štátom vlastnených zdravotných poisťovní SZP/VšZP vrátane zvýšenia základného imania a splatenia dlhu bolo v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci EÚ.
Obmedzujú vypisovanie liekov, škrtajú vyšetrenia, neplatia skutočné ceny hospitalizácii, peniazmi určujú počty diagnostických vyšetrení. Takéto praktiky zdravotných poisťovní uvádzajú lekári aj nemocnice. Tvrdia, že pacienti na ne doplácajú tak, že čakajú na vyšetrenia, operácie alebo rehabilitácie, niektorých je problém dostať do nemocnice. Zdravotné poisťovne sa bránia. Lekárom za prácu podľa nich platia spravodlivo. Reforma exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca z roku 2004 dala zdravotným poisťovniam silné postavenie. S poskytovateľmi uzatvárajú zmluvy, v ktorých určujú, koľko peňazí im na rok dajú. V zmluvách tiež udávajú, aké výkony môže lekár urobiť.
Riziko rozšírenia eboly na Slovensku je málo pravdepodobné, pretože na tri najhoršie možné scenáre sme pripravení, tvrdia ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva. Percentuálny odhad zavlečenia epidémie na Slovensko určiť nevedia, predpokladať si netrúfajú ani importovanie nákazy cudzincami k nám. S najviac ebolou postihnutými oblasťami nemáme priame letecké spojenie. ÚVZ SR prijal v rámci prevencie proti ebole na národnej úrovni viacero opatrení. O epidémii vydal informačný leták, ktorý distribuoval svojim regionálnym úradom, vyšším územným celkom, infektologickým pracoviskám v nemocniciach, centrám pre cudzokrajné a tropické choroby, Slovenskej asociácii cestovných kancelárií a cestovných agentúr či vedúcim hygienikom ministerstiev.
Kým pred tridsiatimi rokmi sme v nemocnici strávili priemerne takmer dva týždne, minulý rok to bolo už len necelých osem dní. Ešte pred trinástimi rokmi ľudia v nemocnici trávili vyše desať dní. Najdlhšie, vyše 58 dní, sa leží na oddelení neuropsychiatrie, najkratšie, iba niečo vyše dňa, na urologickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Za posledných trinásť rokov na Slovensku plynulo klesá aj počet postelí v nemocniciach. V roku 2000 ich bolo 43-tisíc, vlani vyše 31-tisíc. V ich prepočte na tisíc obyvateľov je však stále Slovensko v medzinárodných rebríčkoch na prvých miestach.V počte postelí, ktoré sa využívajú na akútnu nemocničnú starostlivosť, sú pred nami len Česko, Nemecko a Rakúsko.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
