Makro, február 2006

Deficit zahraničného obchodu sa medziročne výrazne prehĺbil

Za celý rok 2005 vznikol deficit vo výške 74,3 mld. Sk, čo je takmer o 30 mld. Sk viac ako v roku 2004. Prehĺbenie deficitu však nie je znepokojivé, je očakávaným a nutným sprievodným javom masívnej investičnej výstavby aj rastu spotreby. Už od roku 2006 sa pravdepodobne výrazne navýši export v dôsledku zvýšenej produkcie automobilov, čo pomôže obmedziť deficit.

Januárový inflačný skok bol väčší ako vlani

Úpravy regulovaných cien a sadzieb nepriamych daní na začiatku roka spôsobujú pravidelné skokovité zväčšenia cenovej hladiny. V januári 2006 sa cenová hladina medziročne zvýšila o 4,1% (v januári 2005 to bolo 3,2%). Je to dôsledok úprav regulovaných cien o 11,5%. Zatiaľ to však neznamená ohrozenie inflačných cieľov NBS. V roku 2005 totiž boli inflačné skoky dva: v januári a októbri. Ak sa v roku 2006 už žiadne nečakané úpravy regulovaných cien nezrealizujú, tak ani relatívne výrazné zvýšenie cien na začiatku roka nemusí ohroziť proces postupného znižovania priemernej ročnej miery inflácie.

Boom stavebníctva

trvajúci od konca roka 2004, sa odrazil v 14,7%-nom raste stavebnej produkcie v roku 2005. Expanzia stavebnej činnosti sa najviac dotkla Žilinského kraja (rast stavebnej činnosti tu presiahol 30% vďaka výstavbe infraštruktúry a príprave veľkej investície v automobilovom priemysle).

9,2%-ný rast maloobchodných tržieb

Priaznivý vývoj miezd a zamestnanosti spolu s ďalšou expanziou spotrebných úverov umožnili v roku 2005 až 9,2%-ný rast maloobchodných tržieb v stálych cenách. V roku 2004 to bolo 6,2%.

Regionálna mzdová diferenciácia sa ďalej prehlbuje

Priemerná nominálna mzda v 1.-3. štvrťroku vzrástla najrýchlejšie tam, kde bola už aj tak najvyššia. V bratislavskom kraji totiž vzrástla o 10,9% (na 22 366 Sk). A najpomalšie vzrástla priemerná mzda tam, kde bola aj najnižšia: v Prešovskom kraji vzrástla len o 5,6% (na 12 491 Sk). Takáto konštelácia sa opakuje často, čo v súhrne vedie k stále väčšej regionálnej mzdovej diferencovanosti.

Pokračoval silný rast počtu podnikov

V roku 2005 druhým rokom pokračoval silný rast počtu podnikov. Počet evidovaných podnikov za 1.- 3. štvrťrok 2005 vzrástol o 11,4% (v roku 2004 to bolo 15,2%). Takýto vývoj bol očakávaným sprievodným javom skvalitňovania podnikateľského prostredia.

Najlepšie makroekonomické výsledky od začiatku ekonomickej transformácie

Slovenská ekonomika dosiahla v roku 2005 pravdepodobne najlepšie makroekonomické výsledky od začiatku ekonomickej transformácie. Ide o kombináciu rekordne silného ekonomického rastu pri rekordne nízkej inflácii, pri citeľnom poklese miery nezamestnanosti a silnom raste reálnych miezd. To všetko pri uspokojivom vývoji rozpočtového hospodárenia.

Reálny rast HDP až 7,5 %

Korunu sérii pozitívnych čísel nasadil predbežný odhad Štatistického úradu SR, podľa ktorého v poslednom štvrťroku dosiahol reálny rast HDP až 7,5 %. V mimoriadne vysokom tempe rastu hrá momentálne rozhodujúcu rolu domáci dopyt: silný rast tvorby hrubého kapitálu je výsledkom prípravy veľkých automobiliek (kvôli ktorým odvetvie výroby automobilov zaznamenalo v roku 2005 až päťstopercentný rast investícií) a masívnej výstavby fyzickej infraštruktúry (výstavba diaľničných úsekov a modernizácia železničných koridorov). Súkromná spotreba bola povzbudená silným rastom reálnej mzdy (keď nominálna mzda rástla svojím dlhodobo obvyklým tempom rastu, ale inflácia sa znížila na tretinu), dvojpercentným rastom počtu pracujúcich a silným rastom objemu úverov poskytovaných domácnostiam.