Reforma zdravotníctva významne prispela k stabilizácii verejných financií

Schéma 1: Systém, kde nie sú vyrovnané motivácie

Zdroj: Health Policy Institute, 2006

Zdravotnícky trh bol tak rozdelený do troch sektorov, ktoré mali nerovnaké makroekonomické a legislatívne podmienky a diametrálne odlišne nastavený systém motivácií (Schéma 1). Dôsledkom takéhoto nastavenia motivácií bol jednostranný tlak subjektov „s právom zisku“ na subjekty „bez práva zisku“, pričom ani zdravotné poisťovne a ani nemocnice nemali motiváciu a silu daným tlakom čeliť. Jednoduchšie bolo finančné riziko prenášať na verejné financie. Navyše, v tejto konštelácií ich mohutne povzbudzoval štát, ktorý poisťovniam a nemocniciam vytvoril mäkké rozpočtové obmedzenia, neumožňoval veriteľom domôcť sa svojich pohľadávok a pravidelne a nesystémovo všetkých oddlžoval, pričom lehoty splatnosti štandardne dosahovali 180 až 270 dní.

Zdravotný systém tak úverovali subjekty „s právom zisku“, pričom reálnu finančnú zodpovednosť niesli verejné financie. Rast nového dlhu v rokoch 2000 až 2002 dosahoval 7 až 9 mld. Sk ročne a ku koncu roka 2002 sa naakumuloval externý dlh vo výške 26,6 mld. Sk. Celý zdravotný systém bol z fiškálneho hľadiska zrelý na vyhlásenie bankrotu.

Reforma zdravotníctva vyrovnala motivácie na zdravotnom trhu

Schéma 2: Systém s rovnakými motiváciami

Zdroj: Health Policy Institute, 2006

Vyrovnanie motivácií pre všetkých účastníkov trhu, zavedenie tvrdých rozpočtových obmedzení, štandardných ekonomických podmienok a nediskriminačných pravidiel je kľúčovou súčasťou reformy zdravotníctva z roku 2004. Predošlé subjekty „s právom zisku“ tak narazili na rovnocenného protihráča taktiež „s právom zisku“. Podmienky sa vyrovnali. Motivácie sú zhodné (Schéma 2). Nastáva súboj o rovnováhu, medzi legitímnymi požiadavkami všetkých subjektov, pričom zdravotné poisťovne už nemôžu posunúť svoje finančné problémy na verejné financie.

Nastáva rovnocenný boj o vzácne zdroje, ktorý bude charakteristický nasledovnými trendmi:

 
1. Celkový objem zdrojov na zdravotníctvo je pevne daný disponibilným zdrojmi zdravotných poisťovní, ktoré nemajú možnosť posunúť svoju platobnú neschopnosť na štát.
2. Jednotlivé segmenty môžu rásť jedine na úkor iného segmentu (napr. ambulantná starostlivosť vytlačí lieky), pričom dynamika tohto vytláčania bude daná nákupnou stratégiou zdravotných poisťovní a ochotou poskytovateľov prispôsobiť svoje správanie tejto nákupnej stratégií (napr. ambulantní lekári dostanú odmenu pri neprekročení dohodnutého objemu na lieky, ale zároveň budú sankcionovaní ak prekročenie objemu nebudú vedieť dôveryhodne vysvetliť).
3. V rámci jednotlivých segmentov sa budú uplatňovať efektívnejší a kvalitnejší poskytovatelia, pričom dynamika tohto boja v rámci segmentu bude daná čiastočne trhovými parametrami (marketing poskytovateľov smerom k pacientom a získavanie klientely) a čiastočne nákupnou stratégiou zdravotných poisťovní (odbúranie limitov na výkony a prechod na redukovanú cenu bodu po dosiahnutí stanoveného limitu).

Jedine pokračovanie reformy garantuje stabilitu verejných financií

Stabilizačné opatrenia z roku 2003, prijatie tvrdých rozpočtových pravidiel, vytvorenie motivačného a pritom finančne zodpovedného prostredia v roku 2004 a transparentné oddlženie cez a.s. Veriteľ v rokoch 2003 až 2005 zohrali kľúčovú úlohu pri znižovaní deficitu zdravotníctva a výraznou mierou prispeli k stabilizácii verejných financií (Graf 1).

Graf 1: Prispenie reformy zdravotníctva k stabilizácii verejných financií

Legenda: stĺpček vyjadruje veľkosť celkového deficitu ako  % z HDP, červenou farbou je zvýraznený deficit systému zdravotníctva

Zdroj: Health Policy Institute, 2006

V systéme, kde len určité subjekty mali „právo zisku“ a zdravotné poisťovne ako verejnoprávne inštitúcie mali možnosť prenášať riziko na verejné financie dosahoval deficit zdravotného systému až 0,6 až 0,9 % z HDP, čo bolo z hľadiska ďalšieho vývoja neudržateľné a nezodpovedné. Reforma zdravotníctva tento nebezpečný trend zvrátila a postupne sa celý systém finančne stabilizoval, pričom lehoty splatnosti klesli na štandardných 30 až 60 dní a rast nového dlhu dosahuje 0,1 % z HDP.

Jedine pokračovanie v reforme zdravotníctve založenej na rovnováhe motivácií bez možnosti prenášať finančné riziko na verejné financie je garanciou stability verejných financií, tak aby celkový deficit verejných financií klesal a „príspevok“ systému zdravotníctva k deficitu verejných financií dosahoval minimálne hodnoty (Tabuľka 1).

Preto akákoľvek zmena v systéme, ktorá bude smerovať k (1) zrušeniu tvrdých rozpočtových pravidiel, (2) vytvoreniu nerovnováhy na strane motivácií a (3) nezmyselným požiadavkám na verejné financie automaticky zakladá riziko pre udržanie stability verejných financií. Prípadná realizácia programu SMER (verejnoprávne poisťovne, zrušenie funkcie zisku), či Slobodného fóra (zrušenie poplatkov v zdravotníctve, požiadavka na dodatočných 56 mld. Sk zo štátneho rozpočtu) priamo ohrozujú stabilitu verejných financií v budúcnosti.

#TABULKA