V súčasnosti, keď už máme k dispozícii kompletnú sadu cenových indexov za rok 2005, môžeme skonštatovať, že ceny v zahraničnom obchode sa vyvíjali pre Slovensko veľmi nepriaznivo (Graf 1). Ceny dovážaných komodít rástli podstatne rýchlejšie ako ceny vyvážaných komodít – vyjadrujú to deflátory exportu a importu. V roku 2004 bola situácia podobná: ceny vývozu aj dovozu síce klesali kvôli kurzovým faktorom, ale ceny exportu klesli viac ako ceny importu. To znamená pretrvávanie nepriaznivých výmenných relácií (terms of trade- pomer rastu cien vývozu a dovozu), z čoho vyplývajú dve nepríjemné skutočnosti:
- Ide o potvrdenie prežívania jedného z typických štruktúrnych defektov slovenskej ekonomiky: na vybilancovanie rovnakej jednotky objemu dovozu je potrebný čoraz väčší fyzický objem vývozu. Je to dôkaz nízkej úrovne zhodnocovania vstupov.
- Nepriaznivé výmenné relácie znamenajú nadhodnotenie rastu HDP v stálych cenách. „Straty“ ekonomiky vyplývajúce z nepriaznivého pohybu cien v zahraničnom obchode sa štatisticky anulujú tým, že sa zmeny objemu exportu a importu vykážu v stálych cenách. V tomto prípade prepočet na stále ceny pôsobí ako zásterka zakrývajúca problém. Prepočtom na stále ceny sa vymaže „strata“ v zahraničnom obchode, nadhodnotí sa čistý export (ako zložka HDP) a tým aj prírastok HDP. Je to podobný princíp ako keď vstupy firmy za posledných 5 rokov zdražejú viac ako jej produkty, ale keď sa to prepočíta na stále ceny spred 10 rokov, tak je zdanlivo všetko v poriadku (HDP sa vykazuje v stálych cenách roku 1995, čo už je pomaly škandalózne).
Graf 1: Medziročné zmeny cenových indexov a deflátorov
Zdroj: Štatistický úrad SR