Makro, august 2006

Miera inflácie spôsobuje čoraz väčšie starosti

Medziročný rast cien v júli dosiahol 5% a bol najrýchlejší od decembra 2004. Za júlovým pohybom cenovej hladiny sú okrem drahších pohonných látok aj pohyby cien v zdravotníctve. V priemere za sedem mesiacov medziročne vzrástli spotrebiteľské ceny v úhrne o 4,6 %.

Takýto vývoj znamená ďalší odklon od pôvodných inflačných cieľov NBS či hodnôt stanovených v Konvergenčnom programe SR a znamená ďalšie otázniky nad budúcim plnením maastrichtského kritéria pre infláciu (v tomto roku ho našťastie SR plniť ešte nemusí).

NBS v súčasnosti očakáva, že na konci roka by mala inflácia skončiť na úrovni 3,9% (čo skoro o jeden a pol percentného bodu prekračuje pôvodné inflačné ciele). Ešte aj snaha o splnenie očakávania na úrovni 3,9% pôsobí pri pohľade na súčasnú infláciu ambiciózne. Dá sa teda počítať aj s ďalším zvýšením úrokových sadzieb stanovených NBS.

V predchádzajúcich mesiacoch sme pri prognózovaní mohli počítať s poklesom miery inflácie v posledných troch mesiacoch roka vďaka bázickému efektu: porovnávacia báza z minulého roka sa od októbra podstatne zvýši, lebo v októbri 2005 došlo k inflačnému skoku kvôli zdraženiu energií. Teraz je však už zrejmé, že tento efekt sa čiastočne stratí kvôli veľmi pravdepodobnému nárastu cien zemného plynu v októbri tohto roka. Ale aj keby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil návrh SPP zvýšiť cenu zemného plynu o 15% v plnej výške, nebude to také výrazné zvýšenie ako na jeseň minulého roka. Vtedy spotrebiteľské ceny vzrástli medzimesačne o 1,1 percenta. Tohtoročné zdražovanie energií zvýši medzimesačnú infláciu iba o cca. 0,6%.

Medziročná inflácia však už v tomto roku vyššie neporastie, bude skôr postupne klesať na 4 – 4,2 percenta v závere roka. Objavili sa však správy o možnom silnom náraste cien elektrickej energie v budúcich dvoch rokoch v súvislosti s odstávkou jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Ak by SE zrealizovali svoj zámer zvýšiť ceny elektrickej energie pre podniky o niekoľko desiatok percent, znamenalo by to vážne riziko pre plnenie kritérií na prijatie eura.

Rastie tlak na podniky s dominantným postavením

Vláda zvolila konfrontačný tón voči dominantným podnikom. Podniky dostali akési ultimátum: alebo sa v priebehu niekoľkých týždňov dohodnú s vládou na obmedzení rastu cien, alebo vláda siahne po tvrdších regulačných opatreniach. Vláda tým sleduje jednak splnenie svojho predvolebného sľubu o zastavení rastu cien energií, zároveň by táto iniciatíva mala prispieť aj k zníženiu miery inflácie a splneniu inflačného kritéria pre prijatie eura. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek kvantifikoval svoj cieľ: chcel by dosiahnuť zníženie cien energií o 5%. Expertná skupina vraj vytvorí návrh, ktorý bude bude obsahovať jednak okamžité opatrenia, ktoré by mali zabrániť nárastu cien energií od októbra tohto roku, ale aj dlhodobé opatrenia zamerané na vytvorenie podmienok pre vstup na energetický trh Slovenska iným spoločnostiam, ako aj na využívanie alternatívnych zdrojov energií. Naše stanovisko k tejto pozoruhodnej a zároveň riskantnej iniciatíve vlády formulujeme do nasledovných troch bodov:

1. Regulácia monopolov sa už aj v minulosti ukázala ako bezzubá. Nápadne sa to prejavilo pri konflikte Ministerstvo financií verzus Slovnaft. Ide o kombináciu vágneho a zastaraného Zákona o cenách a nepresvedčivého výkonu regulačných autorít (hlavne Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a Telekomunikačného úradu SR). Predchádzajúce vlády zrejme idealizovali vstup zahraničného investora a podcenili pritom kvalitu regulačného rámca (Premiér Fico v tejto súvislosti hovorí o „energetickej vlastizrade“ predchádzajúcej vlády).
2. Vláda by sa však nemala uchýliť k deformovaniu cien. Ak ceny energií nebudú odrážať ich vzácnosť, zdeformuje sa tým štruktúra ekonomiky. S tým už slovenská ekonomika svoje negatívne skúsenosti má.
3. Sociálnu politiku nemajú tvoriť energetické monopoly, ale vláda, resp. jej ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Skutočne nemá byť starosťou energetického podniku, aby tvoril schémy podpory chudobnejších vrstiev. Ak sa k takémuto niečomu podniky ponôkli (urobili tak SPP aj Východoslovenská energetika), zrejme tak urobili v snahe vyjsť v ústrety vláde, ktorá sa vyhráža zatiaľ neznámymi opatreniami v neprospech energetických monopolov.

Výrazne spomalený rast reálnej mzdy

Vo vývoji reálnej mzdy sa premieta zjavný nesúlad medzi pohybom nominálnej mzdy a miery inflácie. Zdá sa, že rast nominálnej mzdy je stále skôr ovplyvnený infláciou v predchádzajúcom roku a nie v bežnom roku. Tempo rastu nominálnej mzdy v roku 2005 vychádzalo z vysokej miery inflácie v roku 2004, hoci miera inflácie v roku 2005 bola mimoriadne nízka: výsledkom bol silný rast reálnej mzdy. A zase rast nominálnej mzdy v roku 2006 sa prispôsobil nízkej inflácii v roku 2005 a rast nominálnych miezd tak významne klesol. Pri náraste miery inflácie v roku 2006 to však znamená, že rast reálnej mzdy je iba slabý. Momentálne sú k dispozícii iba dáta za vybrané odvetvia, z nich vidno rast reálnej mzdy v prvom polroku v intervale 0% (priemyselná výroba) až 4,1% (veľko- a maloobchod). Významne to zaostáva za 6,3%- ným rastom reálnej mzdy v roku 2005.