Mimoriadne čísla o raste ekonomiky – čo znamenajú a prečo ich nik nečakal

pondelok, 25. december 2006, 16:00

Už dávno neboli nejaké makroekonomické čísla v SR tak frekventovane komentované médiami, ako posledné údaje o ekonomickom raste. V novembri Štatistický úrad SR zverejnil svoj tzv. rýchly odhad vývoja HDP a vyvolal menší šok: málokto by bol očakával (a verejne nikto), že reálny rast HDP sa takmer dotkne hranice 10 %. Štatistický úrad následne na začiatku decembra potvrdil číslo 9,8 % (za tretí štvrťrok 2006), čo je najvyššia hodnota tempa reálneho rastu HDP v histórii vykazovania HDP na Slovensku. Podobné hodnoty sa v uplynulých dekádach objavovali v juhovýchodnej Ázii, prípadne nedávno v pobaltských republikách (konkrétne v Lotyšsku).

Po zverejnení tzv. rýchleho odhadu dát za tretí štvrťrok často zaznievala aj otázka, či nedošlo k chybe v podobe duplicitného započítania nejakých položiek . Ale po tom, ako bola táto hodnota potvrdená, môžeme konštatovať nasadenie koruny na aj tak už veľmi dobré výsledky ekonomického rastu v SR v období posledných troch rokov. V súvislosti s publikovaným mimoriadne dobrým výsledkom možno položiť nasledovné otázky:

1) Prečo zostala odborná verejnosť prekvapená?

V poslednej dobe sa nestávalo, že by sa prognózy tempa rastu HDP (a to vrátane krátkodobých prognóz Štatistického úradu) tak významne odchýlili od skutočnosti. Organizácie zaoberajúce sa prognózami ekonomiky SR boli prehnane opatrené pri predpovedaní ekonomického rastu. Zrejme vychádzali (podobne ako my) z princípu opatrnosti, ktorý bránil tomu, aby publikovali čísla nemajúce v histórii SR obdobu. Navyše k mimoriadnemu výsledku dopomohli práve tie najhoršie predikovateľné komponenty v štruktúre HDP:

  • Dobre predvídateľná je konečná spotreba domácností, tvoriaca asi polovicu použitia HDP. Tá reálne vzrástla o 6,5 %, čo je vzhľadom na doterajšie tendencie celkom predvídateľné a v podstate „nezaujímavé“ číslo (Graf 1).
  • Stredne spoľahlivo možno predvídať spotrebu verejnej správy, vývoj exportu a importu (Grafy 1 a 2). Ani tu sa nič mimoriadne nestalo. Spotreba verejnej správy slabo rástla (v stálych cenách o 1,2 %), reálny rast vývozu mierne predstihol rast dovozu (čo je však zase očakávaným dôsledkom rozmachu niektorých priemyselných výrob po začatí prevádzkovej fázy veľkých zahraničných investícií).
  • Ešte vyššie riziko sa viaže k predpovedi tvorby hrubého fixného kapitálu. Ani tu však nevzniklo prekvapenie: reálny rast o 6,7 % je síce chvályhodný, ale extrémna hodnota rastu HDP sa tým nevysvetlí.
  • Veľmi zle predvídateľná je však zmena stavu zásob. Ide o veľmi nestabilnú premennú. A práve tu zaznamenávame v treťom štvrťroku zvýšenie o viac ako 16 mld. Sk (v stálych cenách), čo je viac ako polovica celkového objemu prírastku HDP (29,9 mld. Sk). Prudký výkyv v stave zásob znamená prudký výkyv aj v tvorbe hrubého kapitálu (Graf 3).

Zo stránky použitia HDP teda môžeme zhrnúť, že extrémna hodnota rastu vznikla ako súčet správne očakávaných silných prírastkov spotreby domácností, exportu či tvorby fixného kapitálu a mimoriadneho prírastku volatilnej, ťažko predvídateľnej položky zásob. Tieto zásoby môžu kedykoľvek významne klesnúť (pozri v Grafe 3 prípad konca roka 2004) v dôsledku ich premeny na iný spôsob konečného použitia.

Silný rast zásob je spojený s realizáciou veľkých investícií. Je veľmi zle odhadovateľné, kedy a v akej miere realizované rozsiahle projekty zahraničných investorov prispejú k tvorbe HDP. Preto je istá zdržanlivosť v prognózach pochopiteľná.

Pri pohľade zo stránky tvorby HDP si možno všimnúť, že hlavný determinant HDP, ktorým je tzv. hrubá pridaná hodnota, nerástol o nič rýchlejšie ako v predchádzajúcich štvrťrokoch (Graf 4). Opäť prudko vzrástla iná volatilná premenná, ktorou sú čisté dane z produkcie (alebo dane mínus subvencie).

Graf 1: Index reálneho rastu spotreby (index, rovn. obdobie predchádzajúceho roka = 100)

Zdroj: Štatistický úrad SR

Graf 2: Index reálneho rastu vývozu a dovozu výrobkov a služieb (index, rovn. obdobie predchádzajúceho roka = 100)

Zdroj: Štatistický úrad SR

Graf 3: Vývoj tvorby hrubého kapitálu (THK) a jeho zložiek: fixného kapitálu (THFK) a zásob  (index, rovn. obdobie predchádzajúceho roka = 100, zo stálych cien)

Zdroj: Štatistický úrad SR

Graf 4: Tempo medziročného reálneho rastu produkcie hrubej pridanej hodnoty (index, rovn. obdobie predchádzajúceho roka = 100)

Zdroj: Štatistický úrad SR

2) Existuje šanca pre pokračovanie?

Je fakt, že veľmi vysoký rast HDP môže aj naďalej pretrvať a môže aj naďalej pevne stáť na viacerých pilieroch (spotreba domácností, tvorba kapitálu aj export). Je však menej pravdepodobné, aby sa miera ekonomického rastu dlhšie držala na takej hodnote ako za tretí štvrťrok. Je možné, že naakumulovaná značná masa zásob sa „rozpustí“ medzi iné položky (asi hlavne medzi tvorbu fixného kapitálu a export). Tempo rastu HDP síce zrejme poklesne, ale na hodnotu, ktorá bude ešte stále mimoriadne priaznivá (okolo 8 %). Tento odhad môže vzhľadom na čerstvú skúsenosť pôsobiť znovu konzervatívne. Upozorňujeme však na väčšie nebezpečenstvo toho, keby sme po desaťpercentom raste v jednom štvrťroku automaticky očakávali rovnakú alebo vyššiu hodnotu aj ďalej a výsledok by bol nakoniec horší.

3) Kto sa takýmto rastom má pýšiť?

Tvorcom fiškálnej politiky zistené hodnoty o ekonomickom raste určite pomôžu: zmierni sa tým potreba fiškálnej disciplíny, veď pri silnom raste HDP klesá podiel deficitu verejnej správy na HDP. Podľa pôvodných prognóz rastu sa mal v absolútnych číslach objem HDP zvýšiť o približne 40 mld. Sk (tu ide o bežné ceny). Namiesto toho sa zvýšil o 51 mld. Sk. Celkovo pre spoločnosť to znamená 11 mld. Sk „k dobru“. Ak zoberieme do úvahy, že o niečo viac ako tretinu vytvorených zdrojov prerozdelí verejný sektor, tak to znamená aspoň 3,5 mld. dodatočných zdrojov pre verejný rozpočet. A je čo politicky rozdeľovať.

V politickej rovine okamžite začal spor o privlastnenie si zásluh za takýto výsledok (ktorý by bol za „normálnych“ okolností výsledkom posledného štvrťroka končiacej vlády, vďaka predčasným voľbám bol výsledkom prvého štvrťroka nastupujúcej vlády). HDP nie je veličina, ktorá by sa menila rýchlo, podľa nejakých náhlych vplyvov (v trom sa líši napr. od výmenného kurzu). Má značnú tendenciu k zotrvačnosti. V momentálnom raste HDP sa prejavujú dlhodobé rastové faktory. Pravda, je možné tempo rastu HDP aj krátkodobo ovplyvniť napr. náhlou expanziou verejných výdavkov, toto však nie je prípad súčasného Slovenska (tu znovu pripomíname nízke tempo rastu spotreby verejnej správy). Predpokladáme skôr, že vysoké tempo rastu (ktoré existovalo aj pred tretím štvrťrokom 2006, hoci s „umiernenejšími“ číslami) vzniklo kumulovaním vplyvov zlepšovania podnikateľského prostredia v uplynulých rokoch a vplyvu veľkých zahraničných investorov.

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia