Odborná verejnosť sa zhodla na prioritách

Medzi východiskami sa nachádzajú aj návrhy, ktoré sú v priamom rozpore s avizovanými zámermi súčasnej vlády. Ide napríklad o navýšenie platieb štátu za svojich poistencov alebo zachovanie pluralitného modelu zdravotného poistenia. Ako však Štencl zdôraznil, zdravotníkom nejde o konfrontáciu. Podľa neho ide o vyslovene odborné stanoviská, ktoré predkladajú vláde a parlamentu.

Ako Štencl dodal, účastníci stretnutia nebudú o presadzovaní priorít rokovať s politikmi. „Dali sme im len podklady, východiská, na ktorých sa zhodla odborná verejnosť napriek rozličným záujmom jednotlivých členov,“ skonštatoval Štencl. Ako dodal, keď sa dohodli odborníci, nie je dôvod, aby sa nemohli dohodnúť politici celého spektra. Výkonný riaditeľ Združenia zdravotných poisťovní SR Eduard Kováč dodal, že na základe priorít, ktoré schválila odborná verejnosť, budú vypracovávať legislatívne návrhy, ktoré ponúknu vláde.

Zdravotníci ako jednu z priorít označili aj zvýšenie finančných prostriedkov, ktoré by mali ísť do zdravotníctva. Ako však Štencl zdôraznil, nemá zmysel dávať viac peňazí, ak sa nezmení systém. Čo najskôr by sa podľa zdravotníkov mal zmeniť katalóg zdravotných výkonov, ktorý určuje, v akom rozsahu sa hradí zdravotná starostlivosť z verejného zdravotného poistenia. Ako dodal E. Kováč, s týmto počíta už vláda, avšak v horizonte roku 2010, zatiaľ čo podľa odborníkov by to malo byť bezodkladne. Zúženie katalógu a zavedenie komerčného pripoistenia by podľa Štencla prinieslo systému ročne viac o 20 až 30 mld. Sk.

Medzi 48 schválenými prioritami je zvýšenie platieb štátu za svojich poistencov na 5 % priemernej mesačnej mzdy. Vláda však schválila zvýšenie iba na prvé štyri mesiace tohto roku, od mája sa platby štátu znížili naspäť na 4 %. Ako upozornil predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay, vláda sa tak dostala do rozporu s vlastným programovým vyhlásením.

V oblasti financovania ďalej zdravotníci za dôležité považujú transparentné oddlženie zdravotníckych zariadení, zavedenie intersektorálneho členenia zdrojov a viaczdrojového financovania. Spoluúčasť pacientov by mala byť ekonomicky a sociálne udržateľná. Odborná verejnosť sa tiež jednoznačne priklonila k zachovaniu pluralitného modelu zdravotníctva, vrátane slobodnej voľby a rovnocennosti štátnych a súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj zdravotných poisťovní. Ministerstvo zdravotníctva by malo pevne stanoviť minimálnu sieť poskytovateľov a štátnych nemocníc.

Zdravotníci sa tiež vyslovili za zabezpečenie práva všetkých subjektov zdravotníckeho sektoru dosahovať primeranú a spravodlivú maržu. Jednoznačne definovať a zaviesť by sa mali kritériá kvality, efektivity a bezpečnosti. Určiť by sa mali tiež zdravotnícke zariadenia, ktoré by mali výlučné právo poskytovať vopred definované medicínsky a finančne vysoko náročné výkony.

Utorňajšieho stretnutia sa zúčastnilo 29 odborných, stavovských a profesijných organizácií. Medzi nimi boli asociácie nemocníc a ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, výrobcovia a distribútori liekov, komory zdravotníckych pracovníkov, pedagogickí pracovníci, odborári a predstavitelia zdravotných poisťovní, uvádza agentúra SITA.