—
Začiatkom apríla minister zdravotníctva ČR predstavil reformu zdravotníctva, v ktorej plánuje väčšinu krokov naplniť do roku 2010. Ide o politicky nepopulárne opatrenia, ktoré na druhej strane vedú k stabilizácii zdravotníctva a tým aj verejných financií.
Podľa konvergenčného programu Českej republiky bude tempo reálneho rastu HDP ustálené na úrovni okolo 5 %. Na druhej strane saldo verených financií bude mať klesajúci charakter od 3,5 % z HDP až po 2,9 HDP (Tabuľka 1).
Podľa aktuálnej makroekonomickej predikcie MF ČR (január 2007), sa dá počítať iba s miernym rastom počtu pracujúcich (okolo 0,5 % až 1,2 % ročne). Makroekonomická produktivita práce (HDP na pracujúceho) tak môže vzrastať o 3,8 % až 4,5 % ročne. Rast nominálnej mzdy pravdepodobne dosiahne priemernú mieru 6,8 %, celkový objem bežných príjmov domácností tak môže priemerne vzrastať o 6,4 %.
#TABULKA
Najviac diskutovaným faktorom vplývajúcim na zvyšovanie nákladov je nepriaznivý demografický vývoj, ktorý predurčuje zvyšovanie nákladov zdravotno-sociálnych systémov v rozvinutých krajinách vplyvom nepriaznivých zmien demografickej štruktúry obyvateľstva.
Nepriaznivá demografická situácia vychádza z prognóz o starnutí obyvateľstva. Podľa Štatistického úradu ČR bude v roku 2050 index starnutia na úrovni 256,28 oproti 114,3 v roku 2010, čo predstavuje takmer dvojnásobný nárast. Vyplýva to zo skutočnosti, že dôjde k zníženiu počtu obyvateľov v predproduktívnom veku a na druhej strane sa obyvateľstvo v produktívnom veku posúva nad hranicu 65+, čím dochádza k zvyšovaniu počtu v poproduktívnom veku (Tabuľka 2, Graf 1).
Demografický vývoj môže byť čiastočne zmiernený migráciou osôb do ČR, avšak z dlhodobého hľadiska ho môžeme považovať za faktor predstavujúci riziko ako pre vývoj verejných financií a systém sociálnych a zdravotných služieb.
#TABULKA
![]() |
![]() |
Zdroj: Český štatistický úrad, 2004
Na demografické riziká zatiaľ vláda reagovala len parametrickými zmenami systému, ktorých efekt veľmi rýchlo vyprcháva. Do zdravotného systému fungujúceho striktne na priebežnom princípe je preto potrebné zabudovať niektoré stabilizátory smerujúce k vyššej individuálnej zodpovednosti a finančnej spoluúčasti pacientov.
Náklady budú ťahané smerom nahor priamoúmerne s neustále rastúcimi očakávaniami a nárokmi obyvateľstva. Pacienti sú „rozmaznaní“ z iných trhov ako napríklad bankový sektor, sektor komerčného poisťovníctva, sektor informačných a mobilných technológii a podobne. Zároveň sú aj lepšie informovaní, čo vyplýva z lepšieho prístupu k informáciám a zo zvyšujúcej sa počítačovej a internetovej gramotnosti obyvateľstva, ktorá sa pre mladšiu generáciu stáva samozrejmosťou.
Vysokou mierou na náraste nákladov na zdravotníctvo sa budú podieľať aj náklady na medicínske technológie vedúce ku kvalitnejšej a efektívnejšej prevencii, diagnostike a liečbe.
Vyspelejšie medicínske postupy však na druhej strane vedú k zmene v štruktúre ochorení, zdravšiemu obyvateľstvu a zvyšovaniu aktivity ľudí vo vyššom veku ako v minulosti, čím sa vytvára priestor pre posunutie hranice pre ekonomicky aktívne obyvateľstvo, t. j. vekovej hranice poproduktívneho obyvateľstva. Tieto štrukturálne zmeny v rámci vekovej štruktúry obyvateľstva môžu viesť práve k zlepšeniu demografických ukazovateľov.
Všetky uvedené faktory budú naďalej viesť k zvyšovaniu výdavkov na zdravotníctvo, a to aj v súvislosti s predpokladaným pozitívnym výhľadom zvýšenia strednej dĺžky života v roku 2050 na 77,8 rokov veku života pre mužov a 83,3 pre ženy . Nároky systému nebude možné vykryť len zvyšovaním zdrojov v zdravotníctve ako je zaužívané v súčasnom systéme verejného zdravotného poistenia. Je potrebné vykonať štrukturálne zmeny nielen na príjmovej stránke ale aj na výdavkovej. Vo veľkej miere si systém vyžaduje aj posilnenie úlohy pacienta v systéme.
S receptom na riešenie situácie, ktorá v nasledujúcich rokoch ohrozuje stabilitu systému, prišiel tím českého ministra zdravotníctva Tomáša Julínka (ODS), ktorý 12. 4. 2007 predstavil reformné plány na nasledujúce roky.
Plánom pre obdobie rokov 2006 až 2010 je uviesť do života niektoré dôležité opatrenia vedúce k stabilizácii zdravotníctva v ČR. Celý tento proces plánujú v troch krokoch a v dvoch zásadných oblastiach (Schéma 1).
Návrat k štandardným vzťahom a komunikácii | Reforma inštitúcií – zvýšenie efektivity dnešného systému | Reforma financovania – zaistenie dlhodobej udržateľnosti solidárneho systému |
Reforma svojprávneho pacienta | Reforma pre ohrozeného poistenca | |
|
|
|
Stabilizačná fáza 2006 – 2007 |
Reforma pre súčasnosť 2007 – 2009 |
Reforma pre budúcnosť 2010 – |
Zdroj: autori podľa prezentácie Lucie Antošovej, 3th International Health Summit, Praha, apríl 2007
Cieľom reformy svojprávneho pacienta je reforma inštitúcií, zvýšenie efektivity dnešného systému a informovanosti občanov. Reformou pre ohrozeného poistenca chce Ministerstvo zdravotníctva ČR docieliť odvrátenie finančného kolapsu resp. zaistenie dlhodobej udržateľnosti solidáneho systému vyplývajúce zo všetkých vplyvov vedúcich k zvyšovaniu nákladov v budúcnosti.
#TABULKA
Reforma ministra zdravotníctva ČR pripravila jednoznačné štrukturálne zmeny, ktoré v dlhodobom horizonte môžu viesť, aj napriek negatívnym faktorom vplývajúcim na zvyšovanie nákladov v zdravotníctve, k stabilizácii systému. Ide o krok, ktorý vnímame pozitívne, avšak súčasné rozloženie politických síl v parlamente negarantuje jednoznačnú priechodnosť plánovaných reformných zmien a tým aj splnenie definovaných cieľov v stanovenom čase.