—
Ako sme už naznačili v predchádzajúcom vydaní IntoBalance, v prvom štvrťroku pokračoval mimoriadne silný rast reálneho HDP. Štatistický úrad medzitým publikoval sériu dát, takže sa už nemusíme pohybovať na úrovni dohadov.
V 1. štvrťroku sa podľa spresneného odhadu vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 414,6 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka reálne vzrástol o 9 % (Graf 1), v bežných cenách sa medziročne zvýšil o 12,4 %.
Ak sa na HDP pozrieme zo stránky jeho tvorby, najrýchlejší bol jeho rast v doprave, poštách a telekomunikáciách (o 18,9 %) a v priemyselnej výrobe (o 18,8 %, pravdepodobne hlavne zásluhou ďalšieho rozmachu výroby dopravných prostriedkov a elektroniky). Úroveň 1. štvrťroka 2006 nedosiahla pridaná hodnota vytvorená vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (o 3,4 %) a v ťažbe nerastných surovín (o 1,9 %).
Ak sa na HDP pozrieme zo stránky jeho použitia, zaujme veľmi silný rast exportu (24,1 %) pri raste dovozu o 17,7 %. Tu je jedno z podstatných faktorov silného rastu HDP: od polovice roku 2006 expanduje export, od 2. štvrťroka 2006 export rastie rýchlejšie ako import (hoci predtým to bolo naopak – pozri v Grafe 2).
Domáci dopyt sa oproti vlaňajšku zvýšil o 3,9 %, ale bol to najnižší prírastok od 1. štvrťroka 2004. Na jeho spomalení sa prejavila znížená dynamika tvorby hrubého fixného kapitálu (rast 7,7 % je stále silný, ale v prvom štvrťroku 2006 bol skoro dvojnásobný) aj mierne spomalenie rast konečnej spotreby domácností (aj spotreby verejnej správy).
A do tretice, rast HDP možno zhodnotiť aj zo strany tvorby príjmov. Z hľadiska základných agregátov tvorby príjmov medziročný prírastok HDP súvisel hlavne s rastom podnikateľských príjmov: rast hrubého prevádzkového prebytku (t. j. ziskov korporácií) a zmiešaných dôchodkov (t. j. príjmov živnostníkov) dosiahol až 16,4 % (v bežných cenách). Odmeny zamestnancov (masa hrubých miezd spolu s odvodmi platenými zamestnávateľom) stúpla len o 9,6 %. Táto proporcia sa však zachováva už dlhšiu dobu.
Zdroj: Štatistický úrad SR
Zdroj: Štatistický úrad SR
Súhrnne by sa dalo skonštatovať, že dynamikou aj štruktúrou je tento rast pokračovaním toho, čo sme mali možnosť pozorovať v roku 2006. V medzinárodnom porovnaní vyniká svojou silou a zakladá dobré šance ne zrýchlené dobiehanie ekonomickej úrovne vyspelých krajín EU 15. Rast HDP v štátoch OECD bol v priemere 2,7 %, v eurozóne 3,1 % (už aj vrátane Slovinska).
Možno skonštatovať aj to, že je zdravý: je spojený s nízkou mierou inflácie, klesajúcou nezamestnanosťou a uspokojivým stavom verejných financií. Trochu horšie je, že v značnej miere tento rast stojí na faktoroch, ktoré sa nemusia stále opakovať: ide o expanziu niekoľkých veľkých nových podnikov hlavne v priemyselnej výrobe.