HPI k návrhu minimálnej siete

Návrh nariadenia vlády o minimálnej sieti sa skladá z troch častí:

V prvej časti stanovuje minimálne počty lôžok v jednotlivých odboroch a v jednotlivých regiónoch. V porovnaní so správou ministerstva o optimalizácii siete zo začiatku roka je predložený návrh príjemným prekvapením. Takto nastavená minimálna sieť uvoľní zdravotným poisťovniam ruky pri výbere zmluvných nemocníc a môže prispieť k väčšej efektívnosti prostriedkov vynakladaných na ústavnú starostlivosť.

V druhej časti návrh vymenúva 42 nemocníc, ktoré majú byť súčasťou pevnej siete neodkladnej starostlivosti. Túto časť považuje Health Policy Institute za najslabší prvok nariadenia a navrhuje ju úplne vypustiť. Aplikácia zoznamu 42 nemocníc by pri súčasnej podobe navrhovaného nariadenia narazila na viacero problematických bodov. Nariadenie nestanovuje rozsah a špecializácie, v ktorých budú zdravotné poisťovne povinné uzavrieť zmluvy z vymenovanými zariadniami. Pri uvedených nemocniciach stratia svoj význam indikátory kvality a efektivity, ktoré patria ku kľúčovým kritériam pre selektívne uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi. Garanciou istej zmluvy stratia vybrané nemocnice motiváciu zlepšovať svoje služby pre pacientov. Taktiež nie je jasný postup, ktorý sa uplatní, ak bude zariadeniu odobraté povolenie na výkon činnosti alebo ak zariadenie zanikne.

Zdravotnícke zariadenia by mali uzatvárať kontrakt s poisťovňou na základe splnenia kritérií kvality a efektivity, nie na základe rozhodnutia úradníkov. Garantovaná zmluva s poisťovňou nebude vymenované nemocnice motivovať k dosahovaniu indikátorov kvality. Taktiež nie je zrejmé, prečo má byť v pevnej sieti práve 42 vymenovaných nemocnic. Vytváranie zoznamu takto privilegizovaných zariadení povedie k zvýšeniu lobistického tlaku na zaradenie ďalších poskytovateľov do takéhoto menného zoznamu.

V tretej časti návrhu nariadenia je zoznam tzv. koncových nemocníc, teda centier špičkovej špecializovanej starostlivosti. Vymenovanie pevnej siete koncových zariadení považujeme – na rozdiel od druhej časti návrhu – za prínosné. Konečne pomenúvajú pracoviská, ktoré by mali byť centrami excelentnosti v slovenskom zdravotníctve. Uvedenie v zozname koncových nemocníc by pre ich vlastníka (ktorým je vo väčšine prípadov štát) malo znamenať povinnosť investovať do kvalitného prístrojového i personálneho vybavenie tak, aby mohli poskytovať najlepšiu zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Zároveň nepredpokladáme väčší tlak na rozširovania tohto zoznamu.