Konečne zmerané: reformy nerozšírili chudobu

Podľa výsledkov EU SILC 2006 je rizikom chudoby ohrozených 11,6 % obyvateľov Slovenska. Hranica rizika chudoby (ilustratívna hodnota v prípade jednotlivca), definovaná ako 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu, bola 6 395 Sk na mesiac. V roku 2004 bola hranica rizika chudoby 5 663 Sk, čiže sa zvýšila o 731 korún. Pravda, každá metóda merania chudoby je spochybniteľná. Aj v tomto prípade veľmi záleží na výške samotného mediánového príjmu, aj na kúpnej sile tých 60 % mediánu, ktoré sú hranicou pre posúdenie rizika chudoby. Ide však aspoň o medzinárodne porovnateľnú metodiku. Netreba vidieť problém v tom, že podiel osôb ohrozených chudobou sa výrazne líši od toho, ktorý sprostredkoval mikrocenzus z roku 2002 (vtedy to bolo blízko 20 %). Samotný ŠÚ SR pripomína, že sú to metodicky odlišné dáta. Druhý rok projektu EU SILC umožňuje už začať vytváranie časového radu pre hodnotenie trendu. V porovnaní s rokom 2004 podiel osôb ohrozených rizikom chudoby mierne poklesol a to o 1,7 percentného bodu. Z hľadiska vekových skupín sú najviac ohrozené deti, najmenej osoby vo veku 50 – 64 rokov. Podľa údajov prezentovaných EUROSTATom bolo Slovensko v relatívnych ukazovateľoch chudoby na rovnakom mieste, ako napríklad Nemecko, Francúzsko alebo Maďarsko.

Gini koeficient, ktorý je mierou príjmovej nerovnosti sa zvýšil z 26,2 % v roku 2004 na 28 % v roku 2005. Gini koeficient môže nadobúdať hodnoty v rozpätí od 0 % (úplná rovnosť, všetky osoby v spoločnosti majú rovnaký príjem- utopický variant I.) do 100 % (úplná nerovnosť – všetky príjmy plynú jedinej osobe- utopický variant II). Napriek poklesu podielu osôb ohrozených rizikom chudoby sa príjmová nerovnosť na Slovensku mierne zvyšuje. Ale tu je dôležité, že miera nerovnosti nie je vôbec extrémna. Je pravda, že sa v posledných rokoch miera nerovnosti zvyšovala. Ale tým len dosiahla hodnotu, ktorá bola napr. v EU 15 normálna. V EU 15 sa Gini koeficient pohyboval od cca 25 % (Dánsko, Švédsko) do cca 36 % (Veľká Británia). Slovenská hodnota 28 % sem dobre zapadá. V USA je nerovnosť vyššia ako v EÚ (40 %), ešte vyššia je v štátoch bývalého ZSSR (50-65 %). Hospodárske a sociálne reformy v SR teda nevytvorili extrémne rozdiely (ako vtedajšia opozícia tvrdila), ale vytvorili diferenciáciu takú, aká je normálna vo vyspelých štátoch EÚ.

Hlavným odkazom vyplývajúcim zo zverejnených čísel je, že v období realizácie hospodárskych a sociálnych reforiem nedošlo k extenzívnemu rozšíreniu chudoby. Tým nie je vylúčené, že by sa nemohla prehĺbiť chudoba niektorých skupín, ktoré už aj tak chudobou ohrozené boli. Celkový podiel osôb ohrozených chudobou však mierne klesol.