Manažéri v zdravotníctve

Dnes má na Slovensku štatút nemocnice 143 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ich ročný finančný obrat je rôzny od 20 miliónov po 4 miliardy korún. Zo 143 nemocníc sú len v dvadsiatich riaditeľmi nelekári (cca 14 %, Graf 1).

Riaditeľa nemocnice nominuje vždy vlastník resp. zriaďovateľ. Je príznačné, že riaditeľov-nelekárov nominovali najmä súkromní vlastníci. V nomináciách u iných zriaďovateľov takmer na 100 % prevládajú lekári.

Graf 1: Podiel lekárov na celkovom počte riaditeľov nemocníc na Slovensku

Zdroj: Health Policy Institute, 2007

Určite existujú výnimoční riaditelia-lekári, ktorí sú súčasne skvelí manažéri. V prevažnej miere to však neplatí, skôr opačne. Býva často osobnou tragédiou riaditeľa aj nemocnice, keď sa stane riaditeľom nemocnice lekár. Pre lekára je to vo väčšine prípadov profesná samovražda – aj medicína sa vyvíja a tak riaditeľ-lekár často stráca svoju odbornosť. Manažment je veda a tak manažovanie nemocníc lekárom je väčšinou nepodareným experimentom a stratou pre nemocnicu.

Jednoducho strácajú obe strany. Súčasne treba objektívne povedať, že nominanti prijímajú funkciu s úprimným odhodlaním urobiť všetko preto, aby nemocnici pomohli a našli riešenie „neriešiteľných“ problémov. V osobných rozhovoroch však priznávajú, že byť v dnešnej dobe riaditeľom nemocnice naozaj nie je víťazstvo.

Čím väčšia nemocnica, tým horšie

Napriek zovšeobecneniu, je rozdiel byť riaditeľom malej alebo veľkej nemocnice. Najkritickejšia finančná situácia je dnes v nemocniciach, ktorých zriaďovateľom je štát. Pri nomináciách riaditeľov boli a sú všetci ministri bez výnimky ovplyvňovaní dvomi rozhodujúcimi faktormi:

• politickým tlakom pri výbere riaditeľov 

• opakujúcim sa presvedčením ministrov- lekárov, že pre nemocnicu je najlepší riaditeľ-lekár

Chyba. Toto má výrazný podiel na stave v akom sa nemocnice ocitli. K dnešnému dňu sú len v troch nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva riaditeľmi nelekári.

Nemocnica je – bez ohľadu na právnu formu – štandardný podnikateľský subjekt, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súčasne môžeme povedať, že nemocnice sú oproti iným odvetviam v horšom stave a musia riešiť viac akútnych problémov.

Takmer pre každú nemocnicu je dnes charakteristické:

• budovy z obdobia „socialistického realizmu“

• technické vybavenie modernizované skôr náhodne ako koncepčne

• vysoký vnútorný investičný dlh

• reálna finančná zadlženosť

• nedostatočné vnútorné kontrolné procesy

• chýbajúce informácie pre zavedenie dôsledného finančného riadenia

• otvorená aj skrytá nespokojnosť zamestnancov

• obmedzený vplyv na obsadzovanie manažérskych postov

• nedostatočné možnosti výberu kvalifikovaných pracovníkov

• ťažkopádny proces nakladania s vlastným majetkom

• nedostatočná odborná aj vecná pomoc zriaďovateľa pri racionálnych pokusoch riešiť reálne problémy

Jedinou reálnou výhodou riaditeľa veľkej nemocnice je medicínska stránka – nemusí sa doprosovať „vyššiemu pracovisku“, aby tam prijali naliehavý prípad alebo pacienta, s ktorým si po medicínskej stránke v jeho nemocnici nevedia rady.

Z výpočtu týchto základných problémov je zrejmé, že nie sú medicínskeho charakteru, ale vyžadujú hlboké manažérske znalosti a rozsiahle riadiace skúsenosti. A súčasne je prirodzené, že pri takýchto problémoch manažmenty nemocníc pôsobia v prevažnej miere ako „hasiči“ akútnych problémov takmer na dennej báze.

Pre zvládnutie týchto situácií sú rozhodujúcimi znalosti na úrovni podnikového „krízového manažéra“ a nie lekára.

Nemožno lekárom uprieť snahu hľadať informácie a vzdelávať sa aj v oblasti manažmentu. Niektoré medicínske vzdelávacie inštitúcie v rámci špecializačných študijných programov zaraďujú do štúdia aj oblasť „manažment zdravotníctva“, ale má to nasledovné nedostatky:

• rozsah len zhrnie poznatky z danej oblasti informatívnou formou v rámci celého komplexu iných informácii

• prednášajúci sú odborníci skôr na zdravotníctvo ako na manažment

Je to lepšie ako žiadne informácie a snahu treba skutočne oceniť.

Považujeme za prirodzené, že v rámci špecializačných študijných programov vzdelávacie inštitúcie v oblasti ekonomiky, práva, informačných technológii či stavebníctva nedeklarujú, že vychovávajú lekárov. Preto je prirodzené, že ani sebalepšia medicínska vzdelávacia inštitúcia nedokáže plnohodnotne z lekár vychovať manažéra.

Manažment je samostatný vysokoškolský študijný odbor. Rovnako ako medicína. Je nevyhnutná mentálna zmena tých, ktorí rozhodujú o nominácii na vysoké manažérske posty v zdravotníctve, že je to v prvom rade o znalostiach systémov riadenia, o finančnom manažmente a informáciách, o vodcovstve a personálnom manažmente, ale aj právnych súvislostiach, marketingu a komunikácii a až potom nasledujú medicínske znalosti.

Ani tieto znalosti však nerobia z dobrého manažéra „krízového manažéra“. Tých, ktorí si odvážne, či už dobrovoľne alebo z akýchkoľvek iných pohnútok, na miesto riaditeľa nemocnice (krízového manažéra) sadnú, je dosť, tých ktorí tým krízovým manažérom aj dokážu byť nie je veľa.

Pravda je však taká, že zrejme aj renomovaní krízoví manažéri by mali za súčasných podmienok v zdravotníctve čo robiť aby boli úspešní…