—
Populárny mýtus tvrdí, že „najlacnejšou liečbou je prevencia“, pretože náklady na jedno preventívne vyšetrenie alebo zákrok sú spravidla nižšie než liečba jedného vzniknutého ochorenia. Takéto porovnávanie je však nesprávne, pretože preventívne vyšetrenie alebo zákrok sa vykonáva na ďaleko väčšej skupine ľudí než je skupina ľudí, ktorí dostanú dané ochorenie. Ak stojí jedno vyšetrenie 100 Sk, vyšetríme 1 milión obyvateľov a zabránime tak nákladom na liečbu 10 prípadov s cenou 100 000 Sk, tak sme neušetrili, ale prerobili 99 miliónov z použitých 100 miliónov Sk.
Ministerstvo zdravotníctva navrhuje v novele zákona o rozsahu (č. 577/2004 Z. z.) zaradenie troch nových preventívnych výkonov do úhrady zo zdravotného poistenia. Návrh nie je podložený zdôvodnením a ani analýzou prínosov a nákladov.
Každé zaradenie zdravotných postupov (výkonov, techniky, liekov, pomôcok…) do rozsahu hradenej starostlivosti – prevenciu nevynímajúc – malo sprevádzať zhodnotenie nákladovej efektívnosti, najmä v porovnaní s inými postupmi, ako aj dopadu na celkové výdavky v zdravotníctve a rozhodnutie, či ide o naozaj o najvhodnejšiu alokáciu vzácnych zdrojov v zdravotníctve, či nie je výhodnejšie tieto peniaze investovať inde (kde je napr. lepší pomer vynaložených nákladov k prínosom) a zároveň, odkiaľ sa majú potrebné zdroje získať (presunom z iného menej efektívneho postupu alebo navýšením zdrojov v zdravotníctve).
K žiadnej z troch nových preventívnych prehliadok, ktoré ministerstvo navrhuje, však analýzu nepredložilo. V prípade vyšetrenia prítomnosti infekcie Helicobacterom pylori raz za život medzi 18. a 46. rokom nie je zrejmý ani medicínsky benefit. Podľa údajov Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti bola prevalencia infekcie Helicobacterom pylori na Slovensku v roku 2003 u dospelých 40 – 52 %. Infekcia H. pylori je spojená s výskytom niektorých ochorení (najmä gastroduodenálna vredová choroba), avšak väčšina infikovaných nikdy žiadnu chorobu nedostane a ani nemá žiadne príznaky. Niektoré teórie dokonca predpokladajú účasť H. pylori pri fyziologických procesoch u istej skupiny ľudí. V každom prípade sa však táto infekcia bez ďalších príznakov nelieči a eradikácia H. pylori neznamená, že pacient sa touto infekciou už nenakazí. Z tohto dôvodu je plošné vyšetrenie prítomnosti H. pylori z medicínskeho hľadiska absolútne zbytočnou procedúrou. Ak by v prvom roku využili možnosť vyšetrenia všetci poistenci, ktorí naň majú nárok (2,5 milióna), náklady by dosiahli 5,9 mld. Sk!
Ďalším zo skríningových vyšetrení, ktoré navrhuje ministerstvo zaradiť do hradenej zdravotnej starostlivosti, je preventívne vyšetrenie hrubého čreva endoskopom raz za 10 rokov u pacientov nad 50 rokov. V súčasnosti je hradené zo zdravotného poistenia vyšetrenie na prítomnosť krvi v stolici u rovnakej skupiny poistencov, a to v rámci preventívnej prehliadky u všeobecného lekára raz za dva roky. V tomto prípade existujú štúdie (Collins et al. 2005), ktoré poukazujú na to, že kolonoskopia dokáže zachytiť nádorové útvary vo väčšom percente než jednorazové vyšetrenie na prítomnosť krvi v stolici. V zahraničí (napr. USA, Kanada) sa preto odporúča vykonávať buď vyšetrenie na prítomnosť krvi v stolici pravidelne raz za jeden alebo dva roky alebo kolonoskopiu raz za 10 rokov. Obe tieto metódy totiž preukázali zníženie úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva a v podmienkach USA sa preukázali ako porovnateľne nákladovo efektívne s miernou výhodou pre vyšetrenie prítomnosti krvi v stolici (tj. náklady na jeden zachránený život boli nižšie ako 30 000 USD, čo je v USA hranica, do ktorej sa medicínska intervencia považuje za nákladovo efektívnu).
Tieto výsledky však vzahľadom na rozdielne pomery v zdravotníctve nemusia u nás platiť. Navyše, ministerstvo namiesto toho, aby urobilo nákladovú analýzu, porovnalo obe metódy a vybralo tú výhodnejšiu, navrhuje robiť obe vyšetrenia zároveň. Keďže zavedenie preventívnej kolonskopie by znamenalo nárast nákladov o približne 230 miliónov Sk ročne (pri rovnomernom rozložení vyšetrení medzi nasledujúcich 10 rokov; ak by išli na vyšetrenie všetci poistenci, ktorí majú na vyšetrenie nárok, v jednom roku, boli by náklady v prvom roku 2,3 mld. Sk), ministerstvo by malo okrem zdôvodnenia nákladovej efektivity povedať, odkiaľ sa sem tieto prostriedky majú presunúť a vykonať potrebné kroky (napr. vyradiť iné intervencie z úhrady).
Väčšinou nie je pravda, že prevencia je lacnejšia než liečba. Cena za prevenciu je buď primeraná alebo neprimeraná. A keďže nie všetky benefity sú merateľné finančne, treba povedať, či je pomer prínosov k vynaloženým nákladom akceptovateľný. To je legitímna téma na verejnú diskusiu, ktorú by mal predkladateľ zákona rozšíriť na celý balík hradenej zdravotnej starostlivosti. Tadiaľ totiž vedie cesta k racionálnej redukcii rozsahu.