—
Opäť narastá sklon k úsporám u slovenských domácností
Domácnosti používajú disponibilný príjem na konečnú spotrebu a tvorbu úspor. A práve významný pokles podielu úspor a tým logicky rast podielu spotreby bol odrazom nárastu preferencie spotreby v uplynulých rokoch. Tendencia sa však otáča: sklon k úsporám (podiel úspor na príjme) znovu rastie.
Napriek niektorým až príliš ustarosteným komentárom o rastúcej spotrebnej orientácii domácností vidno v Grafe 1 nárast podielu úspor na disponibilnom príjme domácností. Podiel úspor je značne sezónne rozkolísaný, aktuálna hodnota 9,8% disponibilného príjmu v druhom kvartáli 2007 je zatiaľ najvyššia (najvyššia z dát týkajúcich sa druhého kvartálu). Najvyšší sklon k úsporám je v 4. kvartáli – vtedy je síce sezónny výkyv spotreby, ale existuje ešte silnejší výkyv v príjmoch.
Graf 1: Sklon k úsporám – podiel úspor na disponibilnom príjme
Zdroj: Štatistický úrad SR
Sklon k úsporám klesal v rokoch 2000-2004. Odvtedy badať obrat (z úrovne 7,0% v roku 2004 na 10,0% v roku 2006 a odhadovaných 10, 6% v roku 2007. Pritom vývoj sklonu k úsporám nie je funkciou (aspoň nie výlučnou funkciou) tempa rastu príjmu. Napríklad v rokoch 2002 a 2006 bolo tempo rastu bežných príjmov podobné (reálny rast okolo 5%), pritom sklon k úsporám sa vyvíjal protichodne. Významnú rolu tu hrá vývoj životných nákladov (a ich subjektívne vnímanie), očakávania a pod. Dokonca nemožno ani jednoznačne tvrdiť, že by nárast miery úspor vždy znamenal lepšiu socio-ekonomickú situáciu domácností. V minulosti bola vyššia miera úspor u domácností na chudobnejšom východe Slovenska.
Zároveň sa mení aj štruktúra príjmov: vytrvalý pokles podielu odmien zamestnancov (hrubé mzdy aj s odvodmi zamestnávateľa) na celkových bežných príjmoch pokračuje aj v roku 2007. Už v minulom roku prvýkrát klesol podiel odmien zamestnancov veľmi tesne pod 50 % a v roku 2007 klesne asi na 49,7 %. Takže už druhý rok mzdy netvoria ani polovicu príjmov domácností. Veľmi mierne klesá aj podiel sociálnych príjmov (v roku 2007 ich podiel dosiahne asi 14,0 %) a na druhej strane narastá podiel zmiešaných dôchodkov (príjem SZČO, zmiešava sa v ňom zisk a mzda). Hodnota 30,6 % pre podiel zmiešaných dôchodkov v druhom kvartáli 2007 je historické maximum (pre druhý kvartál). Takže slovenské domácnosti sú čoraz menej závislé od sociálnych príjmov, od miezd a sú čoraz viac závislé od zmiešaných dôchodkov (Graf 2).
Graf 2: Štruktúra príjmov domácností
Zdroj: výpočty Health Policy Institute podľa údajov Štatistického úradu SR
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
