Zaklínadlo na zisk

Cesta k schváleniu novely na pôde parlamentu nebola vôbec jednoduchá. Proti kontroverznému návrhu na zákaz rozdelenia zisku akcionárom poisťovní sa postavili dve koaličné strany (SNS a ĽS-HZDS). Po rozprave k zákonu ale nakoniec rezignovali na svoje výhrady a hlasovali za návrh, s ktorým predtým nesúhlasili. Principiálny postoj premiéra, ktorý schválenie novely podmienil ďalším zotrvaním strany Smer-SD v koalícii, zlomil všetkých koaličných kritikov.

Všetci sa zhodujú, že schválením novely zákona o zdravotných poisťovniach došlo k zásadnému zásahu do systému zdravotného poistenia. Tento zásah však vníma každý odlišne. Ministerstvo pozitívne, opozícia a vlastníci súkromných poisťovní negatívne. Napriek absolútnemu nesúhlasu so schválenou novelou sa súkromné zdravotné poisťovne nateraz nechystajú odísť z trhu zdravotného poistenia. Ich vlastníci ale jasne tlmočili svoj zámer podať žalobu na Slovenskú republiku za poškodenie svojich investícií. Premiér Fico ani MZ SR sa sporov s vlastníkmi súkromných zdravotných poisťovní neobávajú. Vlastníci súkromných zdravotných poisťovní sú však presvedčení, že spor o náhradu škody vedený voči Slovenskej republike vyhrajú a jedinou otázkou bude výška odškodného.

Dôvod, prečo sa vláda a parlament rozhodli regulovať použitie zisku, je prozaický. Zisk je na očiach a je ho veľmi dobre vidno – na rozdiel od neefektivity v prebytočných a nevhodne koncipovaných kapacít zdedených z minulosti. Jeho hypotetické ovládnutie však na zlepšenie systému stačiť určite nebude. Stav, v akom je dnes slovenské zdravotníctvo, vyžaduje kapitálové impulzy v rádoch desiatok miliárd korún. Dve či tri miliardy mu tŕň z päty nevytrhnú.

Napriek snahe ministerstva schválená novela nemusí vôbec priniesť zvýšenie objemu zdrojov na úhradu zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa bude síce mať povinnosť použiť zisk predchádzajúceho roku na úhradu zdravotnej starostlivosti v roku nasledujúcom, použitím týchto prostriedkov však ušetrí na nákladoch nasledujúceho roku, čo jej umožní zvýšiť zisk nasledujúceho roku. Celé „kolečko“ sa bude môcť zopakovať v každom ďalšom roku a peniaze zo zdravotnej poisťovne nebudú musieť vôbec odísť.

Zdroje takisto nemusia skončiť tam, kde ich systém najviac potrebuje – v ústavnej starostlivosti poskytovanej v tzv. koncových nemocniciach. Zákon aj po novele umožňuje nasmerovanie zisku (štedrými platbami) k poskytovateľom spriazneným s vlastníkmi zdravotných poisťovní. Túto skutočnosť otvorene priznal aj líder ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Zisk si teda vie nájsť cestu k vlastníkovi zdravotnej poisťovne. Načo nám je zákon, ktorý nerieši problém identifikovaný ministerstvom zdravotníctva? Schválené zmeny nie sú tým správnym zaklínadlom, ako dostať „zisk späť do zdravotníctva“.

Inou problematickou oblasťou novely je prípad, ak zdravotná poisťovňa dosiahne stratu a o rok neskôr vykáže zisk. Podľa novely sa zisk musí použiť výhradne na úhradu zdravotnej starostlivosti v bezprostredne nasledujúcom roku. Strata, ktorá vznikne v dôsledku vyšších nákladov na zdravotnú starostlivosť v jednom roku tak nebude môcť byť kompenzovaná ziskom dosiahnutým v nasledujúcom roku.

Po schválení zmien v zákone o zdravotnom poistení stratila diskusia o zlepšovaní systému zdravotného poistenia zmysel. Názor oponentov tu dnes nikto nechce počúvať, bez ohľadu na to, či sa diskutuje emotívne, odborne alebo v útrobách zabudnutých reštaurácií. Celá diskusia o zmenách v zdravotnom poistení sa často obracala len smerom k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorým chýbajú zdroje (pričom zisk poisťovní nie je v príčinnej súvislosti tohto stavu). Zdravotný systém tu dnes nie je pre nemocnice a lekárov, ale pre pacienta. Použitie tých imaginárnych dvoch alebo troch miliárd zo zisku zdravotných poisťovní tu takmer nikto nespomenul v kontexte prínosov pre pacienta: ako konkrétne sa zlepší kvalita služieb, ktoré pacient dostáva? Alebo komu všetkému budeme vedieť poskytnúť lepšiu liečbu ako dostáva dnes? Znižovanie frustrácie zdravotníctva zo seba samého je síce sympatický cieľ, ušľachtilejším je však znížovanie frustrácie pacientov.

Nezastupiteľná úloha zdravotnej poisťovne v modernom svete nákupu zdravotnej starostlivosti spočíva v tom, že zdravotná poisťovňa je agentom poistenca a koná v jeho záujme. K tomu, aby to robila čo najefektívnejšie, musí byť motivovaná. Budúcnosť ukáže, či je 3,5 % z ročného úhrnu poistného pre zdravotné poisťovne dostatočnou motiváciou. Súčasní vlastníci súkromných poisťovní si to v kontexte schválených zmien nemyslia.