—
Health Management Academy zorganizovala 26. júna 2009 pre novinárov interaktívnu diskusiu o slovenskom zdravotníctve. Diskusia bola rozdelená do troch blokov:
V tomto čísle prinášame zrhnutie prvého bloku, ktorý bol zameraný na financovanie zdravotného systému na Slovensku.
Podľa Petra Pažitného z HPI je financovanie jedným z nástrojov na dosiahnutie finálnych cieľov zdravotnej politiky. Objem výdavkov podľa neho musí korešpondovať s ekonomickou silou krajiny, pričom štruktúra financovania je dôležitá z hľadiska finančnej ochrany obyvateľstva. Súčasný objem výdavkov (6,0 % HDP) je podľa neho dostatočný a systém poskytuje občanom vysokú mieru finančnej ochrany (Kakwani index = 0,045). Zároveň dodal, že súčasné nastavenie financovania systému nedokáže z dlhodobého hľadiska generovať dostatočný objem zdrojov na pokrytie budúcich výdavkov.
Podľa Martina Filka, poradcu ministra financií je dôležité pozorovať distribučné dopady zmien systému financovania. Poukázal na to, že v roku 2004 sa po prvýkrát vyskytli domácnosti, ktoré po očistení svojich príjmov o základné výdavky dávali viac ako 20 %, resp. 15 % na zdravotníctvo. Významne vzrástol aj počet domácností ktoré dávali 10 %, či 5 %. Podľa neho reforma zdravotníctva z roku 2004 zvýšila hotovostné doplatky najmä pre chudobných a nižšiu strednú vrstvu. Príčinou tohto rastu však neboli 20 a 50 Sk poplatky, ale doplatky za lieky. Zrušenie 20 a 50 Sk takto vzniknutú situáciu pravdepodobne výrazne neovplyvní. Doplatky ako efektívny nástroj regulácie dopytu by mali byť sprevádzané opatreniami na ochranu chudobných, ako napr. limity na mesačné a celoročné zdravotnícke doplatky, resp. výnimky pre chudobných, dôchodcov a invalidov. Ako námet na ďalšiu diskusiu si Martin Filko položil tri rečnícke otázky: (1) Prečo je normálne, že Slovensko míňa na zdravie 7 % a priemer OECD je 9 % HDP? (2) Prečo budú výdavky na zdravotníctvo rásť rýchlejšie ako HDP? (3) Prečo je starnutie populácie menší problém v zdravotníctve ako v dôchodkoch?
Podľa Petra Goliaša z inštitútu INEKO hlavným problémom slovenského zdravotníctva nie je nedostatok peňazí ani nízka spoluúčasť. Je ním nejasne definovaná solidarita, deravý odvodový systém, zlá správa podnikov, averzia k reformám a bariéry, ktoré bránia efektívnej súťaži. Medzi riešeniami by nemala chýbať ochrana pacientov pred neúnosnými výdavkami, jednotné pravidlá a transparentnosť pri platení odvodov, kvalitnejšie informácie o liečbe a jej poskytovateľoch, otvorené účtovníctvo poskytovateľov vo vzťahu k pacientovi a poisťovni, ako aj podpora súťaže s využitím transparentných foriem riadenia, zisku a súkromného vlastníctva.