—
Podľa rebríčka Health Consumer Powerhouse spotrebitelia ako najlepší hodnotia holandský systém zdravotníctva. Niektorí vtipne poznamenávajú, že to je len preto, lebo ako jediný funguje pod úrovňou mora… Teraz však vážne, holandský systém sa dlhodobo považuje za dobrý príklad trhového usporiadania systému zdravotníctva, pričom kľúčovú úlohu na jeho fungovaní má kvalitný inštitucionálny rámec a vysoká kultúra transparentnosti. Takýto systém je potom atraktívny nielen pre investorov, ale poskytuje svojim spotrebiteľom vysokú mieru spokojnosti.
V HPI zdieľame názor, že trhové usporiadanie zdravotného poistenia, aj keď v zdravotníctve obzvlášť ťažko dosiahnuteľné, je pre spotrebiteľa lepšie ako jeho monopolná organizácia. Reforma zdravotníctva v roku 2004 významne posunula zdravotné poistenie k trhovému usporiadaniu, pričom tento posun nebol definitívny a systém potreboval v ďalších rokoch postupnú kultiváciu. Predovšetkým v oblasti definície produktu (nároku), systému prerozdelenia a transparentnosti. Tá však zmenou vlády v roku 2006 nenastala, ba čo viac, začal sa presadzovať protitrhový názor na organizáciu zdravotného poistenia.
Dnes tak na Slovensku máme systém, ktorého legislatívny rámec je definovaný pro-trhovo. Počtom písmen drobné, avšak svojou váhou významné proti-trhové novely v ňom však zanechali veľké trhliny. Súčasnú diskusiu o alternatívach štruktúry trhu považujeme za veľmi podnetnú a chceli by sme do nej prispieť názorom, že štruktúra trhu je zrkadlom inštitucionálneho a regulačného rámca. Na tomto mieste uvádzame 10 zásadných parametrov prostredia (bez nároku na úplnosť a správnosť poradia), ktoré by podľa nás mohli viesť k lepšiemu konkurenčnému prostrediu. A z neho budú benefitovať predovšetkým spotrebitelia – poistenci.
Kritérium | Nastavenie Zajac | Nastavenie Valentovič-Raši | Želané budúce nastevenie | ||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
1 | Právna forma zdravotných poisťovní | Akciové spoločnosti | Akciové spoločnosti | Akciové spoločnosti | |||
2 | Tvrdé rozpočtové obmedzenia | Porušené (pozri navýšenie základného imania Spoločnej ZP o 450 mil. Sk) | Porušené (pozri navýšenie základného imania Všeobecnej ZP o 2 mld. Sk) | Prísne dodržiavať tvrdé rozpočtové obmedzenia a privatizovať štátne ZP | |||
3 | Funkcia zisku | Povolená | Zakázaná | Povoliť funkciu zisku, prípadne jeho výšku regulovať trhovo-konformnými mechanizmami | |||
4 | Kompenzácia rizikovej štruktúry | Nízka, R2 cca 5% (prediktory len vek a pohlavie, prerozdeľovalo sa 85% zdrojov) |
Nízka, R2 cca 5 % (prediktory vek a pohlavie, doplnená ekonom. aktivita, prerozdeľuje sa 95% zdrojov) |
Vysoká, R2 cca 10 – 16% (prediktory vek, pohlavie, PCG, DCG, …, prerozdeľuje sa 95% zdrojov) Ex post prerozdelenie |
|||
5 | Platobné mechanizmy a cenotvorba |
Voľná cenotvorba a platobné mechanizmy na úrovni ZP | Voľná cenotvorba a platobné mechanizmy na úrovni ZP | Voľná cenotvorba a platobné mechanizmy na úrovni ZP | |||
6 | Minimálna sieť | Norma orientovaná na poskytovateľa (a zďaleka nie dobre vypočítaná) | Protekcionistické nastavenie pre štátne nemocnice | Orientovaná na spotrebiteľa cez časovú a kapacitnú dostupnosť (waiting listy) | |||
7 | Nezávislý dohľad | Áno | Nie | Áno (koncipovať ako kolektívny orgán) |
|||
8 | Definícia produktu | Nejasná. Chýbala katalogizácia a kategorizácia chorôb | Nejasná | Jasná – cez spotrebiteľsky zrozumiteľný katalóg služieb | |||
9 | Nominálne poistné a transparentnosť informácií |
Nie | Nie | Nominálne poistné a vysoká transparentnosť cien a benefitov | |||
10 | Vypočítateľnosť prostredia (útoky na investorov) |
Podpora podnikania | Vytláčanie investorov z trhu | Atraktívne prostredie pre investorov |
|||
Prostredie podporujúce trh a férovú súťaž (zelená farba) | 5 | 2 | 10 | ||||
Prostredie, ktoré nie je trhovo nepriateľské, ale nie sú v ňom naplnené podmienky férovej súťaže (žltá farba) | 3 | 2 | 0 | ||||
Prostredie nepodporujúce trh a férovú súťaž (červená farba) | 2 | 6 | 0 |
Zdroj: Health Policy Institute, 2009
Na rozdiel od verejnoprávnych inštitúcií sú akciové spoločnosti ustálenou a neustále sa zdokonaľujúcou právnou formou. Akciová spoločnosť je podnikateľský subjekt s transparentnou a osvedčenou právnou úpravou a s malou možnosťou zákonodarcu robiť nesystémové odchýlky od zaužívaných štandardov upravujúcich účtovníctvo, audit či presne zadefinované náležitosti a povinnosti výkonných a dozorných orgánov spoločnosti. Právny základ zdravotných poisťovní dnes určuje Obchodný zákonník (lex generalis), pričom tie ustanovenia, ktoré sú odlišné od Obchodného zákonníka, upravuje zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade (lex specialis).
V akciovej spoločnosti sú prehľadne definované a skontrolovateľné vlastnícke vzťahy. Navyše, kľúčovú úlohu zohráva kapitál, ktorý do akciovej spoločnosti vložil jasne identifikovateľný vlastník, čo ho posúva do pozície zodpovedného vlastníka. Predchádzajúce verejnoprávne inštitúcie boli z hľadiska vlastníckych vzťahov výrazne komplikovanejšie, lebo oficiálne nepatrili ani štátu a ani súkromníkom.
Problematickým elementom zostáva fakt, že vlastníkom 2/3 trhu zdravotného poistenia je štát, ktorý sa tak ocitá nielen v pozícií regulátora, ale aj hráča na trhu zdravotného poistenia. Pre posilnenie trhových princípov je žiaduce, aby štát funkciu zdravotnej poisťovne v budúcnosti nevykonával. To bude možné zabezpečiť primeraným rozdelením (minimálne na 4 časti) a následnou privatizáciou rozdelených kmeňov štátnych poisťovní a zverením týchto kmeňov súkromným investorom. Privatizácia kmeňov by mala byť medzinárodná a jediným kritériom by mala byť čo najvyššia cena.
Úplná privatizácia zdravotných poisťovní zabezpečí lepšiu vymáhateľnosť tvrdých rozpočtových obmedzení. Tie sú dôležité z hľadiska udržania fiškálnej rovnováhy systému. Ak sú starostlivo dodržiavané, nie je možné, aby poisťovne prenášali finančné riziko na štát. Ako problematická sa však ukazuje prítomnosť štátnych poisťovní na trhu, ktorým štát poskytuje netrhové výhody prostredníctvom zvyšovania základného imania zo štátneho rozpočtu. Štát aj dnes vystupuje ako podporná inštitúcia, ktorá je pripravená kryť deficit štátnych zdravotných poisťovní a tým znevýhodňuje svojich konkurentov na trhu.
Aby zdravotné poisťovne nemohli prenášať svoje finančné problémy na verejné financie, zaviedlo sa na sledovanie ich finančného zdravia hodnotenie ich solventnosti. Tá určovala podiel vlastných zdrojov poisťovne k príjmom z poistného po prerozdelení a nesmela klesnúť pod 3 % poistného za posledných 12 mesiacov. Transparentné sledovanie solventnosti žiaľ vláda od januára 2009 zrušila. Zrejme tušila, že Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) by v roku 2009 mala veľké problémy toto kritérium splniť.
Koncept tvrdých rozpočtových obmedzení, kedy zdravotné spoločnosti nebudú môcť prenášať svoje finančné riziko na štát, tak nemôže byť pre samotnú prítomnosť štátnych poisťovní na trhu naplnený. Aj za predchádzajúcej vlády bol v roku 2005 schválený plán ozdravenia Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP), ktorá zo štátneho rozpočtu dostala 450 mil. Sk na zabezpečenie jej platobnej schopnosti (formou zvýšenia základného imania). Podobne v roku 2009 vláda schválila navýšenie základného imania VšZP o 2 mld. Sk s cieľom posilniť solventnosť VšZP.
Zisk zdravotných poisťovní umožnila ich transformácia na akciové spoločnosti v roku 2005. Cieľom bolo vytvoriť také prostredie, v ktorom budú oproti sebe stáť zdravotná poisťovňa ako nákupca zdravotnej starostlivosti a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Aby boli motivácie na oboch stranách vyrovnané, zákonodarca umožnil obidvom stranám dosahovať zisk. Zisk je základná motivačná funkcia podnikateľského subjektu a v zdravotných poisťovniach je odmenou za znášanie finančného rizika, nákup zdravotnej starostlivosti a administráciu zdravotného poistenia.
Kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní nevnímala po voľbách v roku 2006 nová vláda ako pozitívnu črtu systému, ktorá zvyšuje stabilitu sektora, ale ako negatívny prvok, ktorý pripravuje poskytovateľov o peniaze. Z tohto dôvodu začala používať rôzne techniky na zvyšovanie tlaku na zdravotné poisťovne, aby znížila mieru ich ziskovosti (kartely štátnych poskytovateľov a netrhové ceny VšZP), spomalila potenciál rastu ich trhových podielov (regulácia marketingových aktivít) a obmedzovala ich schopnosť administrovať nákup zdravotnej starostlivosti (limitovanie správneho fondu na 4 %, resp.3,5 % úhrnu poistného pred prerozdelením).
Vláda sa neuspokojila s vytvorením nepriateľského prostredia a na sklonku roka 2007 presadila novelu zákona, ktorou prikazuje, aby kladný hospodársky výsledok museli zdravotné poisťovne použiť na nákup zdravotnej starostlivosti. Toto ustanovenie viedlo zahraničných akcionárov poisťovne Dôvera a Union k žalobe proti Slovenskej republike za znehodnotenie ich investícií. Skupina opozičných poslancov v lete 2008 zároveň podala podanie na Ústavný súd ohľadom protiústavnosti takéhoto ustanovenia. Vláda takýto krok urobila napriek tomu, že jej programové vyhlásenie z roku 2006 obsahuje záväzok neprijímať také kroky v zdravotníctve, ktoré by ohrozovali investície zahraničných investorov.
Keďže zisk definuje základnú motiváciu pre investorov, nie je per definitio bez funkcie zisku možné do zdravotného poistenia prilákať investorov. Ak máme na Slovensku záujem budovať funkčný a stabilný trhový systém zdravotného poistenia, bude nevyhnutné „neziskovú“ novelu zrušiť a na prípadnú reguláciu dosahovania výšky zisku zaviesť trhovo-konformné nástroje.
Korektná kompenzácia rizikovej štruktúry je dôležitým predpokladom férovej súťaže v zdravotnom poistení. Súčasné prerozdeľovanie zdrojov na základe demografických prediktorov (vek a pohlavie) je síce administratívne jednoduché, ale má veľmi nízku schopnosť predikovať variabilitu v budúcich nákladoch zdravotnej starostlivosti a nedokáže pokryť dva dôležité prejavy neurčitosti. Prvým sú vysoké a jednorazové individuálne náklady a druhým sú opakujúce sa náklady spojené so špecifickými chorobami, ktoré nemusia byť jednorázovo vysoké, avšak z dlhodobého hľadiska predstavujú hlavnú záťaž pre zdravotné poisťovne. Zlepšenie modelu prerozdelenia poistného na Slovensku z hľadiska predikčnej schopnosti (PCG, DCG, zavedenie ex post prerozdelenia) by spôsobilo väčší dôraz zdravotných poisťovní na strategický nákup zdravotnej starostlivosti a menšiu orientáciu na selekciu rizika.
Aktuálne úpravy systému prerozdelenia od 1. januára 2010 o ekonomickú aktivitu majú logický základ, avšak ich implementácia môže byť skomplikovaná nehomogénnou definíciou poistenca štátu a dátovými nepresnosťami ohľadom aktuálnosti ekonomickej aktivity jednotlivých poistencov. Vysoká miera odmeny pri preklasifikovaní poistencov vo veku od 40 do 60 z kategórie ekonomicky aktívny (s indexom rizika (IR) mužov 1,50 až 3,12) do kategórie poistenec štátu (IR muži = 3,73 až 7,67) môže lákať k manipuláciam údajov o skutočnom zložení poistných kmeňov. Samozrejme, akýkoľvek sofistikovanejší systém prerozdelenia (PCG, DCG) je citlivejší na správnosť informácií a náchylnejší na manipuláciu. Tento fakt nemá byť dôvodom zamietnutia týchto systémov, ale výzvou aby regulátor (ÚDZS) v budúcnosti systematicky budoval analytickú a dátovú podporu pre čo najmenej sporný priebeh prerozdelenia.
Jedným z cieľov reformy bolo zvýšiť zodpovednosť zdravotných poisťovní za nákup zdravotnej starostlivosti. Aby sa tak skutočne stalo, bolo im potrebné poskytnúť vhodné nástroje, a to voľnosť v platobných mechanizmoch a voľnosť v určovaní cien. Dnes je okrem niektorých segmentov trhu (záchranky, LSPP) tvorba cien a definovanie platobných mechanizmov v rukách samotnej zdravotnej poisťovne.
Prítomnosť voľných cien a liberálneho nastavenia platobných mechanizmov umožňuje, aby sa zmluvné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi stali tlmičom prípadnej finančnej alebo štrukturálnej nerovnováhy. Flexibilné ceny tak poisťovniam umožňujú pružne reagovať na zmeny vo financovaní systému (s rastom zdrojov môžu zvyšovať platby, s ich poklesom ako v čase hospodárskej krízy naopak znižovať), prípadne absorbovať štrukturálne nerovnováhy v alokácii zdrojov medzi sektormi zdravotnej starostlivosti (napr. presun zdrojov medzi ambulantnou a lôžkovou starostlivosťou).
Manažovanie systému voľných cien kladie vysoké nároky na regulátora, lebo na určovanie tokov v zdravotníctve musí namiesto cien a zmluvných vzťahov používať iné – nepriame mechanizmy. Ak to regulátor nedokáže, utieka sa k menej trhovo konformným nástrojom, napr. k používaniu vplyvu štátnej a zároveň najväčšej zdravotnej poisťovne cez jej cenovú politiku a ovplyvňovaniu vyjednávacej sily poskytovateľov cez ich pozíciu vo verejnej minimálnej sieti. Zariadenia, ktoré sú súčasťou tzv. pevnej minimálnej siete (a ZP s nimi musia uzavrieť zmluvu) majú pri rokovaniach výrazne lepšiu pozíciu ako tie zariadenia, ktoré v sieti nie sú.
Minimálna sieť má fungovať ako garancia ochrany spotrebiteľa z hľadiska zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti a nie protektora štátnych nemocníc. Prvé nastavenie minimálnej siete z roku 2005 bolo výsledkom kompromisu, pričom samotná norma vykazovala množstvo matematických a logických nepresností. Samotná logika minimálnej siete bola postavená na definovaní tzv. najmenšieho oka, pod ktorý počet poskytovateľov v danom regióne nesmie klesnúť. Práve dôsledkom kompromisu však „najmenšie oko“ nebolo dosť malé.
Dnešné nastavenie situáciu zmenilo len z hľadiska nedotknuteľnosti štátnych nemocníc. Kým prvé nariadenie o minimálnej sieti obsahovalo číselné normy pre definovanie minimálneho počtu poskytovateľov a kapacít, tak dnešné adresne vymenúva tie zariadenia, ktoré majú automatický nárok na kontrakt so zdravotnou poisťovňou bez ohľadu na dostupnosť, efektívnosť a najmä kvalitu. Takéto nastavenie výrazne zužuje zdravotným poisťovniam priestor na efektívny selektívny kontrakting.
Budúce nastavenie vedúce ku konkurencii musí byť nastavené ako norma definujúca časovú a kapacitnú dostupnosť jednotlivých zdravotných služieb pre samotného spotrebiteľa. Minimálna sieť by mala byť spotrebiteľsky sústredená s jasne vymáhateľným nárokom na časovú dostupnosť z hľadiska vzdialenosti (napr. dostupnosť k všeobecnému lekárovi do 15 minút) a kapacitnú dostupnosť z hľadiska čakacích zoznamov (napr. operácia bedrového kĺbu do 6 mesiacov). Takáto definícia významne posilní postavenie spotrebiteľa v systéme.
Zmenou zákona ešte v roku 2006 získala súčasná vláda kompetenciu odvolávať predsedu dovtedy nezávislého Úradu pre dohľad, čím ho dostala pod politickú kontrolu. Nezávislosť úradu je pre fungovanie trhu zdravotného poistenia nevyčísliteľná. Úrad rozhoduje o udelení a odobratí licencie zdravotnej poisťovni, určuje sankcie, môže zaviesť nútenú správu, či požiadať poisťovňu o predloženie ozdravného plánu. Zároveň musí sledovať finančné zdravie poisťovní a dohliadať na ich organizačné a technické zabezpečenie.
Nezávislosť úradu na súčasnom trhu je o to dôležitejšia, že sa na ňom nachádzajú dve štátne zdravotné poisťovne, ktoré majú zrejmé problémy s plnením podmienok definovaných legislatívou. Pre spotrebiteľa nie je dobré, ak úrad nie je pri výkone svojej činnosti dôsledný a skôr ako odhaľovať problémy, sa ich snaží zakrývať. Pre budúcnosť kvalitného konkurenčného prostredia je dôležité, aby sa opäť významne posilnila nezávislosť úradu pre dohľad. Navrhujeme, aby sa Úrad pre dohľad stal regulátorom, v ktorom o zásadných otázkach rozhoduje kolektívny orgán (ako je napr. banková rad NBS) a nie samotný predseda úradu. Posun ku kolektívnemu orgánu by výrazne zvýšil transparentnosť a predvídateľnosť rozhodnutí úradu.
Jedným z nedokončených projektov reformy zdravotníctva je definovanie rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Legislatíva síce pozná prioritné a neprioritné diagnózy ako aj proces katalogizácie a kategorizácie chorôb, avšak ani predošlá pro-reformná vláda nedokázala rozsah jasne zadefinovať. Súčasná vláda v tejto oblasti nepokročila. Existuje množstvo anekdotických dôkazov, že vágne definovanie rozsahu a nároku, ktoré je podporené „bezplatnosťou“, vedie k nerovnej distribúcií benefitov zo zdravotného systému. Je to dané tým, že politici, bohatší ľudia, vzdelaní ľudia či elita má páky (korupcia, kontakty, …) na to, aby si svoj nárok vynútila a benefity sa tak aj „v bezplatne univerzálnom systéme“ distribuujú nerovnako. Takýto stav je navyše upevňovaný tým, že nárok je definovaný objemom zdrojov a nie skutočnými zdravotnými potrebami ľudí.
Prevrátiť logiku tejto rovnice, aby sa primárnym stal nárok a zdroje sa mu prispôsobili, bude v našich kultúrno-spoločenských podmienkach veľmi ťažké. Tento boj však má zmysel zviesť, lebo len cez jasnú definíciu nároku sa dostaneme k lepším výsledkom a spokojnejším spotrebiteľom. Definícia nároku musí byť pre spotrebiteľa zrozumiteľná a musí mať pre neho hodnotu, cenu – to znamená, že musí uspokojovať jeho zdravotnú potrebu. V takomto prostredí, kde je nárok jasne definovaný, pre spotrebiteľa zrozumiteľný a vymáhateľný, je možné ho transparentne financovať kombináciou verejných a súkromných zdrojov.
Odporúčame do pozornosti projekt Seznamy zdravotní služby na http://mates.ms.mff.cuni.cz/tf04/, za ktorým stojí Jaroslav Janda a Tomáš Macháček.
Konkurencia na trhu zdravotného poistenia si vyžaduje transparentný a zrozumiteľný nárok, ktorého hodnota určuje jeho trhovú cenu. Jej zaplatenie je potom kombináciou verejných a súkromných zdrojov. Navrhujeme, aby časť zdrojov bola vyberaná ako doteraz – cez verejné zdravotné poistenie, ale v princípe sa nevyhýbame pojmu zdravotná daň. Zdravotná daň by mala byť byť rovná (napr. 10 %), neutrálna (vyberaná zo všetkých druhov príjmov vrátane príjmov z prenájmov, dividend či úrokov v banke), pričom môžeme diskutovať o potrebnosti a výške minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.
Zároveň bude mať každá zdravotná poisťovňa umožnené vyberať nominálne poistné. To si môžeme predstaviť ako mesačný paušál na mobil. Výškou nominálneho poistného si budú môcť zdravotné poisťovne vzájomne konkurovať. Nominálne poistné nesmie byť rizikovo oceňované, ale musí využívať postup komunitnej sadzby. V praxi to bude znamenať, že zdravotné poisťovne nebudú každému spotrebiteľovi vypočítavať poistné na mieru, ale sadzba musí byť pre všetkých spotrebiteľov daného poistného produktu (zdravotného plánu) rovnaká. Na zabezpečení finančnej ochrany pre skupinu sociálne slabých spotrebiteľov bude existovať mechanizmus štátnej podpory z daní na zaplatenie nominálnej poistky.
Pri jasne definovanom produkte (zrozumiteľné zdravotné služby) a jasne vymedzených verejných zdrojoch tak voľným parametrom na zabezpečenie nároku bude nominálne poistné, ktoré stanoví poisťovňa. Systém sa tak vystužuje z hľadiska robustnosti na zvýšené finančné požiadavky – ak sa budú zvyšovať zdravotné potreby obyvateľstva, je možné dodatočné finančné zdroje získavať navyšovaním nominálneho poistného.
Okrem legislatívy je prostredie do veľkej miery ovplyvnené jemnými signálmi, ktoré tvorcovia zdravotnej politiky vysielajú smerom k jednotlivým hráčom – investorom, spotrebiteľom, poskytovateľom, či regulátorom. Aj keby sa všetky zákony hneď zmenili na pro-trhové, získať si dôveru investorov a spotrebiteľov bude omnoho ťažšie. Súčasný výkyv (2006 – 2009) v doterajšom pro-trhovom smerovaní slovenského zdravotníctva (1993 – 2006) je síce krátky, ale môže mať dlhodobé následky v tom, aby sa slovenský trh zdravotného poistenia stal opäť stabilným, z hľadiska pravidiel vypočítateľným a pre investorov atraktívnym.
V HPI zdieľame názor, že zdravotníctvo budúcnosti bude musieť oveľa pozornejšie a dôslednejšie rešpektovať potreby spotrebiteľov. Masovým spotrebiteľom zdravotníctva je dnes veková skupina ľudí, ktorá má veľmi živé spomienky na socializmus. Veľké množstvo zdravotníckych zariadení vzniklo práve počas ich detstva a dospievania. Tieto budovy sa podobne ako bezplatnosť a korupcia stali symbolmi „ich“ zdravotníctva.
Nebude však dlho trvať, keď sa masovým spotrebiteľom zdravotných služieb stanú občania s menej vrelým vzťahom k socializmu, ktorí sú zhýčkaní spotrebiteľskými návykmi z iných trhov. Mnohým z nás sa zdá prirodzené, že si vyberáme z pestrej ponuky paušálov mobilných operátorov, banky nás zasahujú rôznymi balíčkami na mieru a produkty sú čoraz viac šité na mieru konkrétnemu typu spotrebiteľa. V zdravotníctve zatiaľ ešte nie je z čoho vyberať a víťazí v ňom univerzalistický pohľad.
Keď si však nová generácia spotrebiteľov začne vyžadovať väčšiu mieru diferenciácie aj v zdravotníctve, nebude možné k organizácií systému pristupovať monopolisticky, bez inovácií a diferenciácie v poistných produktoch, službách a cenách. Samotní spotrebitelia si túto zmenu vyžiadajú a aby zdravotnícky trh efektívne fungoval, je rozumné o jeho budúcej regulácií rozmýšľať už teraz. Hlavne keď si uvedomíme, že už v roku 2020 bude objem ročného poistného predstavovať približne 6,6 mld. eur (200 mld. Sk). A to, koľko v ňom bude v konečnom dôsledku zdravotných poisťovní a aké budú mať trhové podiely, bude výsledkom kvality inštitucionálneho rámca a spotrebiteľských preferencií.