—
MZ SR pripravilo na rokovanie vlády dňa 18. 11. 2009 návrh zákona, v ktorom plánuje zlúčiť VšZP a SZP zo zákona. Ide o novelu zákona o zdravotných poisťovniach č. 581/2004 Z. z. Takýto postup považujeme za mimoriadne neštandardný, lebo:
Projekt zlúčenia VšZP a SZP schválila vláda 30. 9. 2009, pričom zlúčenie malo prebehnúť síce komplikovane, ale v súlade so zákonom. Na to vláda potrebovala získať súhlas Úradu pre dohľad a Protimonopolného úradu. Podľa vládneho materiálu však „Protimonopolný úrad prešetruje možnosť vzniku koncentrácie mimo správneho konania a nie je vôbec isté, kedy dôjde k záveru.“ Vláda sa preto uchýlila k neštandardnému kroku – nepočká na verdikt PMÚ, ale zlúči VšZP a SZP zákonom.
Dôvodom tohto zvláštneho postupu má byť údajne skutočnosť, že štátu hrozia značné hospodárske škody v súvislosti s prebiehajúcou globálnou ekonomickou a finančnou krízou. Celkové „škody“ zo zmeškania termínu zlúčenia k 1. 1. 2010 totiž MZ SR odhaduje na 6 až 11 mil. eur – čo je 3 až 6 tisícin jej ročného rozpočtu.
Ešte bizarnejšie pôsobí argumentácia MZ SR, že „cieľom zlúčenia VšZP a SZP je vytvorenie jednej štátnej zdravotnej poisťovne, ktorá bude garanciou stability a istoty pre poistencov i poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nástrojom realizácie sociálnej politiky štátu.“ Po prvé, ak má byť VšZP garanciou stability, nemôžu ju ohroziť plánovaný výpadok vo výške 6 tisícin jej rozpočtu. A po druhé, VšZP nikdy nebola, nie je a ani nemá byť nástrojom sociálnej politiky štátu. Úlohou VšZP je pooling rizika a efektívny nákup zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Ideálne bez toho, aby sa zadlžovala.
Výpočet škôd, ktoré podľa MZ SR nastanú, ak nedôjde k zlúčeniu poisťovní útočí na elementárnu mentálnu výbavu čitateľa. Podľa dôvodovej správy sa nebudú dať v roku 2010 realizovať úspory zo zlúčenia vo výške 7,81 milióna eur. Tie majú vzniknúť predovšetkým z prevádzkových nákladov. MZ SR tvrdí, že oddialenie zlúčenia bude mať za následok, že sa nezrealizujú úspory vo výške 2 mil. eur.
Po prvé, táto „úspora“ je z hľadiska VšZP úplne zanedbateľná – tvorí jednu tisícinu jej ročného rozpočtu.
Po druhé, podľa návrhu nového § 86e, odsek 6 „všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s. prechádzajú k 1. januáru 2010 na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s.“, čo znamená žiadnu redukciu zamestnancov.
Po tretie, podľa návrhu § 86e, odsek 7 „všetky práva a povinnosti zo vzťahov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia prechádzajú k 1. januáru 2010 zo Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s.“, čo znamená, že nedochádza ani k prehodnoteniu nákupnej politiky.
Ako druhý dôvod pre urýchlené konanie MZ SR uvádza možný pokles počtu poistencov a s tým súvisiaci výpadok príjmov. Podľa MZ SR z dôvodu neistoty odíde asi 10 000 poistencov a VšZP bude mať výpadok príjmov vo výške 4,146 mil. eur. A MZ SR ešte dodáva, že ak to budú ekonomicky aktívni poistenci, výpadok bude viac ako 9 mil. eur.
Čo už MZ SR zabudlo pripomenúť, sú nasledujúce súvislosti:
10 000 poistencov predstavuje približne 3 tisíciny kmeňa VšZP. Pre porovnanie, trikrát viac jej poistencov každoročne zomrie.
Výpadok na úrovni 4 mil. eur zodpovedá 2 tisícinám jej príjmu.
V systéme existuje systém prerozdelenia, ktorý prerozdeľuje 95 % zdrojov a poisťovniam prisudzuje peniaze na základe ich indexu rizika v príslušných vekových kohortách. Odchod ekonomicky aktívnych poistencov teda nemá zásadný vplyv na hotovostnú pozíciu VšZP. Disponibilné zdroje pre VšZP sa neodvíjajú od toho, koľko ekonomicky aktívnych poistencov má, ale aké sú patrametre prerozdelenia. Navyše, táto suma (9 mil. eur) predstavuje 4 tisíciny príjmov VšZP.
Ako tretí dôvod MZ SR uvádza administratívu spojenú s ročným zúčtovaním, prerozdeľovaním a vplyvom na povinnosti daňovníka. Tieto obavy MZ SR sú chvályhodné, ale nehrozia z nich žiadne škody – navyše MZ SR nemalo problém presunúť kmeň EZP na SZP v priebehu roka 2008 bez akýchkoľvek obáv voči „škodám“ vznikajúcich v „administratíve“.
Argumentácia MZ SR pre obídenie „pravidiel hry“ ako aj štandardných „legislatívnych pravidiel“ je chabá. Hroziace škody neexistujú, čo však hrozí, je úspešnosť tvorcov zdravotnej politiky pri presadzovaní neštandardných nápadov. Mrazivé je, že celý návrh sa svojou povahou (nerešpektuje pravidlá hry) ako aj legislatívnou technikou (bez MPK v skrátenom konaní) ako vajce vajcu podobá na katastrofálny zákon o strategických podnikoch.