Jablká s hruškami

sobota, 16. január 2010, 10:00

Analýza verejných výdavkov krajín V4 očami maďarských analytikov

Maďarskí analytici Gábor Kiss a Róbert Szemere z Národnej banky Maďarska zverejnili veľmi zaujímavé porovnanie štruktúry výdavkov v krajinách V4. Vo svojom článku nazvanom „Jablká s hruškami?“, ktorý bol zverejnený v máji 2009 analyzujú verejné výdavky krajín V4, pričom sa snažia jednotlivé položky korigovať, aby vzájomné porovnanie nebolo skreslené. Zároveň v tejto analýze neberú do úvahy vplyv ekonomického cyklu.

Analýza najpr vysvetľuje tri úvodné korekcie, ktorými sa výdavkové štruktúry stávajú lepšie porovnateľnými. Prvou korekciou je korekcia o úroky zo štátneho dlhu, ktorú sú podľa autorov štúdie zrkadlom minulých období a nie súčasnej fiškálnej politiky. Napríklad v Maďarsku sú úroky až o 2,4 % HDP vyššie ako je priemer krajín V3. Z tohto rozdielu sú 2/3 kvôli vyššiemu dlhu a 1/3 kvôli vyšším sadzbám.

Druhá korekcia sa týka dvoch položiek, ktoré súčasne ovplyvňujú príjmovú a výdavkovú stranu. V prípade Slovenska sa jedná o daňový bonus na dieťa, čo zodpovedá negatívnej dani. V tomto prípade autori považujú bonus nie za položku znižujúcu príjmy, ale za výdavok. Zároveň je potrebné započítať nemocenskú, ktorú namiesto štátu platí zamestnávateľ.

Tretia korekcia sa týka daní a odvodov, ktoré štát platí za svojich zamestnancov a DPH, spotrebných daní a iných poplatkov, ktoré štát platí pri obstarávaní tovarov a služieb pre svoje potreby. V princípe sa jedná o finančné transfery z ľavého vrecka do pravého. V krajinách, kde sú sadzby nižšie, aj štát platí „sám sebe“ menej.

Takže kým Maďarsko malo nekorigované výdavky vyššie o 10,1 % HDP ako priemer V3, tak po korekciách o úroky je rozdiel 7,7 % HDP a po ďalšícj korekciách o negatívnu daň, nemocenské a transferoch „sám sebe“ je rozdiel 5,7 % HDP (Tabuľka 1).

Po prvých troch korekciách autori získali čisté primárne výdavky, ktoré je podľa nich potrebné ešte korigovať o tri ďalšie položky. Tieto sú však platné len pri určitých podmienkach, resp. sú oproti prývm trom ťažšie vyčísliteľné. Patria sem 1) korekcia o prevodný efekt výdavkov na daňové príjmy, 2) korekcia o eurofondy a 3) korekcia o ceny a poplatky vyberané štátnymi inštitúciami, ktoré čiastočne pokrývajú verejné výdavky. Po ďalších troch korekciách sú teda verejné výdavky Maďarska voči priemeru V3 vyššie o 4,1 % HDP (Tabuľka 2).

Národohospodárske triedenie

Okrem celkového porovnania výšky verejných výdavkov na HDP je mimoriadne zaujímavá aj ich štruktúra. Z nekorigovaných dát vyplýva, že naturálne plnenia sú v Maďarsku o 3,6 % HDP vyššie ako priemer V3. Po korekcii o ceny a poplatky organizácií poskytujúcich služby „blahobytu“ ako aj korekcii o priamy a nepriemy efekt daní zisťujeme, že pozícia Maďarska je len o 0,4 % HDP horšia voči priemeru V3. Najväčší rozdiel medzi Maďarskom a priemerom V3 je v položke finančné podpory obyvateľstvu, kde Maďarsko vydáva o 2,3 % z HDP viac ako priemer V3 a po korekcii dokonca o 2,5 % viac. Druhou veľkou položkou sú podnikové a iné podpory, kde Maďarsko poskytuje o 1,1 % z HDP viac ako je priemer V3 rovnako pri korigovaných ako aj nekorigovaných dátach (Tabuľka 3 a Tabuľka 4).

Funkčné triedenie

Kým národohospodárske triedenie sa pozerá na výdavky optikou naturálnych, či finančných plnení, tak funkčné triedenie rieši štrukúru výdavkov podľa funkcií bez ohľadu na to, či boli poskytnuté ako finančné, nefinančné plnenie, či kapitálový výdavok.

Najväčší rozdiel medzi Maďarskom a priemerom V3 je v položke všeobecné verejné služby – takmer 5 %, avšak po korekcii o platbu úrokov 2/3 tohto rozdielu zmiznú. Podobne v hospodárkych činnostiach má Maďarsko vyššie výdavky o 1,3 % HDP ako priemer V3, po korekcii rozdiel klesá na 1,0 % HDP.

Výdavky na zdravotníctvo sú jedinou funkciou, na ktorú dáva Maďarsko významne menej ako krajiny V3 (až o -1,2 % z HDP). Po korekciách sa tento rozdiel takmer zdvojnásobí (-2,1 % z HDP). Tento rozdiel sa podľa autorov štúdie nerovnomerne odráža v troch dimenziách:

  • Úhrada liekov mierne prevyšuje úroveň v Čechách a v Poľsku

  • Úroveň nemocenských dávok upravených v korekcii o časť vyplácanú zamestnávateľom v pomere k HDP na Slovensku výrazne prevyšuje hladinu ostatných troch krajín

  • Najväčšie zaostávanie Maďarska je však v oblasti prevádzkovania a rozvoja systému zdravotnej starostlivosti

Výdavky na vzdelávanie sú pred korekciami vyššie o 0,5 % ako priemer krajín V3, ale po korekciách je rozdiel len minimálny (0,1 % HDP). Na druhej strane, výdavky na sociálnu ochranu sú v Maďarsku o 4,2 % HDP vyššie ako priemer V3. Po korekciách sa dokonca mierne zvýši na 4,3 % HDP (Tabuľka 5 a Tabuľka 6).

Z maďarského originálu „P. Kiss Gábor–Szemere Róbert: Almát körtével? Mérlegen a visegrádi országok állami kiadása“ preložil Peter Pažitný

SK

PL

CZ

V3

HU

HU–V3

Tabuľka 1: Tri kroky základnej korekcie, údaje sú za rok 2007 v % z HDP

Výdavky podľa ESA

34,6

42,0

42,6

39,7

49,8

10,1

Korekcia o úroky

–1,4

–2,4

–1,1

–1,6

–4,0

–2,4

Primárne výdavky (1–2)

33,2

39,6

41,5

38,1

45,8

7,7

Korekcia o negatívnu daň a nemocenskú

0,9

0,2

0,1

0,4

0,1

–0,3

Korekcia o dane z príjmu, odvody, nepriame dane pri ktorých štát platí sám sebe

–3,6

–7,7

–6,1

–5,8

–7,5

–1,7

Čisté primárne výdavky (3+4+5)

30,5

32,1

35,5

32,7

38,4

5,7

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

 

SK

PL

CZ

V3

HU

HU–V3

Tabuľka 2: Ďalšie tri doplňujúce korekcie, údaje sú za rok 2007 v % z HDP

Čisté primárne výdavky (3+4+5)

30,5

32,1

35,5

32,7

38,4

5,7

Korekcia o prevodný efekt výdavkov na daňové príjmy

–2,2

–3,4

–2,0

–2,5

–3,0

–0,4

Korekcia o čisté zdroje z eurofondov

0,4

0

0

0,1

–0,2

–0,3

Korekcia o ceny a poplatky

–1,0

–2,5

–2,7

–2,1

–2,9

–0,8

Korigované čisté primárne výdavky (6+7+8+9)

27,7

26,2

30,8

28,2

32,4

4,1

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

 

SK

PL

CZ

V3

HU

HU–V3

Tabuľka 3: Národohospodárske triedenie výdavkov, nekorigované údaje za rok 2007 v % HDP

Primárne výdavky = 2+3+4+5

33,2

39,6

41,5

38,1

45,8

7,7

Naturálne plnenie

15,9

17,6

19,1

17,5

21,1

3,6

Podnikové a iné podpory

2,8

2,8

3,2

2,9

4

1,1

Finančné transfery obyvateľstvu

11,6

14,2

12,9

12,9

15,2

2,3

Kapitálové výdavky

3

4,8

6,3

4,7

5,5

0,8

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

SK

PL

CZ

V3

HU

HU–V3

Tabuľka 4: Národohospodárske triedenie výdavkov, korigované údaje za rok 2007 v % HDP

Primárne korigované výdavky = 2+3+4+5 + 6

27,7

26,2

30,8

28,2

32,4

4,1

Naturálne plnenie – ceny a poplatky – priamy a a prevodný efekt daní

11,1

9,1

10,7

10,3

10,7

0,4

Podnikové a iné podpory

2,8

2,8

3,2

2,9

4

1,1

Finančné transfery obyvateľstvu – priamy a prevodný efekt daní

10,9

8,9

11,4

10,4

12,9

2,5

Kapitálové výdavky – priamy vplyv daní

2,4

4,6

4,6

3,9

4,1

0,2

Chyba (napr. EÚ zúčtovanie)

0,5

0,9

0,9

0,8

0,7

–0,1

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

 

SK

PL

CZ

V3

HU

HU–V3

Tabuľka 5: Funkčné triedenie verejných výdavkov, nekorigované údaje za rok 2007 v % HDP

Všeobecné verejné služby

3,7

5,5

4,4

4,5

9,4

4,9

Obrana

1,5

1,4

1,2

1,4

1,3

-0,1

Verejný poriadok a bezpečnosť

2

1,8

2,1

2

2

0

Hospodárske činnosti

4,3

4,6

6,9

5,3

6,6

1,3

Ochrana životného prostredia

0,6

0,6

1

0,7

0,7

0

Bývanie a komunálne služby

0,8

1,1

1,1

1

1

0

Zdravotníctvo

6,5

4,6

7,1

6,1

4,9

-1,2

Voľný čas, kultúrne a cirkevné činnosti

0,7

1,1

1,3

1

1,5

0,5

Vzdelávanie

4

5,7

4,7

4,8

5,3

0,5

Sociálna ochrana

10,6

15,8

12,9

13,1

17,3

4,2

Spolu

34,7

42,2

42,7

39,9

50

10,1

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

 

SK

PL

CZ

V3

HU

HU–V3

Tabuľka 6: Funkčné triedenie verejných výdavkov, korigované údaje za rok 2007 v % HDP

Všeobecné verejné služby

1,5

2,4

2,3

2,1

3,6

1,5

Obrana

1

1

0,8

0,9

0,9

0

Verejný poriadok a bezpečnosť

1,2

1,2

1,1

1,1

1

-0,1

Hospodárske činnosti

3,9

4,2

6

4,7

5,7

1

Ochrana životného prostredia

0,5

0,5

0,8

0,6

0,6

0

Bývanie a komunálne služby

0,7

0,9

1

0,9

0,8

-0,1

Zdravotníctvo

6,9

4

7

6

3,9

-2,1

Voľný čas, kultúrne a cirkevné činnosti

0,5

0,9

1,1

0,8

1,1

0,3

Vzdelávanie

2,5

3,8

2,7

3

3,1

0,1

Sociálna ochrana

9

9,8

10,9

9,9

14,2

4,3

Spolu

27,7

28,7

33,7

30

34,9

4,9

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia