Analýza systému zdravotnej starostlivosti v Maďarsku

piatok, 15. júl 2011, 20:28

Úvod

Podobne ako v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky (V4), aj v Maďarsku prešiel systém zdravotníctva po páde komunizmu viacerými reformami. Otázkou je, či mali tieto reformy významný vplyv na efektívne fungovanie zdravotníctva. Pravdepodobne nie, pretože maďarské zdravotníctvo je v kríze (Mihály 2007, s. 2.).

Cieľom tejto štúdie je zanalyzovať súčasnú situáciu a poukázať na stav zdravotného systému Maďarska. Venovať sa v nej budem základným poznatkom o vývoji tohto systému po roku 1989 ako aj zložitosti priradenia tohto systému k jednému z všeobecne známych zdravotných modelov. Zároveň predstavím i hlavné problémy maďarského zdravotníctva a porovnám základné ukazovatele kvality zdravotnej starostlivosti s ostatnými krajinami V4. V záverečnej časti sa budem venovať i reformným plánom súčasnej vlády Fidesz v oblasti zdravotníctva, ktoré boli len nedávno prijaté maďarskou vládou pod názvom „Plán Semmelweis“.

Analýza je rozdelená na štyri časti:

  1. Chýbajúca kontinuita v koncepciách reforiem systému zdravotnej starostlivosti v Maďarsku

  2. Hlavné problémy maďarského zdravotníctva

  3. Analýza základných ukazovateľov kvality zdravotnej starostlivosti v Maďarsku a ich porovnania v rámci V4

  4. Súčasná reforma systému zdravotnej starostlivosti – „Plán Semmelweis“

 

Graf 1: Hospodárenie Fondu zdravotného poistenia (OEP)

 

* – odhad

Zdroj: ESKI, 2011

1. Chýbajúca kontinuita v koncepciách reforiem systému zdravotnej starostlivosti v Maďarsku

Maďarský systém zdravotníctva prešiel od konca 90-tych rokov transformáciou z centrálne riadeného systému založenom na financovaní z daní k výrazne decentralizovanému systému so sociálnym zabezpečením, pre ktorý je charakteristické kumulovanie príspevkov poistencov v jedinom štátnom poistnom fonde (Fond zdravotného poistenia – OEP) (Ferguson & Irvine 2003, s. 1.). Zatiaľ čo v prvej polovici 90-tych rokov boli v Maďarsku prijaté dôležité progresívne opatrenia, napríklad zriadenie OEP na príjem zamestnaneckých a zamestnávateľských príspevkov, neskôr sa začali politické špičky zameriavať na problém s nedostatkom finančných zdrojov na pokrytie deficitu tohto fondu (viď Graf 1). Navyše, súčasné trendy naznačujú, že prostriedky z OEP stačia na pokrytie len 49%-ného podielu všetkých výdavkov maďarského zdravotníctva (viď Graf 2). Táto tendencia má dokonca klesajúci charakter, keďže sa výška odvodov úmerne neprispôsobuje ekonomickému rastu. Zvyšných takmer 51 % výdavkov sa preto financuje zo štátneho rozpočtu, čiže z daní (okolo 47 %) a ostatných príjmov (okolo 4 %) (Kuli 2010). „Výsledkom je zmiešaný daňový a poistný fond, ktorý je zodpovedný za financovanie maďarského systému.“ (Ferguson & Irvine 2003, s. 2.).

 

Graf 2: Zdroje financovania zdravotnej starostlivosti v Maďarsku

 

* – odhad

Zdroj: ESKI, 2011

Súčasná podoba maďarského zdravotného systému sa vyvinula pod vplyvom nemeckého modelu sociálneho trhového hospodárstva (soziale Markwirtschaft). Pôvodným plánom maďarskej vlády po páde komunizmu bolo zavedenie Bismarckovho systému sociálneho poistenia (ide o model, v ktorom nie priamo štát, ale tretia strana poisťuje občanov, pričom občania za tieto služby odvádzajú príspevky; nemocnice a lekári prevažne účinkujú v tomto systéme ako súkromné subjekty).

Avšak v priebehu ešte stále pretrvávajúcej transformácie postkomunistického systému prebralo maďarské zdravotníctvo prvky Beveridgovho modelu štátneho zdravotníctva (zdravotníctvo je financované štátom z daňových príjmov štátneho rozpočtu, pričom lekári sú štátnymi zamestnancami a nemocničné zariadenia sú vo verejnom vlastníctve) (Mihályi 2007, s. 8., PNHP 2010). Inklinácia k jednému z týchto systémov navyše v prípade Maďarska závisela i od aktuálnej politickej moci, ktorá určovala základnú koncepciu zdravotnej starostlivosti.

Zatiaľ čo kroky bývalej sociálno-demokratickej vlády naznačovali posun k Bismarckovmu sociálnemu modelu, okrem iného i zmierňovaním reštrikcií vstupu súkromných poisťovní do systému (pluralitný poistný model), v súčasnej dobe smerujú snahy pravicovej vlády Fideszu k posunu k Beveridgovmu modelu s dominantným národným vlastníctvom.

Na základe týchto skutočností možno považovať diskontinuitu vo zvolených koncepciách maďarských vlád za jeden zo zásadných dôvodov nestabilnej, až krízovej situácie maďarského zdravotníctva. Fluktuácia ministrov zodpovedných za vedenie zdravotníctva je v Maďarsku príliš vysoká na to, aby sa krajina dokázala sústrediť na jednotnú koncepciu. Za posledných 21 rokov sa na tomto poste vystriedalo až 14 ministrov (v priemere je to len 1,5-ročné funkčné obdobie na ministra), pričom každý presadzoval svoje vlastné stratégie a preferenčné zmeny.

Tejto nejednotnosti koncepcií mala najväčšiu šancu predísť bývalá sociálno-demokratická vláda, ktorá zotrvala pri moci ako prvá v postkomunistickej histórii Maďarska počas dvoch za sebou nasledujúcich období (2002 – 2010). Avšak ani za týchto podmienok nedokázala konsolidovať systém zdravotnej starostlivosti v Maďarsku, a i napriek významným reformným snahám z roku 2007 nemožno hovoriť o zmenách, ktoré by mali zásadný vplyv na zvýšenie efektivity zdravotníctva.

Najväčším problémom maďarského zdravotníctva bol a je práve problém s podfinancovaním. Úspešne sa s ním podarilo bojovať sociálno-demokratickej vláde z rokov 1994-1998, ktorá zrealizovala program obmedzenia výdavkov v zdravotníctve. V roku 1997 boli už tieto výdavky v reálnych hodnotách o 30 % nižšie než v roku 1990 (Gaál 2004, s. 107). Avšak tieto opatrenia mali len dočasný charakter a v nasledujúcich rokoch nadobudol vývoj deficitu maďarského zdravotníctva (prevýšenie výdavkov OEP nad príjmami spolu s dlhom nemocníc) opäť rastúcu tendenciu.

Ďalšie reformné úsilia prišli už počas spomínaného osemročného funkčného obdobia sociálnych demokratov, ktorí sa predovšetkým sústredili na zavedenie pro-trhového pluralitného poistného modelu s cieľom účinnejšieho financovania zdravotnej starostlivosti (štát by si však naďalej ponechal 51%-ný vlastnícky podiel v týchto poisťovniach). Tento model bol však zamietnutý a prijaté boli len kompromisné riešenia, ktoré mali za následok tieto zásadné zmeny (Kuli 2010, ESKI 2011, Ministerstvo zdravotníctva Maďarskej republiky 2009, Szekeres 2007, Pažitný 2008, HPI 2006):

  • Opätovný pokles deficitu maďarského zdravotníctva. Zatiaľ čo v reformnom roku 2007 bol tento deficit na úrovni 0,1 % z HDP a v roku 2008 na úrovni 0,2 %, v roku 2009 opäť stúpol na 0,9 % a tvoril takmer štvrtinu z celkového deficitu štátneho rozpočtu Maďarska (viď Graf 3).

  • Zníženie počtu akútnych nemocničných lôžok o 26 %.

  • Zvýšenie počtu chronických nemocničných lôžok o 33 %.

  • Zriadenie nového systému nemocníc: základná zdravotná starostlivosť je v rukách oblastných nemocníc (77), zatiaľ čo za terciálnu starostlivosť zodpovedajú „vysoko prioritné“ nemocnice (37). Šesť štátnych nemocníc bolo v rámci tohto systému zatvorených.

  • Zavedenie poplatkov za návštevu osobného lekára a pobyt v nemocnici na úrovni 300 forintov (1,10 Eur), ktoré boli v roku 2008 zrušené úspešným referendom iniciovaným vtedajšou opozičnou stranou Fidesz.

  • Politika zodpovedného hospodárenia s liekmi a uprednostňovania generických liekov mala za následok zníženie farmaceutických výdavkov OEP v roku 2008 o 16 % oproti roku 2007.

  • Zriadenie dozornej inštitúcie na zefektívnenie riadenia fondu OEP.

 

Graf 3: Zostatok rozpočtu maďarského zdravotníctva

 

Zdroj: Kuli, 2010

 

2. Hlavné problémy maďarského zdravotníctva

Dôkazom toho, že Maďarsko potrebuje reformy a reštrukturalizáciu zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým nasledovné závažné nedostatky a zlé systémové nastavenia (Kuli 2010, Világgazdaság 2010, Hírszerző 2010, ESKI 2010, MedicalOnline 2010, WebOrvos 2010, Fidesz 2010):

  • Dlh OEP, ktorý je čím ďalej tým viac financovaný zo štátneho rozpočtu.

  • Zadlžené nemocnice, ktorých agregovaný dlh dosiahol v prvom štvrťroku 2010 cca 200 – 260 miliónov eur. Minulý rok žiadala asociácia nemocníc vyše 850 miliónov eur na fungovanie počas nasledujúcich 3 rokov.

  • Mzdy lekárov, ktorí v priemere zarábajú 1 400 eur, z ktorých si kvôli prísnemu daňovému systému berú domov len približne polovicu.

  • Odliv lekárov za väčšími zárobkami do zahraničia, ktoré často dosahujú až 10-násobok maďarských platov. „V poslednej dobe opustili krajinu denne až 3 odborní lekári.“ (Magyar Nemzet Online 2011). Odhaduje sa, že približne 2/3 študentov medicíny plánuje odísť, pričom od roku 2006 už opustilo z tohto dôvodu krajinu 2 500 lekárov.

  • Ďakovné odmeny lekárom za poskytnutie „extra“ služieb, ktoré nepodliehajú zdaneniu. V roku 2009 si na týchto odmenách privyrobili maďarskí lekári 118 miliónov eur (v priemere je to 35 eur na jedného ekonomicky aktívneho občana, ktorý navštívi lekára).

  • Časté návštevy osobných lekárov, ktoré na jedného maďarského obyvateľa dosiahli v roku 2008 vyše 11 návštev.

  • Nadmerná spotreba liekov, pričom výdavky OEP na túto položku dosahovali v roku 2010 až 24 % všetkých výdavkov.

  • Potreba výmeny až 80 % zastaranej výbavy nemocníc.

Korene týchto problémov spočívajú predovšetkým v podfinancovanom maďarskom systéme zdravotnej starostlivosti ako aj v životnom štýle a návykoch obyvateľstva. Súčasná vláda preto čelí veľkým výzvam, ktoré okrem iného súvisia i s výberom spôsobu financovania predraženého a málo efektívneho zdravotníctva (EPAP 2007, s. 2.). Ako vyplýva z už predstavených plánov vlády Fidesz, jej reformná snaha bude predovšetkým založená na dominantnom postavení štátu bez výraznej pomoci súkromného sektoru v zdravotníctve. Konkrétnym krokom tejto vlády pod názvom „Plán Semmelweis“ sa podrobnejšie venujem v štvrtej časti.

3. Analýza základných ukazovateľov kvality zdravotnej starostlivosti v Maďarsku a ich porovnania v rámci V4

V tejto časti práce poukážem na neefektívne fungovanie maďarského zdravotníctva prostredníctvom viacerých základných ukazovateľov kvality zdravotnej starostlivosti (očakávaná dĺžka života po narodení a jej závislosť od výšky vynaložených prostriedkov na zdravotníctvo, medziročný vývoj týchto výdavkov, priemerná ročná návštevnosť osobného lekára, počet akútnych nemocničných lôžok na 1 000 obyvateľov a ďalšie) a porovnám ich s ostatnými krajinami V4, ktoré prešli podobným historickým vývojom ako Maďarsko. Navyše zhodnotím i prieskumy Európskej komisie „Special Eurobarometer“, ktorých cieľom bolo analyzovať názory obyvateľov o kvalite zdravotných služieb v krajinách EÚ.

„Maďarsko sa v rámci Európskej únie často označuje za krajinu s najnižšou očakávanou dĺžkou života po narodení.“ (Mihályi 2010, s. 2.) Môžeme to usúdiť i pri pohľade na Graf 4, ktorý poukazuje na závislosť očakávanej dĺžky života obyvateľov po narodení od výšky výdavkov členských štátov EÚ na zdravotnú starostlivosť ako percento z HDP. Zatiaľ čo v roku 2009 dosiahla v Maďarsku očakávaná dĺžka života necelých 74 rokov, horšie výsledky vykázali v rámci EÚ-27 už len Bulharsko (73,4), Litva (73,1) a Lotyšsko (72,9). Oproti roku 2001 stúpol v Maďarsku tento ukazovateľ len o 1,7 rokov.

Graf 4: Výdavky na zdravotníctvo a očakávaná dĺžka života po narodení v EÚ, 2009

Zdroj: World Bank, World Development Indicators and Global Development Finance, 2009

Vo vyspelých západoeurópskych krajinách s dlhšou očakávanou dĺžkou života sú i percentuálne výdavky z HDP na zdravotníctvo vyššie. Približne rovnakú časť HDP ako Maďarsko, okolo 7,5 %, vynakladá na zdravotnú starostlivosť i Estónsko, Česká republika, Poľsko, Malta a Luxembursko, avšak očakávaná dĺžka života v týchto krajinách je v priemere o 3,5 roka dlhšia než v Maďarsku. Maďarské zdravotníctvo preto vynakladá tieto prostriedky menej efektívne než ostatné krajiny. „Z tohto dôvodu by malo Maďarsko prostredníctvom reforiem zdravotného systému dosiahnuť nie lacnejšie, ale lepšie fungujúce zdravotníctvo s cieľom zvýšenia efektivity tak, aby sa ukazovateľ pridanej hodnoty (zdravé roky) výrazne zvyšoval na každý vynaložený forint.“ (EPAP 2007, s. 5.).

Medziročný vývoj výdavkov Maďarska na zdravotníctvo mal, ako jedinej krajine v rámci V4, v predchádzajúcich rokoch klesajúcu tendenciu (viď Graf 5). Podľa odhadovaných údajov OEP sa v roku 2010 tento trend zvrátil a výdavky na zdravotníctvo mali podľa očakávaní oproti roku 2009 rásť o takmer 2 %. Pri porovnaní výdavkov na zdravotníctvo na jedného obyvateľa v roku 2008 (viď Graf 6) sa Maďarsko umiestnilo v rámci V4 na treťom mieste za Poľskom a na jedného občana vynaložilo 1 437 USD (PPP) (Česko – 1 781 USD, Slovensko – 1 770 USD, Poľsko – 1 213 USD). Mierny pokles týchto výdavkov v roku 2007 pravdepodobne zapríčinil pokles výdavkov OEP na lieky, čo bolo taktiež následkom reforiem, ktoré sa usilovali podporiť užívanie lacnejších generických liekov.

Graf 5: Medziročný vývoj výdavkov na zdravotníctvo

Zdroj: OECD, Health Data 2010

Graf 6: Výdavky na zdravotníctvo na jedného obyvateľa

Zdroj: OECD, Health Data 2010

Prístup občanov k zdravotnej starostlivosti počas komunizmu, kedy bol štát zodpovedný za zdravie občanov a nabádal ich na časté návštevy lekárov sú aj naďalej charakteristickými znakmi obyvateľov krajín V4 (viď Graf 7). „Priemerný občan Maďarska navštívil svojho osobného lekára v roku 2008 11,3-krát; spomedzi krajín OECD, kde boli tieto návštevy častejšie, to boli len Česi s 11,4 návštevami a Slováci s 12,1 návštevami. Priemerný občan OECD navštívil svojho lekára za rok 7,6-krát.“ (Kuli 2010). Na danom grafe možno v tejto súvislosti sledovať i vplyv zavedenia poplatkov v Maďarsku za návštevu lekára na úrovni 300 HUF (1,10 EUR) v roku 2007, keď sledovaný ukazovateľ klesol z 12,9 na 10,8 návštev za rok. Avšak po referende z roku 2008, ktorým sa tieto poplatky zrušili, začala priemerná návštevnosť opäť stúpať, pričom v roku 2008 už maďarský pacient navštívil svojho lekára v priemere 11,3-krát.

Graf 7: Priemerná ročná návštevnosť osobného lekára

Zdroj: OECD, Health Data 2010

Jedným z ďalších ukazovateľov efektívneho fungovania zdravotného systému je počet akútnych nemocničných lôžok na 1 000 obyvateľov. V danom ukazovateli sa darilo Maďarsku spomedzi krajín V4 v roku 2008 najlepšie (viď Graf 8). V roku 2006 pritom Maďarsko za týmito krajinami ešte zaostávalo. Zásluhy na zmene tejto situácie mala opäť reforma z roku 2007, po ktorej počet akútnych nemocničných lôžok klesol z 5,5 na 4,1 na 1 000 obyvateľov. Toto číslo sa dokonca blíži k priemeru krajín OECD, ktoré disponujú 3,8 lôžkami na 1 000 obyvateľov. Napriek tomu, že táto zmena mala výrazný vplyv na zníženie zadlženosti maďarských nemocníc, v prvom štvrťroku 2010 tento dlh činil 60 – 70 miliárd forintov (220 – 260 miliónov eur) (Világgazdaság 2010). V danom roku si navyše nemocnice vyžiadali od štátu až vyše 230 miliárd forintov (870 miliónov eur) na umožnenie ich činnosti počas nasledujúcich 3 rokov (WebOrvos 2010).

Graf 8: Počet akútnych nemocničných lôžok na 1 000 obyvateľov

Zdroj: OECD, Health Data 2010

Vnímanie kvality zdravotnej starostlivosti pacientmi sa medzi krajinami EÚ-27 líši. V prieskume Európskej komisie boli pacienti v jednotlivých krajinách EÚ vyzvaní na hodnotenie celkovej kvality zdravotných služieb a napriek tomu, že v priemere až 70 % opýtaných ohodnotilo tieto služby dobre, medzi jednotlivými krajinami existujú výrazné rozdiely a tak je to aj v prípade krajín V4 (Graf 9). Najspokojnejší spomedzi krajín V4 sú českí pacienti, až o 8 % percent viac než je priemer EÚ. Po Slovensku (58 %) a Poľsku (30 %) boli najmenej spokojní so zdravotnou starostlivosťou maďarskí pacienti, len 28 % z nich vyjadrilo spokojnosť so zdravotnými službami v ich krajine. Z celej EÚ-27 sa Maďarsko umiestnilo na 24. mieste a menšiu spokojnosť vykázali už len pacienti Bulharska (28 %), Rumunska (25 %) a Grécka (25 %).

Graf 9: Spokojnosť pacientov s celkovou kvalitou zdravotných služieb, 2009

Ako by ste ohodnotili celkovú kvalitu zdravotných služieb vo Vašej krajine?

Ako by ste ohodnotili celkovú kvalitu zdravotných služieb vo Vašej krajine?

Zdroj: Európska komisia, Special Eurobarometer: Bezpečnosť pacientov a kvalita zdravotnej starostlivosti, 2009

V rámci toho istého prieskumu Európskej komisie boli účastníci vyzvaní odpovedať na otázku „Na základe toho, čo viete, myslíte si, že kvalita zdravotnej starostlivosti vo Vašej krajine oproti inej členskej krajine EÚ je…“. Len 2 % opýtaných maďarských účastníkov odpovedalo, že zdravotná starostlivosť v ich krajine je „lepšia“; 20 %, že je „rovnaká“ a až 67 %, že je „horšia“ (viď Graf 10). V rámci tohto prieskumu sa Maďarsko umiestnilo až na 26. mieste.

Graf 10: Názory pacientov na zdravotnú starostlivosť v ich krajine oproti iným členským krajinám EÚ

Zdroj: Európska komisia, Special Eurobarometer: Bezpečnosť pacientov a kvalita zdravotnej starostlivosti, 2009

4. Súčasná reforma systému zdravotnej starostlivosti – “Plán Semmelweis”

Ako som už spomenul v predchádzajúcich kapitolách, koncepcia reformy zdravotnej starostlivosti bývalej sociálno-demokratickej vlády a súčasnej vlády Fideszu sa diametrálne líšia. Zatiaľ čo do roku 2010 sa presadzovali v maďarskom zdravotníctve liberálne reformy s myšlienkou pluralitného poistného modelu, po roku 2010 sa kladie dôraz na prioritné postavenie štátu. Podľa nedávno predstavenej koncepcie reformy zdravotnej starostlivosti vlády Fidesz pod názvom „Plán Semmelweis“ sa počas tohto volebného obdobia bude dokonca i znárodňovať.

Najväčšou výzvou tejto vlády na presadenie svojho programu v oblasti zdravotníctva bude problém s nedostatkom finančných zdrojov. Už v súčasnosti tvorí celkový dlh zdravotníctva takmer štvrtinu deficitu HDP, a preto plány Fideszu zvýšiť výdavky na zdravotnú starostlivosť na úroveň susedných krajín, t. z. približne o 1 %, alebo o 1,1 miliardy eur budú bez prístupu súkromného kapitálu len veľmi ťažko uskutočniteľné (Kuli 2010).

Antipatiu súčasnej vlády voči súkromnému vlastníctvu je možné pozorovať i na konkrétnych prípadoch prijatých zákonov, ktoré znemožnili vo viacerých oblastiach zdravotnej starostlivosti vytvárať zisky súkromným spoločnostiam. Ako príklad možno uviesť spoločnosť HospInvest, ktorá bola ešte v roku 2009 najväčším súkromným prevádzkovateľom nemocníc v Maďarsku. Dnes je už spoločnosť v konkurze s dlhom vo výške 11,5 milióna eur.

Hospodárenie tejto spoločnosti a schopnosť znižovať prevádzkové náklady nemocníc boli úspešné až do takej miery, že sa Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) rozhodla kúpiť minoritný podiel tejto spoločnosti za 4 milióny eur a zaviazala sa na ďalšie budúce investície. Úspešné referendum iniciované stranou Fidesz v roku 2008 malo negatívny vplyv i na činnosť HospInvestu. Z tohto dôvodu napokon EBRD stiahlo v roku 2009 svoj vlastnícky podiel (Kuli 2010).

Ďalšími subjektmi v maďarskom zdravotníctve, ktoré boli výrazne ovplyvnené politikou Fideszu sú lekárne. V roku 2010 prijal maďarský parlament zákon, ktorý prinútil súkromných investorov predať 25%-ný (od roku 2017 až 50%-ný) podiel lekární maďarským lekárnikom. To znamená, že bez ohľadu na to, či ide o zahraničného alebo domáceho investora, ktorý vlastní lekáreň v Maďarsku, minimálne 51%-ný podiel tejto lekárne musí byť v rukách maďarského lekárnika. Daný zákon mal negatívny dopad i na slovenskú investičnú spoločnosť Penta Investments, ktorá plánovala odkúpiť sieť lekární Patika Profi Kft. a DrogeryMed Kft. v Maďarsku (spolu 89 lekární). Po prijatí zákona však od tohto obchodu spoločnosť upustila kvôli vysokej neistote (HGYSZ 2010).

V súvislosti s očakávanou reformou zdravotníctva prijala maďarská vláda dňa 1. júna 2011 návrh pod názvom „Plán Semmelweis“, ktorý na rokovanie predložil súčasný štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva Miklós Szócska. Táto reforma obsahuje, ako som to už naznačil aj v prvej kapitole, prvky Beveridgovho modelu štátneho zdravotníctva, v ktorom dominantné postavenie zohráva štát. Zmena koncepcií oproti predchádzajúcej vláde je o to jasnejšia, že OEP už nedokáže v súčasnosti pokryť ani 50%-ný podiel celkových výdavkov na zdravotníctvo. Po vylúčení financovania zdravotníctva zo súkromných zdrojov je preto jedinou možnosťou súčasnej vlády pokryť chýbajúce prostriedky zo štátneho rozpočtu. V dnešnej komplikovanej ekonomickej situácii Maďarska to však môže byť pomerne zložité.

Základom „Plánu Semmelweis“ bude naďalej existencia jednej štátnej poisťovne, ktorá bude hradiť náklady na zdravotnú starostlivosť občanov. Zmeny, ktoré tento plán prinesie budú nasledovné (Index 2011, Medical Online 2011, YouTube 2011):

  • Vytvorenie 8 geografických oblastí (nezávislých od krajského rozdelenia Maďarska), ktoré budú poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom (každá oblasť bude zodpovedná za 1 – 1,5 milióna obyvateľov).

  • Zriadenie nového inštitucionálneho systému nemocníc v rámci týchto 8 oblastí. Základom pre nový systém bude odborná špecializácia nemocničných zariadení a ich dostupnosti pre pacientov (mestské, krajské, veľkoplošné, republikové a ambulantné nemocnice). Najzávažnejšie prípady bude mať na starosti 8 veľkoplošných nemocníc.

  • Zníženie množstva nemocníc, a to nie ich zrušením, ale predovšetkým spájaním a prerozdelením ich funkcií a špecializácií. Väčšími administratívnymi jednotkami sa znížia náklady spojené s hospodárením (verejné obstarávania) a riadením ľudských zdrojov.

  • Znárodnenie 12 nemocníc v Budapešti, ktoré patria pod správu hlavného mesta a vytvorenie 3 veľkoplošných jednotiek. Tento proces bude trvať 6-9 mesiacov.

  • Určenie priorít a spôsobu financovania zdravotnej starostlivosti zvlášť pre každý región podľa potreby, ktorá sa určí na základe zhodnotenia ukazovateľov zdravotnej starostlivosti osobitne pre každý región.

  • Zavedenie tzv. hamburgerovej dane, ktorou sa budú dodatočne zdaňovať nezdravé jedlá (napr. hamburgery, hranolky, coca-cola, čipsy atď.) a zvýšenie spotrebných daní na cigarety a alkoholické nápoje. Z týchto dodatočných príjmov štátneho rozpočtu by sa mali financovať práve výdavky zdravotníctva.

  • Obmedzenie parasolvencie (je to neformálna platba, ktorá slúži ako ďakovná odmena lekárom za poskytnutie „extra“ služieb) oddelením zdravotnej starostlivosti súkromných a štátnych lekárov, respektíve umožnením ľubovoľného výberu lekára pre ošetrenie, ktoré bude umožnené na základe poplatkov. Tie budú slúžiť ako navýšenie platov týchto lekárov.

  • Podpísanie dlhodobých kontraktov s farmaceutickými spoločnosťami, čo umožní podľa Fideszu zníženie nákladov na lieky, zatiaľ čo tieto spoločnosti ušetria pod vplyvom tejto politiky na nižších marketingových nákladoch.

Napriek výraznej plánovanej reštrukturalizácii systému nemocníc je však otázne, či táto reforma vyrieši problém s podfinancovaným maďarským zdravotníctvom. S prihliadnutím na fakt, že jediným zdrojom financií na pokrytie rastúcich nákladov zdravotnej starostlivosti a výdavkov na realizáciu tejto reformy budú prostriedky zo štátneho rozpočtu (a z tzv. hamburgerovej dane), súčasná vláda Fideszu to môže mať s konsolidáciou systému zdravotníctva ešte ťažké.

Riešením podľa ministra zdravotníctva Miklósa Szócsku môže byť kombinácia poklesu nákladov na zdravotníctvo vplyvom zvýšenej efektivity systému nemocníc s lepším využívaním európskych fondov ešte počas daného rozpočtového obdobia 2007-2013. Využívanie týchto fondov bolo podľa neho počas predchádzajúcej vlády málo koordinované a to sa preto budú snažiť zmeniť (Világgazdaság 2010).

Záver

Maďarské zdravotníctvo prešlo viacerými reformami, avšak ešte stále nie je konsolidované. „V systéme zdravotnej starostlivosti je potrebné zaviesť účinné, transparentné a kontrolované hospodárenie a zlepšiť infraštrukturálne problémy.“ (EPAP 2007). Najväčším nedostatkom je aj naďalej nedostatok finančných zdrojov na pokrytie deficitu tohto systému. Poistné príspevky nestačia už ani na pokrytie polovice výdavkov na zdravotníctvo, ktoré sú z tohto dôvodu výrazne financované i zo štátneho rozpočtu. Nezrealizovaná liberálna reforma predchádzajúcej vlády má za následok nezavedenie pro-trhového pluralitného poistného modelu, ktorým by sa danému podfinancovaniu systému dalo predísť. Snahy súčasnej vlády však smerujú k zachovaniu silného postavenia štátu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti s existenciou jednej štátnej poisťovne. Veľké rozdiely v koncepciách jednotlivých vlád a dokonca aj jednotlivých ministrov, ktorých priemerná dĺžka funkčného obdobia v Maďarsku dosahuje 1,5 roka, sú dôvodom chýbajúcej kontinuity v jednom zvolenom modeli, podľa ktorého by sa dlhodobo konsolidovalo maďarské zdravotníctvo.

Reforma zdravotníctva je z týchto dôvodov prioritnou oblasťou súčasnej vlády. Výsledkom tejto reformy by malo byť práve riešenie závažných nedostatkov vyvolávajúcich málo efektívne fungovanie zdravotnej starostlivosti v Maďarsku ako aj zlepšenie ukazovateľov kvality zdravotnej starostlivosti vrátane očakávanej dĺžky života. Práve tá dosahuje v Maďarsku v rámci OECD jednu z najnižších hodnôt. „Plán Semmelweis“, ktorý predstavila vláda Fideszu síce predpokladá výrazné zmeny v systéme fungovania nemocníc, otázkou však zostáva, akým spôsobom sa bude financovať rastúci deficit maďarského zdravotníctva.

ING. PETER BALÍK, MA

 

Použitá literatúra

  • Borbás I, Szimai L, Verdes N, Vilusz L, Zelenkáné L L (2005). Egészségügyi rendszerek Kelet-Európában [Zdravotné systémy vo východnej Európe]. Budapest, ESKI: Egészségügyi stratégiai kutatóintézet.

  • EPAP (2007). A magyar egészségbiztosítási rendszer átalakításának alternatívái [Alternatívy reštrukturalizácie maďarského systému zdravotného poistenia]. Budapest, European Public Advisory Partners.

  • ESKI (2011). ESKI Egészségügzi évkönyv 2010. Budapest, Egészségügyi stratégiai kutatóintézet.

  • ESKI (2011). Táblázatok a magyar egészségügy alapvető adatairól [Tabuľky so základnými údajmi o maďarskom zdravotníctve]. Budapest: Egészségügyi stratégiai kutatóintézet.

  • ESKI (2010). ESKI Egészségügzi évkönyv 2009. Budapest, Egészségügyi stratégiai kutatóintézet.

  • Gaál P (2004). Healthcare Systems in Transition: Hungary [Transformácia zdravotných systémov: Maďarsko]. Kodaň, WHO Regional Office for Europe on behalf of the European Observatory on Health Systems and Policies.

  • HGYSZ (2010). Bezárhat egy rakás gyógyszertár [Zatvoriť môže hromada lekární]. 31. december 2010, Hálozati gyógyszertárak szövetsége.

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia