—
Maďarsko predchádza ekonomicky ťažkým obdobím s neštandardnou hospodárskou a zdravotnou politikou. Hlavnou osou zdravotnej politiky je posilňovanie štátu v zdravotníctve a vytláčanie súkromného kapitálu.
Maďarská vláda koncom septembra schválila plán zoštátnenia zdravotníckych, vzdelávacích, sociálnych a kultúrnych inštitúcií, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žúp a hlavného mesta Budapešť. Zmena sa má dotknúť 739 inštitúcií v 19 župách. Spolu s vlastníctvom majú na štát prejsť aj dlhy týchto inštitúcií, ktoré sa odhadujú na 533 mil. €. Okrem dlhu majú na štát prejsť aj všetky príslušné nehnuteľnosti daných zariadení, čo sa stretlo s veľkou nevôľou niektorých žúp. Zmena sa má dotknúť až 61 000 zamestnancov, ktorí sa týmto stanú štátnymi zamestnancami.
Zoštátnenie zdravotníckych zariadení by malo prebiehať v dvoch etapách. Ešte tento rok budú zoštátnené zdravotnícke zariadenia hlavného mesta Budapešť a od januára 2012 zdravotnícke zariadenia v rukách žúp. V roku 2012 sa taktiež očakáva rozhodnutie, či budú zoštátnené aj mestské nemocnice a odborné ambulancie vo vlastníctve samospráv.
V hlavnom meste Budapešti má prejsť do vlastníctva štátu 12 nemocníc. Po ich konsolidácií majú vzniknúť 3 vo dne v noci fungujúce centrá obsluhujúce všetky diagnózy a všetkých pacientov. Zvyšné zariadenia sa svojou štruktúrou následne prispôsobia týmto 3 hlavným centrám. Najmenej rozvinuté nemocnice majú byť postupne vyradené z obehu.
Proti zoštátneniu sa ohradzujú predovšetkým politici opozičnej socialistickej strany, ktorí tento krok označujú za „realitnú špekuláciu“ strany FIDESZ, ktorou sa chce dostať k zdravotníckym nehnuteľnostiam. Podľa poslanca parlamentu Istvána Garaia zo strany socialistov „je jediným výsledkom 16 mesiacov vlády FIDESZu v zdravotníctve snaha o získanie nehnuteľností“.
Podľa socialistov len samotná Budapešť môže prísť touto transakciou o majetok v hodnote 1 mld. €, pričom celkové dlhy nemocníc sa odhadujú na 150 mil. €. Tento krok komentuje aj vedúci frakcie strany socialistov v hlavnom meste Csaba Horváth. Podľa neho „keď nejaký predmet zmení vlastníka bez akejkoľvek protihodnoty, tak sa to hovorovo označuje ako krádež.“
Ekonóm Mihályi Péter zase poukazuje na to, že koncepcia vlády v zdravotníctve je snaha o zavedenie „väzenského zdravotníctva“, v ktorom bude maďarská vláda zohrávať kľúčovú úlohu. Rozhodnutia sa majú diať na základe objektivizácie potrieb obyvateľstva. Zároveň poukazuje na to, že výsledkom takejto objektivizácie potrieb môže byť snaha o redukciu nemocníc zo súčasných 140 na polovicu. To však môže naraziť na politický odpor vidieckych politikov FIDESZu, ktorí nebudú podporovať zatváranie nemocníc v župách. Taktiež upozorňuje na problém zodpovednosti, ak bude minister zrazu priamo zodpovedný za prácu 200 000 ľudí, čo prirovnáva k socialistickému plánovaniu.
Samotné zoštátňovanie zároveň nerieši vypuklý problém korupcie v maďarských nemocniciach. Podľa štúdie Korvínovej Univerzity úroveň neformálnych platieb (v Maďarsku označované aj ako platba z vďačnosti) dosiahla v roku 2008 úroveň 243 mil. €. Jednotlivé platby sa pohybujú od 3 € do 1666 €. Najvyššie platby dostávajú lekári v nemocnici, v priemere až 95 € za prípad. Špecialisti v priemere 29 € a všeobecní lekári 22 €. Sestry v nemocniciach dostanú v priemere 23 € a v ambulancii približne 10 €.
Neformálne platby rastú s výškou príjmu domácností. Najbohatšie domácností dali lekárom 136 € za rok, kým chudobnejšie asi polovicu – 70 €. Dávanie úplatkov je v Maďarsku veľmi rozšírené – až 72 % ľudí, ktorí navštívili lekára, poskytlo úplatok. 54 % opýtaných si myslí, že lekárom je potrebné dnes platiť viac ako pred troma rokmi a podľa 41 % o tri roky budú úplatky v Maďarsku ešte vyššie ako dnes.
Mihályi Péter: Útban a börtönegészségügy felé
Joób Sándor: Tavaly 73 milliárd forint hálapénz ment az orvosok zsebébe
Medical Online: Forráskivonás és ingatlanspekuláció Fidesz-módra?
Medical Online: „Ez a lopás törvényesítése!“