—
2. decembra poslanci schválili vládnu novelu zákona o zdravotnom poistení. Novela ruší výnimky pri platení odvodov zo závislej činnosti okrem dohôd o vykonaní práce. Zavádza odvody z príjmov z prenájmov (od 500 € ročne) a dividend (od 329 € ročne), zvyšuje minimálny vymeriavací základ samoplatiteľov (na 44,2 % priemernej mzdy spred dvoch rokov) a stanovuje sadzbu poistného za poistencov štátu pre rok 2011 na 4,32 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Podľa HPI je krok k odvodovej neutralite (rovnaké odvodové zaťaženie bez ohľadu na typ príjmu) správny, avšak nedôsledný. Odvodovej povinnosti nebudú ani naďalej podliehať príjmy z dohôd o vykonaní práce mimo pracovného pomeru. Táto výnimka predstavuje priestor pre legálnu optimalizáciu odvodovej povinnosti a v zásadnej miere oslabuje prínos zákona.
Sadzba poistného za poistencov štátu (4,32 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov) znamená nominálny pokles príspevku štátu s odôvodnením, že verejné financie sú v zlom stave. Dodatočné zdroje z odvodovej neutrality sa tak nepoužijú na zníženie sadzby odvodov pre ekonomicky aktívnych poistencov, ale na sanáciu verejných financií.
Pre prípad podobného „výpadku“ odhadovaných príjmov by podľa HPI zdravotné poisťovne mali mať možnosť zaviesť tzv. nominálne poistné. V prípade, ak štátom regulovaný objem zdrojov v zdravotníctve nestačí na objem garantovanej starostlivosti, by zdravotné poisťovne mohli vyberať od poistencov dodatočnú platbu, v ktorej výške by si konkurovali. V prípade preklopenia zdravotných odvodov do daní bude zavedenie nominálneho poistného nevyhnutné na zabezpečenie finančnej udržateľnosti a konkurencieschopnosti sektora.
Výška sadzby poistného za poistenca štátu je však viac politický symbol než kľúčový ukazovateľ financovania zdravotníctva. Po rokoch 2006 až 2008, keď medziročný nárast objemu zdrojov v zdravotníctve bol dvojciferný, nie je spomalenie rastu medziročne na 2 % kardiálnym problémom. Väčším problémom je efektivita využívania zdrojov: podľa štúdie OECD od Joumard et al. (2010) sa nárast strednej dĺžky života v období 1997 – 2007 dal dosiahnuť aj pri výdavkoch na zdravotníctvo nižších o 2,7 % HDP (pri porovnateľnom inštitucionálnom rámci). Alebo ešte inak: pri rovnakom objeme zdrojov mohla byť stredná dĺžka života dlhšia o štyri roky.
Preto je dôležité, aké opatrenia na strane použitia týchto zdrojov dokáže vláda presadiť. Na rovnakej schôdzi parlamentu je na programe aj novela ďalších zdravotníckych zákonov (transformácia štátnych nemocníc, nezávislosť ÚDZS či zavádzanie DRG), ktorej dosah na zdravotníctvo v ďalších rokoch bude zásadnejší než schválená novela poistného zákona.
Disclosure: Tomáš Szalay má uzatvorenú zmluvu na čas určitý s ministerstvom zdravotníctva na odbornú asistenciu ministrovi Ivanovi Uhliarikovi pri plnení úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády.