Práca ako ústredný motív – pre ľavicu aj pravicu

1.     Spoločné prvky v programoch strán^[1]

Ak je niekto prinútený prečítať ekonomické časti volebných programov (čo väčšina voličov určite nerobí), asi postrehne, že program piatich významnejších stredo-pravicových strán (KDH, MOST-HÍD, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti – OĽaNO, SAS, SDKÚ-DS) je veľmi podobný, skôr je problém nájsť významnejšie odlišnosti. Programy sú rôzne sformulované, rozpracované do rôzneho stupňa detailizácie, ale v princípe ide o veľmi podobný vecný obsah.

Možno pomenovať okruh tém, ktoré sa už akoby „povinné cvičenie“ dostali do všetkých programov, a to bez ohľadu na pravicovú či ľavicovú orientáciu:

• Viac práce, rast zamestnanosti.
  Túto historicky skôr ľavicovú tézu si adoptovali aj pravicové strany (pod tlakom situácie na trhu práce). Dokonca niektoré pravicové strany (SDKÚ-DS a KDH^[2]) tému práce zdôrazňujú tentoraz viac ako ľavica. SAS realisticky konštatuje, že vláda nedokáže vytvárať nové pracovné miesta, iba presmerovať zdroje z jedného miesta na iné. Všetky strany vidia šancu na rast zamestnanosti cez zlepšenie podmienok na podnikanie. Napr. SAS sa bude snažiť zabezpečiť zamestnanosť „najmä vytváraním spravodlivých a rovných pravidiel hry pre všetky subjekty tvorbou prostredia nakloneného podnikaniu, odstraňovaním bariér a celkovým zlepšovaním podnikateľského prostredia.“ Podobný princíp dokonca deklaruje aj Smer-SD, keď za nástroj zvýšenia zamestnanosti považuje mimo iného aj „znižovanie administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry vrátane zjednodušenia daňového a odvodového systému.“ K tomu strany väčšinou pridávajú potrebu zmeny zákonníka práce, zmenu odvodového systému, politiky trhu práce či vzdelávania:  Objavuje sa návrh na spustenie pilotných projektov spolupráce stredných i vysokých škôl s konkrétnymi firmami v regiónoch (konkrétne SAS), návrh podporiť zamestnanosť aj zvýšením podielu nájomných bytov na celkovom bytovom fonde (v záujme podpory mobility pracovnej sily, podľa návrhu KDH). Možno nájsť požiadavku na korekciu princípov minimálnej mzdy (KDH) alebo dokonca zrušenia plošnej minimálnej mzdy (SAS). Ujíma sa v programoch princíp spájania nízkej mzdy s časťou sociálnych dávok (OĽaNO, SDKÚ- DS, ale nepriamo aj iní). Do riešenia problémov trhu práce majú byť výraznejšie vťahované neštátne služby (napr. podľa návrhu KDH ak príslušný úrad práce nedokáže nezamestnaného umiestniť na trh práce počas 2 rokov,  uchádzača prevezmú subjekty neštátnych služieb zamestnanosti alebo špecializované centrá pre prácu s ťažko umiestniteľnými nezamestnanými). Motivácia zamestnávateľov zamestnávať dlhodobo nezamestnaných a absolventov škôl by sa mala zvýšiť odvodovými prázdninami či inými odvodovými úľavami (KDH, OĽaNO).
• Konsolidácia verejných financií.
  Pravdaže, žiadna z týchto strán si netrúfne spochybniť potrebu ďalšieho znižovania deficitov verejných financií a smerovanie k vyrovnanému rozpočtu. Je to typická povinná výbava programu politickej strany bez ohľadu na to, ako s verejnými financiami v minulosti reálne nakladala. Kto by si dovolil spochybniť potrebu efektívneho nakladania s verejnými financiami?

  Niektoré subjekty len vo všeobecnosti deklarujú potrebu ďalšej fiškálnej konsolidácie, iné stavajú medzníky: v roku 2013 dostať deficit pod 3 % z HDP a do roku 2016 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet (príklad od SAS, podobne aj SDKÚ-DS) . Stredo-pravicové subjekty pritom odmietajú demontáž rovnej dane (veľmi otvorene tak hlása SDKÚ-DS, SAS) a navrhujú iné riešenia pre zlepšenie bilancie verejných financií, napr.:

  • Nanovo zadefinovať rozsah služieb poskytovaných štátom (v tomto duchu SDKÚ-DS, SAS aj OĽaNO).
  • Budovanie efektívnejšie fungujúceho „malého“ štátu (SAS).
  • Ak je nutné zvyšovať daňovú záťaž, riešiť to daňou z luxusu (KDH).
  • Plošne znížiť výdavky na tovary a služby o 5 % (SAS).
  • Rozšíriť využívanie elektronických aukcií a centralizovaného nákupu pre verejnú správu (SDKÚ-DS).
  • Výrazne obmedziť regionálnu štátnu správu a odstrániť duplicitné činnosti štátnej správy a samosprávy (SAS).
  • Znížiť počet štátnych zamestnancov o 20 % (OĽaNO).

Naproti tomu Smer-SD vo svojom programe demontuje rovnú daň. Predstavuje aj konkrétne hranice daňových základov a k nim prislúchajúce nové sadzby. K tomu pridáva napr. razantnejšie potieranie šedej a čiernej ekonomiky.

• Zlepšenie podnikateľského prostredia.
  Obmedzenie byrokracie v podnikaní, odbúravanie korupcie, stabilita prostredia či podpora konkurencieschopnosti- to všetko sú samozrejmosti, ktoré by si jednotlivé strany mohli vzájomne kopírovať do svojich programov. Týmto už frázovito pôsobiacim tézam strany pripisujú priam magickú moc vyriešiť čokoľvek v ekonomike (tým nespochybňujeme, že reálne napĺňanie takýchto téz môže mať naozaj značný účinok).
• Podpora malého a stredného podnikania.
  Opäť jedna z nepostrádateľných ingrediencií volebných programov. Jedna strana hovorí o licenciách nahradzujúcich platby daní a odvodov (KDH), iná o pokračovaní programu „Singapur“ (SAS), ďalšia o zrušení povinnosti tvoriť účtovnú závierku (Smer-SD). To všetko s cieľom podporiť malých podnikateľov, povýšených v programoch na „chrbtovú kosť“ ekonomiky. V Smere-SD vedia, čo malí podnikatelia musia konať: „Malé a stredné podniky sa musia výraznejšie zapojiť do výrobných sietí nadnárodných spoločností,  na čo bude štát vytvárať najmä stabilné podnikateľské prostredie vrátane stimulácie malých a stredných podnikov na takéto uplatnenie v globálnych sieťových štruktúrach. Malé a stredné podniky musia byť nosnou kostrou rozvoja regionálnej zamestnanosti.“
• Inovácie, vyššie technológia, vyššia pridaná hodnota či „znalostná spoločnosť“.
  Smer-SD má v programe samostatný blok venovaný znalostnej spoločnosti, ale táto téma je silno zastúpená aj programe SDKÚ-DS alebo SAS (a aspoň zmienka je v každom programe). Samozrejme, viac intelektuálne náročných činností, inovácií či činností s vysokou pridanou hodnotou by slovenskej ekonomike otvorilo úplne nové horizonty, ale táto téma sa v hospodárskej politike SR degradovala na gigantickú zbierku fráz.

Smer-SD zachádza až tam, že do kolektívneho vyjednávania (prezentovaného už ako štvorpartita) chce k zástupcom zamestnancov, zamestnávateľov a vlády zaradiť aj predstaviteľov vedy. „Uvedomujeme si, že veda a výskum patrí medzi najdôležitejšie faktory ďalšieho rozvoja Slovenska spojeného s rastom kvality života jeho občanov aj v období hospodárskej, sociálnej, finančnej a morálnej krízy,“ píše sa v programe Smeru-SD. Zaujímavé v programe Smeru-SD je však skôr konštatovanie, že popri sektoroch tradičnej bezpečnosti štátu bude zvýšená pozornosť venovaná  „intelektuálnej bezpečnosti štátu“.

Strany hovoria o technologických centrách či inkubátoroch pre inovatívne malé firmy (SAS), podpore rizikového kapitálu (MOST-HÍD, SAS), o investičných stimuloch pre činnosti s vysokou mierou pridanej hodnoty (SDKÚ-DS). To všetko má v spojitosti s lepším podnikateľským prostredím zmeniť doterajší „bambusový rast“ ekonomiky (takto ho označili v programe SAS).

2. Znovu tie frázy…

Práve na vyššie spomínané takmer „povinné“ tézy sa viaže najviac prázdnych fráz, znižujúcich čitateľskú atraktívnosť programov. Je ich obrovské množstvo naprieč politickým spektrom. Nie je nič jednoduchšie, ako:

• vybaviť problém zaostalých regiónov tézou typu: „Navrhujeme podporovať rozvoj regiónov stimuláciou využitia ich prirodzeného potenciálu a špecifík“ (z dielne OĽaNO);
• vyriešiť  podporu ekonomického rastu a zamestnanosti múdrosťou typu „Striedme nakladanie s verejnými financiami a zároveň rozumnými investíciami zabezpečovať potrebný hospodársky rast. Jedine takýto prístup umožní udržať a postupne zvyšovať zamestnanosť na Slovensku“ (takto to vidí KDH);
• zosúladiť jednotlivé zložky hospodárskej politiky podľa princípu: „Medzi základné úlohy jednotlivých zložiek hospodárskej politiky bude patriť také formovanie rastového potenciálu ekonomiky, ktoré je založené na dlhodobých trendoch efektívneho využívania poznatkov a pôsobenia procesov kontinuálne zvyšujúcich súhrnnú produktivitu faktorov“ (takto to s nádychom akademickej tvorby vníma SMER-SD);
• vyriešiť problémy s nefungujúcim výkonom spravodlivosti v ekonomike tvrdením, že „Potrebujeme vyváženú vynútiteľnosť práva s ochranou poctivého podnikania a postihovaním nepoctivých praktík“ (ponúka MOST-HÍD).
• riešiť zamestnanosť v štýle ľavicových záchrancov: „Pracovné miesta sa tvoria v rámci zhodnocovacieho procesu ľudskej práce, a preto bude cieľom politiky zamestnanosti vytvárať svojimi trhovo konformnými nástrojmi také podmienky, aby slovenské hospodárstvo v rámci svojej štruktúry efektívne využívalo pracovnú silu a  vytváralo tak podmienky na jej vysoké ohodnotenie, ako aj na trvalo udržateľný rast kvality jej života.“

Korunu v tomto prípade nasadila strana Smer-SD filozofickými traktátmi typu: „V kontexte s uvedenými cieľmi pôjde o vyvážené a trhovo konformné posilňovanie a zefektívňovanie úlohy štátu pri uplatňovaní alokačnej, distribučnej, stimulačnej a stabilizačnej funkcie verejných financií prostredníctvom systémového formovania a efektívneho využívania nástrojov fiškálnej, rozpočtovej, daňovej a výdavkovej politiky štátu.“

Programy niektorých strán sú frázovitými výrokmi priam presýtené (MOST-HÍD, Smer- SD, OĽaNO), iným sa podarilo dostať sa nad túto rovinu (SAS, SDKÚ-DS).

3. Zaujímavé „maličkosti“: od voucherov po byroKAT-a

Opakom vyššie uvedených príkladov fráz sú príklady viac či menej originálnych nápadov, ktoré síce netvoria jadro programu, ale rozhodne ho oživujú. Bolo by nefér vytknúť záplavu fráz a nevšimnúť si tieto prvky, tvoriace protiváhu fráz a „večných právd“. Tu je niekoľko z nich:

• Typickým príkladom takéhoto počinu je napr. byroKAT. Má ísť o dočasnú pozíciu verejného ochrancu proti byrokracii (navrhuje SDKÚ-DS). ByroKAT  bude môcť navrhovať vláde, aby rušila a menila zákony, ktoré zbytočne či neprimerane obmedzujú tvorbu pracovných miest. A to aj na základe nominácií najproblémovejších prípadov regulácie podaných od zamestnávateľov a zamestnancov.
• KDH podporuje zriadenie inštitútu ombudsmana pre živnostníkov a malých podnikateľov.
• Strana OĽaNO uvažuje o indikátoroch kvality fungovania organizácií verejného sektora: Navrhuje zavedenie systému prehľadného a priebežného sprístupňovania dát o správe jednotlivých rezortov, štátnych orgánov, úradov a štátnych príspevkových a rozpočtových organizácií. Systém by mal umožňovať porovnávanie a meranie kvality jednotlivých organizácií.
• Smer-SD navrhuje prijať pravidlá oslobodzujúce mikropodniky s čistým obratom do 1 mil. eur a s priemerným počtom do 15 zamestnancov od povinnosti zostavovať ročné účtovné závierky (chápe to ako prvý krok na zjednodušenie podnikateľského prostredia pre malých a stredných podnikateľov).
• V kurze sú aj poukážky: SAS hovorí o poukážkach, „inovačných voucheroch“ na nákup výskumných a vývojových prác.   KDH a MOST-HÍD navrhujú zavedenie rekreačných šekov pre zamestnancov ako opatrenia, ktoré napomôže rozvoju domáceho cestovného ruchu.
• Strana SAS  by zrušila povinné základné imanie a zbytočnú účtovnú tvorbu rezervného fondu pri spoločnostiach s ručením obmedzeným, avšak zároveň by zaviedla jednoznačné ručenie za záväzky každým spoločníkom v stanovenej výške celým vlastným osobným majetkom. „Táto povinnosť by vo vzťahu k nesplateným záväzkom spoločnosti mala zaväzovať i toho spoločníka, za ktorého spoločníctva takéto záväzky vznikli, aby sa aspoň čiastočne zamedzilo prevodom obchodných podielov na tzv. biele kone.“ SAS by presadila aj širšiu definíciu zákonnej domnienky zlého úmyslu dlžníka pri podozrivom prevádzaní majetku na tretie osoby na úkor veriteľov.
• Smer-SD potvrdzuje záujem zúčastniť sa na projekte výstavby novej vetvy širokorozchodnej železnice.
• MOST-HÍD navrhuje vznik centier pre podporu podnikania žien.

4. Strana za stranou (v abecednom poradí): charakteristiky hospodárskych častí programu

KDH: V stredobode pozornosti rodina

KDH stavia na pojmoch práca a rodina. Program je typický pravicovo- konzervatívny: kombinuje potrebu atraktívneho podnikateľského prostredia s podporou prosperovania rodiny. Vyniká podpora rodinných podnikov, motivujúceho prostredia, odbúravania bariér ekonomickej aktivity. V prípade nutnosti zmeny daňového systému KDH navrhuje zavedenie dane z luxusu.

Hlavný motív: „Začína to prácou“

Program ozdravenia hospodárstva Slovenska staviame na troch hlavných pilieroch:

• Ozdravenie hospodárenia štátu.
• Podpora živnostníkov, malých a rodinných podnikov.
• Presadzovanie účinných sektorových politík pre zvýšenie zamestnanosti.

Ozdravenie hospodárenia štátu:

Opatrné formulácie až všeobecné frázy:

• Cesta k  vyrovnanému rozpočtu; „striedme“ nakladanie s verejnými financiami; zároveň „rozumnými“ investíciami zabezpečiť potrebný hospodársky rast. Takýto prístup umožní postupne zvyšovať zamestnanosť.
• Pokračovanie reforiem v oblasti viacročného rozpočtovania, programového rozpočtovania, prognózovania, fiškálnej decentralizácie, štátnej pokladnice a agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.
• Menej korupcie znamená viac verejných zdrojov v prospech hospodárskeho rozvoja a  zamestnanosti. Konkrétnejšie predstavy:
• Podporiť opatrenia pre urýchlené dokončenie elektronizácie verejného obstarávania a  vybudovanie centrálneho povinného registra verejných obstarávaní, v ktorom bude môcť každý občan sledovať celý proces každého verejného obstarávania, od zadania až po jeho výsledky.
• V prípade nevyhnutnosti zvýšenia daní presadzovať zavedenie dane z luxusu, ktorá by sa vzťahovala na spotrebu luxusných tovarov a vyššie zdanenie hazardu, čiže opatrenia, ktoré neublížia sociálne slabým a neohrozia ekonomické ozdravenie a rast zamestnanosti.
• Lepšie využívanie európskych fondov, hľadať možnosti pre urýchlenú realokáciu zdrojov z nedostatočne čerpaných operačných programov do operačných programov s vysokým čerpaním

Podpora živnostníkov, malých a rodinných podnikov:

• Odstránenie zbytočnej administratívnej záťaže zavedením systému dobrovoľných licencií. Možnosť rozšírenej, rodinnej licencie. Alternatívou dobrovoľných licencií živnostníkov a malých podnikateľov zostane možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov. Budeme presadzovať návrat k systému 40% (neremeselné živnosti) a  60% (pre remeselníkov) paušálnych výdavkov.
• Zlepšenie prístupu k finančným zdrojom: obnoviť Mikropôžičkový program, návrat SZRB k  pôvodnému poslaniu podporovať rozvoj malých a stredných podnikateľov.
• Podporovať rozvoj technologických inovácií malých podnikov cez systémový rozvoj siete existujúcich a budovanie nových technologických inovatívnych inkubátorových centier (minimálne 1 v každom regióne). Etablovanie flexibilných regionálnych fondov rizikového kapitálu pri týchto centrách.
• Zriadenie inštitútu ombudsmana pre živnostníkov a malých podnikateľov.

Účinné sektorové politiky:

• Naďalej budovať dopravnú infraštruktúru, ktorá je zdrojom zamestnanosti a zvyšuje atraktivitu regiónov.
• Zavedenie rekreačných šekov pre zamestnancov na pomoc domácemu cestovnému ruchu.
• Jednoduchšie stavebné konanie pre vyššie investície a zamestnanosť. Podpora výstavby nájomných bytov.
• Cieľom v poľnohospodárstve je „spoločensky prijateľná“ podpora kvalitnej produkcie zdravých domácich potravín, optimálne využitie potenciálu vidieckej krajiny a zabezpečenie kvalitného plnohodnotného života a pracovných príležitostí na vidieku.
• Obmedzenie výšky dane z poľnohospodárskej pôdy tak, aby neodrádzala od hospodárenia na pôde.
• Využívanie pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu pre začínajúcich a malých poľnohospodárov.

MOST – HÍD: Soft-program. Strach z konkrétností?

Program MOST-HÍD zostáva väčšinou v rovine konštatovania princípov. Nejde do podrobností. Aj takýto postup je zdôvodniteľný, ale od ostatných programov sa tým odlišuje (pôsobí dojmom povrchnosti). Jasné sú tak princípy a prioritné oblasti, nejasný je spôsob riešenia. Výrazné je nasmerovanie na podporu poľnohospodárstva, vidieckemu hospodárstvu, malého podnikania a živností.

• Podporu podnikania sústrediť na malé a stredné podniky, ktoré vraj tvoria chrbtovú kosť ekonomiky.
• Zaviesť vzdelávacie a ekonomické stimuly pre malé a stredné domáce podniky, ktoré sa vďaka svojej flexibilite najrýchlejšie prispôsobia zmeneným podmienkam a  sú zdrojom tvorby nových pracovných miest v regiónoch.
• Namiesto čiastkových podpôr a dotácií cez rôzne agentúry spracovať ucelený systém podpory malých a stredných podnikateľov. Túto podporu zastrešiť jedným centrom.
• Iniciovať zjednodušenie získavania zdrojov z fondov EÚ
• Naštartovať podmienky na poskytovanie rizikového kapitálu
• Zvýšiť cielenú podporu rozvoja inovačnej výkonnosti slovenských podnikov na udržanie, resp. rast  konkurencieschopnosti ekonomiky smerom k inteligentnému rastu. Každoročne vyhodnocovať inovatívne podniky a  ich schopnosť a ochotu spolupracovať s akademickou obcou – prostredníctvom silnej inovačnej agentúry pod gesciou MH SR.
• Vybudovať centrá pre podporu podnikania žien. Odstraňovať diskrimináciu žien v podnikaní a na pracovisku.
• Vypracovať systém poskytovania mikropôžičiek pre začínajúcich podnikateľov.
• Podporiť domáci cestovný ruch zavedením zamestnaneckých dovolenkových poukazov.
• Podporovať vznik pracovných príležitostí v poľnohospodárstve. Vyrábať viac potravín a menej ich dovážať.
• Naďalej podporovať farmárske trhy, t. j. predaj konečnému spotrebiteľovi, aby sa každý mohol dostať k čo najkvalitnejším a hlavne miestnym potravinám.
• Naďalej sa zameriavať, okrem sofistikovaných investícií, aj na výrobné podniky, na sezónne práce, ktoré dokážu zamestnať aj menej kvalifikovanú pracovnú silu.
• Zvýhodniť podnikateľov poskytujúcich podnikové štipendiá študentom a možnosť zamestnať sa po štúdiu.
• Pre dlhodobo nezamestnané osoby vytvoriť programy „Trade not Aid“.
• Pokračovať v  ďalšej finančnej decentralizácii a presúvať aktívnu politiku trhu práce na samosprávy.
• Zabezpečiť efektívny program na podporu zamestnávania absolventov škôl.
• Vypracovať celoslovenský program na prepojenie vzdelávacieho systému s trhom práce. Účastníkov programu stimulovať daňovými úľavami.
• Zlepšiť prístup k pracovným príležitostiam s osobitným dôrazom na dodržiavanie nediskriminačných praktík prístupu na pracovný trh znevýhodnených skupín obyvateľstva, ako aj aktívne programy zamerané na trh práce, vzdelávanie a odbornú prípravu dospelých a podporu samostatnej zárobkovej činnosti mladých.
• Zabrániť odlivu mladých a vzdelaných ľudí z  krajiny a motivovať ich na návrat.
• Dokončiť začaté práce na rýchlostných cestách R7, R2 a modernizovať predovšetkým cesty I. a II. triedy. Bez infraštruktúry nedokážeme pomôcť zaostávajúcim regiónom.
• Zásadne zreformovať odvodový systém, ktorý stále nemotivuje k účinnému výberu, tvorbe nových podnikateľských príležitostí a pracovných miest.
• Podporovať projekt „Malé obecné služby“ (taxíky, zásobovanie, stravovanie, upratovanie…) určený pre seniorov a zdravotne postihnutých občanov.

OĽaNO: Megamix s ťahom na efektívnosť

Program strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti je v mnohom podobný programu SAS (to však nijak neprekvapuje aj vzhľadom na prepojenie v minulosti). Vyniká ťahom na efektívnosť, jasné pravidlá hry v podnikaní a hlavne v zásahoch štátu do ekonomiky. Neprehliadnuteľná je snaha okresať rozsah verejného sektora (aj funkcie verejného sektora, aj počet zamestnancov). Zaujímavá je však aj ambícia posilniť domácu spotrebu a znížiť závislosť od vonkajšieho dopytu či ambícia na diverzifikáciu výrobných štruktúr.

• Podporovať investície predovšetkým skvalitňovaním podnikateľského prostredia, zvyšovaním konkurencieschopnosti SR. Dotácie a daňové úľavy musia byť len doplnkovým stimulom.
• Presadzovať úpravu pracovnej legislatívy tak, aby sa znížili bariéry zamestnávania a zvýšila flexibilita trhu práce.
• Motivovať podnikateľov vytvárať pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných, čerstvých absolventov škôl, občanov so zdravotným postihnutím; a to systémom úľav a kompenzácií odvodových nákladov.
• Odstraňovanie príčin čiernej práce a zvýšenie postihov pre podnikateľov, ktorí zamestnávajú načierno.
• Umožniť súbeh sociálnych dávok s príjmom zo zamestnania, respektíve odstrániť demotivačné limity, ktoré odrádzajú občanov prijať slabšie platenú prácu.
• Podporovať zamestnanosť a prosperitu regiónov presunom niektorých centrálnych úradov a príspevkových a rozpočtových organizácií z Bratislavy do regiónov s vysokou nezamestnanosťou.
• Podporovať motiváciu zamestnávateľov zvyšovať počet pracovných miest vhodných pre matky s malými deťmi.
• Presadzovať výrazné zvýšenie podpory rozvoja malého a  stredného podnikania, rozvoja sektora služieb, cestovného ruchu a podpory domácej spotreby, aby sa znížila závislosť na zahraničnom dopyte a aby sa diverzifikovali riziká spojené s dominanciou úzkeho okruhu výrobných sektorov (napr. automobilový a elektrotechnický sektor viazaný na zahraničný trh).
• Presadzovať dokončenie a prijatie daňovo-odvodovej reformy tak, aby bola korektná a spravodlivá pre všetky formy zamestnania a podnikateľskej činnosti. Zároveň navrhujeme zavedenie inštitútu živnostenských licencií, ktoré by slúžili na splnenie si daňových a odvodových povinností.
• Zmeniť účel významnej časti financií určených na aktívnu politiku zamestnanosti z financovania školení (často nepoužiteľných pre nezamestnaných) na podporu novozaložených živností pre nezamestnaných.
• Podporovať pokračovanie konsolidácie verejných financií až na úroveň vyrovnaného hospodárenia.
• Presadzovať zefektívnenie výberu daní (najmä DPH) a odvodov a zamedzovanie daňových únikov.
• Zastaviť neefektívne využívanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktoré sú zdrojom korupcie a klientelizmu. Zásadná revízia oblastí a činností, ktoré sa z týchto prostriedkov financujú.
• Zavedenie systému prehľadného a priebežného sprístupňovania dát o správe jednotlivých rezortov, štátnych orgánov, úradov a štátnych príspevkových a rozpočtových organizácií. Systém by mal umožňovať porovnávanie a meranie kvality jednotlivých organizácií.
• Znížiť počet štátnych zamestnancov a nielen tabuľkových miest o 20%.
• Revíziu činností, transformáciu, resp. zrušenie verejných príspevkových a rozpočtových organizácií v oblastiach, kde môže pôsobiť súkromný alebo tretí sektor.
• Povinné zverejňovanie konkrétnych podmienok a špecifikácií každého obstarávania na internete, a to od predbežného oznámenia, cez konanie a uzavretie súťaže, zmluvy, dodatky až po poslednú faktúru a preberací protokol. Ku každému obstarávaniu bude povinné predložiť doložku hospodárnosti a efektivity.
• Prijatie efektívneho a ambiciózneho modelu ústavných limitov verejného dlhu
• Obmedzenie plošného vyplácania niektorých sociálnych dávok pre poberateľov, ktorí majú vyšší príjem.
• Zrušenie odstupného pre politikov. Zmrazenie platov poslancov NR SR a štátnych úradníkov s platnosťou až do doby, kým nebude dosiahnutý vyrovnaný štátny rozpočet.

SAS: Program s jasným pravicovým „drajvom“

Program SAS má veľmi výrazný ťah na atraktívnejšie a motivujúce podnikateľské prostredie. Znovuoživuje jednu z nosných tém SAS – reformu odvodového systému (tzv. odvodový bonus). Dobre čitateľnou je podpora ekonomickej aktivity v každej jej legálnej forme. Program SAS je dosť vecný, úspešne sa vyhýba frázovitosti.

• Dôraz na slobody, obhajoba slobodnej trhovej ekonomiky. Priamy zásah vlády do ekonomiky len výnimočne.
• Stabilnejšie legislatívne prostredie, zmeny uskutočňovať menším počtom lepšie  pripravených noviel či noriem. Najdôležitejšie normy pre podnikateľské prostredie novelizovať max. raz do roka, k 1. januáru.
• Stimuly i daňové úľavy môžu nedostatky v podnikateľskom prostredí (napríklad neexistenciu diaľnic) nahradiť len dočasne, preto treba pokračovať v nastolenom trende ich utlmovania. Presmerovať daňové úľavy, až do úplného skončenia poskytovania, do okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti. V týchto regiónoch poskytnúť úľavy automaticky po splnení podmienok, aby sa zamedzilo korupcii.
• Odstraňovanie byrokracie, časti ohlasovacích povinností a administratívnych bariér. Pokračovanie projektu Singapur (odbúranie administratívnej záťaže podnikania). Pripravených je vyše 200 opatrení na odstránenie zbytočných povinností, aby náklady byrokracie klesli o viac než jednu štvrtinu. Inventúra doteraz platných povinností. Jednoduché zúčtovanie daní a odvodov, ktoré za daňovníka pripraví daňový úrad.
• Pri implementovaní európskej legislatívy preberať len nevyhnutné minimum.
• Zrušenie povinného členstva v profesijných komorách.
• Zrušenie FNM, aj Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Rozširovanie jednotných kontaktných miest pre podnikateľov. Zjednodušenie získavania úradných dokladov, zrušenie živnostenských úradov.
• Jednotný identifikátor firiem, ktorý nahradí všetky doteraz platné registračné čísla.
• Nový systém odmeňovania manažérov v štátnych podnikoch, závislý od ich hospodárskych výsledkov.
• Komplexný systém odborného výkonu akcionárskych práv podnikov vo vlastníctve štátu.
• Doprivatizácia nestrategických podnikov hlavne prostredníctvom kapitálových trhov s cieľom umožniť občanom získať ich akcie a podporiť rozvoj kapitálového trhu.
• Značnú pozornosť program venuje nízkej „inovačnej kultúre“ a potrebe odstrániť tzv. „dutú ekonomiku“ s absenciou inovácií a s „bambusovým rastom“. Deklaruje tvorbu technologických parkov v areáloch univerzít a vznik vybavených technologických inkubátorov pre malé a stredné firmy s inovatívnymi zámermi. Okrem toho hovorí o napodobení pôsobenia českej agentúry Czechinvest a o podpore rozvoja rizikového kapitálu.
• Zaujímavá je kritika niektorých opatrení prijatých počas členstva SAS vo vláde: za nezmyselný byrokratický zákon program označil povinnosť meniť registračné pokladnice za nové s fiškálnym modulom.
• Zníženie deficitu pod 3 % už v roku 2013. Dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet do roku 2016.
• Konsolidácia verejných financií bez zvyšovania daňovej kvóty (dane/HDP). Odmietanie demontáže rovnej dane a zvyšovania priamych daní. Súťaže o verejné zdroje.
• Zavedenie odvodového bonusu. Dobre nastavený daňovo-odvodový systém v súčinnosti s  reformovaným systémom sociálnej pomoci, motivujúci pracovať a podnikať.
• Rýchle dobudovanie insolvenčného registra.
• Zrušenie plošnej minimálnej mzdy (zhoršuje možnosti zamestnania osôb s nízkou  kvalifikáciou).
• Troma strategickými cieľmi v hospodárskej politike sú (1) znižovanie byrokracie pri podnikaní a zlepšovanie podnikateľského prostredia, (2) pokračovanie v stransparentňovaní všetkých vzťahov v energetike   a v zlepšovaní regulačného rámca a (3) budovanie značky Slovensko pre investorov i podporu turizmu.
• Budovanie „značky Slovensko“ pre turistov i investorov dostať pod jednu strechu. Zlúčiť aj SACR a SARIO.

SDKÚ-DS: Devízou programu je vyzretosť. Miestami hrozí prezretosť.

SDKÚ-DS disponuje programom, ktorý pôsobí vyzreto, s vysokou mierou spracovania, málo je zaťažený prázdnymi frázami. Niektoré nástroje sú však už dlhšiu dobu deklarované bez implementácie a hrozí im „prezretosť“. Silnú pozíciu tu má odstraňovanie byrokracie, kvalitnejšia verejná správa a samozrejme zamestnanosť („pre viac práce na Slovensku“).

Hlavný motív „Pre viac práce na Slovensku“

• Prioritou programu je ochrániť existujúce a podporiť vznik nových pracovných miest.
• Spoločným a najdôležitejším cieľom všetkých riešení je viac práce na Slovensku.
• Najdôležitejšie „prvky spoľahlivosti“ sú euro, rovná daň, zákonník práce a politická skúsenosť.  Toto spolu chce strana ponúknuť.
• Investičná pomoc len v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, prípadne do podpory výroby s vysokou pridanou hodnotou. Ak treba, aj napriek nutným úsporným opatreniam posilniť rozpočet SARIO.
• Znižovať celkové daňovo-odvodové zaťaženie práce. Výrazné zjednodušenie platenia daní a odvodov. “Jeden výkaz, jedna platba, jeden úrad“.
• Pomoc pre živnostníkov a malé firmy prijať prvého zamestnanca. Presmerovanie dotácie na tvorbu živností na pomoc pre živnostníkov a malé firmy, ak prijmú prvého zamestnanca.
• Absolventovi, ktorý do 6 mesiacov nenájde prácu, má štát garantovať pracovné miesto, prax, či rekvalifikáciu.
• Kombinácia práce a dávok pre dlhodobo nezamestnaných (medzitrh práce).
• Na štyri roky vytvoriť dočasnú pozíciu verejného ochrancu proti byrokracii – byroKATA.
• Vytvoriť čiernu listinu firiem, ktoré sa dopustili vybraných porušení zákona. Podnikatelia z čiernej listiny nebudú môcť založiť ďalšiu firmu, ani sa prihlásiť do verejných súťaží.
• Obmedziť okrádanie obchodných partnerov. Zelektronizovaním Zbierky listín dosiahnuť, aby si podnikatelia mohli cez internet zistiť základné ekonomické ukazovatele obchodných partnerov.
• Ozdraviť verejné financie a zastaviť zadlžovanie. Deficit verejných financií znížiť pod 3% HDP už v roku 2013. Tvrdým úsporám sa vyhnú len oblasti dôležité pre rozvoj Slovenska, najmä školstvo a výstavba dopravnej infraštruktúry. Rozšíriť ústavný zákon o  rozpočtovej zodpovednosti.
• Ak budú chcieť vláda a parlament zvýšiť výdavky, alebo znížiť príjmy v už schválenom štátnom rozpočte v priebehu roka, budú musieť zároveň schváliť kompenzačné opatrenie (znižovanie iných výdavkov alebo zvyšovanie iných príjmov) minimálne v rovnakom rozsahu. Razantne obmedziť daňové úniky.
• Tlak na vyššiu ziskovosť štátnych podnikov; strategickí investori pre štátne firmy.
• Urobiť dôkladnú inventúru verejných organizácií s cieľom zúžiť ich činnosti len na tie, ktoré štát skutočne musí vykonávať. Výraznou redukciou prejde aj regionálna štátna správa.
• Kompetencie samospráv prehodnotiť tak, aby ich fungovanie bolo lacnejšie, ale aby sa súčasne zvýšila kvalita služieb pre občanov. Nie je efektívne, aby takmer 1 200 obcí s menej ako 500 obyvateľmi malo zo zákona voči občanom široké povinnosti, ktoré reálne nedokážu vykonávať.
• Rozšíriť využívanie elektronických aukcií. V primeranej miere využiť aj centralizáciu, najmä pri tovaroch a službách, ktoré využíva viacero verejných organizácií.
• Solidarita bohatších: nižšie dávky, nie vyššie dane.
• Ozdraviť dôchodkový systém. Minimálny garantovaný dôchodok (tzv. nultý pilier) vo výške životného minima, ktorý by garantoval solidaritu v dôchodkovom systéme pre všetkých občanov. Tento dôchodok bude dopĺňaný zásluhovosťou pre tých, ktorí väčšinu pracovného života prispievali do priebežného systému.
• Ochrániť úspory občanov v druhom pilieri. Zaviesť ústavný zákon na ochranu druhého piliera a výšky príspevkov na súčasnej úrovni.

SMER-SD: Akademický „hardcore“ prešpikovaný istotou

Autori programu strany Smer- SD sa zrejme inšpirovali materiálmi z akademického prostredia (zrejme z projektu „Dlhodobá vízia a stratégia rozvoja SR“). To by nemusel byť problém, keby sa ťažkopádne, abstraktné a typicky akademické výroky pretavili do podoby jasných politických posolstiev. To sa však nestalo. Vznikol tak netypický konštrukt. Výrazná je snaha o „vyvážené a trhovo konformné posilňovanie a zefektívňovanie úlohy štátu“, snaha o zosúladenie sociálnych a trhových charakteristík rozvoja a snaha poskytnúť občanom životné istoty. Predstavené sú nové parametre daňového systému, ktorými sa ruší princíp rovnej dane. Aj program Smeru- SD však má prieniky s programami pravicových strán: ide o zjednodušenie administratívy malých podnikov či snahu o stabilnejšie podnikateľské prostredie. Program je postavený sčasti aj „rezortne“ (zvlášť rieši poľnohospodárstvo, služby, stavebníctvo…).

Pre zaujímavosť, Smer-SD ako jediná strana už vo volebnom programe vypovedá v mene vlády.

• Orientácia na udržateľný sociálno-trhový a ekologický rozvoj hospodárstva a na upevňovanie životných istôt jeho obyvateľov
• Pre strednodobú konsolidáciu je nevyhnutné zvýšiť podiel verejných príjmov na HDP, aby nedošlo k obmedzeniu verejných služieb pre občanov. Vláda sa bude rovnako usilovať o  prerozdelenie výdavkov v jednotlivých častiach verejného sektora s cieľom adresnejšie reagovať na reálne a rozvojové potreby občanov.
• Vláda odmieta zdaňovanie spotreby ako jediný zdroj zvyšovania príjmov verejného rozpočtu na dosiahnutie cieľa znižovania deficitu.
• Zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb na 25%, ktorá sa uplatní pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne. V súčasnosti sa navrhnuté zdanenie dotkne približne 25 000 daňovníkov. U právnických osôb progresívna daň z  príjmov vo výške sadzby 22% pre spoločnosti s vysokým daňovým základom nad 30 mil. EUR. V súčasnosti sa navrhnuté zdanenie dotkne niekoľkých desiatok právnických osôb.
• Vláda navrhne zdanenie dividend a podielov na zisku vyplatených fyzickým osobám sadzbou vo výške 5 percent.
• Vláda bude razantne presadzovať zavedenie dane z finančných transakcií v celoeurópskom priestore ako efektívny nástroj na potláčanie špekulatívnych finančných transakcií poškodzujúcich európske ekonomiky a na získanie dodatočných zdrojov do verejných rozpočtov potrebných na dosiahnutie konsolidačných cieľov.
• Vláda bude pokračovať v konsolidácii verejných financií pri znižovaní podielu deficitu verejných financií na HDP
• Razantnejšie ako doteraz bude vláda postupovať proti pretrvávajúcim hrozbám vyplývajúcim z veľkého rozsahu šedej a čiernej ekonomiky.
• Podporovať stabilitu cien tovarov, služieb a energií v medziach možností legislatívy EÚ.
• Osobitnú dôležitosť bude zohrávať vhodná podpora perspektívnych oblastí podnikania vo vedomostnej ekonomike. Za také oblasti vláda považuje predovšetkým: inovatívnu medicínu, nanotechnológie, digitálne priemyselné technológie a inovatívne technológie v potravinárskom priemysle.
• Stabilita podnikateľského prostredia musí byť založená najmä na jeho nízkej administratívnej zaťaženosti, vymožiteľnosti práva a jeho komplexnej previazanosti na iné právne normy vrátane jednoduchého uplatňovania.
• Podporí sa činnosť integrovaných obslužných podnikateľských centier združujúcich na jednom mieste styk všeobecnej a špecializovanej štátnej správy s podnikateľmi.
• Prijať pravidlá oslobodzujúce mikropodniky s čistým obratom do 1 mil. eur a s priemerným počtom do 15 zamestnancov od povinnosti zostavovať ročné účtovné závierky ako prvý krok na zjednodušenie podnikateľského prostredia pre malých a stredných podnikateľov.