Nemusí to byť až také zlé… hoci stále môže

Pravidelne sa zaoberáme témou očakávaného ekonomického vývoja a očakávaného vývoja zdrojov zdravotných poisťovní. Pri takom rozkolísaní ekonomík, akého sme v súčasnosti svedkami, je pravidelná korekcia výrokov a čísel v tejto téme nevyhnutnosťou.

Vývoj príjmov zdravotných poisťovní je určovaný makroekonomickým vývojom aj politickými rozhodnutiami. Z makroekonomických parametrov sú pre nás dôležité tie, ktoré sa týkajú trhu práce (zamestnanosť a príjmy). Z celkových príjmov sú to hlavne mzdy, ktorých vývoj je účelné predvídať (keďže mzdy sú najviac zaťažované odvodmi pre zdravotné poisťovne). Tak sa tu postupne dostávame od očakávaných zmien výkonu ekonomiky (ekonomický rast/pokles), cez zmeny vo vývoji zamestnanosti a miezd, cez politické vplyvy až k odhadovaným zdrojom zdravotných poisťovní (ďalej ZP).

Omeškanie dopadov „druhej vlny krízy“?

Dlhová kríza v EÚ je mimoriadne záhadnou bariérou rastu: vieme o nej, ale intenzita a čas jej dopadov sú nepredvídateľné. Explózia pesimizmu v európskej ekonomike od leta 2011, spojená s očakávaním „druhej vlny krízy“ bola v prvých 5 mesiacoch roka 2012 vystriedaná vlnou opatreného optimizmu, ktorá skončila pri ďalšom oživení dlhovej krízy v období máj – jún 2012. Po zakolísaniach slovenskej ekonomiky v druhom polroku 2011 bol vývoj v prvom štvrťroku prekvapivo „dobrý“. Je pozoruhodné, že aj pri tomto rozkolísaní ekonomickej klímy v EÚ zostali (aspoň zatiaľ) ukazovatele vývoja reálnej ekonomiky na relatívne priaznivých úrovniach (Graf 1):

• Tak v celom roku 2011 ako aj v prvom štvrťroku 2012 sa udržiaval reálny rast HDP minimálne na úrovni 3 %.
• Od posledného štvrťroka 2010 až po prvý štvrťrok 2012 sa udržiava medziročný rast zamestnanosti. A to aj pri relatívne slabšom (na pomery SR) raste produkcie či HDP.
• Mesačné ukazovatele produkcie sa vyvíjajú výrazne negatívne iba v stavebníctve. V iných odvetviach možno hovoriť o zakolísaniach vo vývoji, nie však o nejakom zjavnom prepade (pozri napr. vývoj v priemysle v treťom a štvrtom štvrťroku 2011, v Grafe 1).

Graf 1: Prepad sa zatiaľ (s výnimkou stavebníctva) nekoná: Vývoj vybraných medziročných indexov produkcie v SR (rovnaké obdobie predchádzajúceho roka = 100)

Zdroj: Štatistický úrad SR

Z externého prostredia síce nič dobré neprichádza, ale slovenská ekonomika je zatiaľ odolnejšia ako sa čakalo pred približne pol rokom. Už dlhšie sa očakávala druhá vlna recesie, jej príchod je však netypicky „zamotaný“  (striedanie klímy, pozitívnych a negatívnych prekvapení; heterogénnosť výsledkov). Ako príklad aktuálnych kontrastov a výkyvov v očakávaniach vyberáme výroky dvoch renomovaných európskych prognostických inštitúcií: Kým Euroframe[1] ešte v marci deklarovala, že recesia v eurozóne už nie je najpravdepodobnejší výsledok, tak Ifo[2] varovalo, že hodnotenie ekonomickej situácie v Nemecku sa v máji a júni prudko zhoršilo. Takýchto protirečení by sme mohli pomenovať viac a vyplývajú zo striedania očakávaní ohľadne vývoja dlhovej krízy.

Nie každý otras je hneď recesiou. Ekonomika SR pravdepodobne nenaplní jedno z tradičných „technických“ kritérií recesie: pokles reálneho HDP dva štvrťroky po sebe. Je však veľmi pravdepodobné, že ekonomika bude dlho fungovať pod úrovňou svojho potenciálneho produktu. Inak povedané, ekonomika dokáže tvoriť viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka (čiže rastie), ale pritom vytvára menej ako by mohla v optimálnom prípade.

Od prepuknutia dlhovej krízy v auguste 2011 sa v slovenskej ekonomike objavili nápadné oslabenia, mali však ďaleko od takého pádu, aký bol zaznamenaný v roku 2009. Citlivým, dobre využiteľným indikátorom na tento účel je objem nových objednávok v priemysle.

Graf 2: Vývoj objednávok – indikátor budúcej produkcie (index, rovnaké obdobie predchádzajúceho roka = 100)

Zdroj: Štatistický úrad SR

Berúc do úvahy tak vyššie uvedenú vyššiu doterajšiu odolnosť reálnej ekonomiky v SR voči doterajším prejavom dlhovej krízy ako aj stále prítomnú možnosť komplikácie vývoja. Aj spomalený rast je rast- nie je to prognóza hospodárskej katastrofy. Prognóza počíta so spomalením ekonomického rastu a s iba minimálnym rastom zamestnanosti. Zato oproti predchádzajúcemu roku sa môže mierne zrýchliť rast miezd (ide však iba o zrýchlenie iba v porovnaní s rokom 2011, inak ide o nízke tempo rastu miezd!).

Zdroj: Štatistický úrad SR (po 2011) a prognóza HPI

Ekonomiky na hojdačke: žiadny scenár nemožno vylúčiť

Vzhľadom na unikátnosť situácie v európskej ekonomike a neodhadnuteľnosť šokov musíme počítať aj s možnosťou pozitívnej aj negatívnej odchýlky. Priaznivá odchýlka je možná, lebo:

• Ekonomickí aktéri sú v „druhej vlne“ krízy opatrnejší ako pri nástupe „prvej vlny“ v období 2008/2009. Dbajú na tvorbu rezerv, úspor, na celkové finančné zdravie.
• Napätie na finančných trhoch trvá už dlho, trhy a aktéri sa v značnej miere adaptovali na túto situáciu.
• Napriek  dramatickému vývoju na finančných trhoch sa ukazovatele reálnej ekonomiky zhoršili zatiaľ iba mierne.
• Export zo SR je  v rastúcej miere závislý od regiónov nezasiahnutých dlhovou krízou
• Prepad 2009 bol hlboký aj preto, lebo mu predchádzal veľmi priaznivý vývoj.  Slabý rast ekonomiky v r. 2011 nevytvára pre ďalší rok takú vysokú porovnávaciu bázu, akú vytvorila expanzia pred „prvou vlnou“ krízy.

Nepriaznivá odchýlka je však tiež možná, lebo:

• Prejavy dlhovej krízy sa ešte stále môžu stupňovať.
• Rozširuje sa okruh krajín, z ktorých prichádza nestabilita.
• Kríza a recesia sú mimoriadne obľúbené pojmy: vznikla nebezpečná „krizománia“.

Zdroje ZP môžu poskočiť, ale treba to správne pomenovať!!!

Základný scenár makroprognózy sme preniesli do odhadu daňových príjmov ZP (daňové príjmy sú v tomto prípade príjmy zo zdravotného poistenia). Údaje Vplyvy vyplývajúce zo zmien zamestnanosti a miezd sme skombinovali s už známymi politickými faktormi (zdroje z rezervy zo štátneho rozpočtu, zdroje z ročného zúčtovania zdravotného poistenia plateného štátom). Údaje v Tabuľke 2 sú zostavené na hotovostnej báze. Po stagnácii v roku 2011 je tu „skok“ v roku 2012, ale to nie je prejav vyššieho výkonu systému. Čo je v náraste daňových príjmov ZP „riadne“ a čo „mimoriadne“? Medzi rokmi 2011 a 2012 môže pribudnúť cca. 226 mil. eur na hotovostnej báze (spodný riadok Tabuľky 2). Ale z toho:

• 65 mil. eur je medziročný nárast hotovostného príjmu z ročného zúčtovania zdravotného poistenia (keďže štát v predchádzajúcom roku platil málo za svojich poistencov, v roku 2012 dopláca v RZZP asi 75 mil. eur). Pre ZP je to výnos predchádzajúceho roka!
• 50 mil. eur je rezerva zo ŠR na kompenzovanie rastu miezd v sektore zdravotníctva. To nie je systémový príjem.
• Spolu medziročný nárast vo výške 115 mil. eur má mimoriadny charakter.
• Iba zvyšných 111 mil. eur je dodatočný príjem nesúvisiaci s mimoriadnymi javmi! 

• 2011 – odhad, 2012 – prognóza
• Zdroj: UDZS (po 2010), odhady a prognózy HPI

Pri alternatívnom pohľade je skok v zdrojoch podstatne menší. Použijeme tu optiku účtovania výnosov. Zdroje RZZP posunieme v čase tak, aby sa započítali v tom roku, s ktorým vecne súvisia. Pri takomto pohľade už medziročná zmena nie je 226 mil. eur, iba 86 mil. eur, z toho je 50 mil. eur mimoriadny zdroj zo ŠR (Tabuľka 3).

2011 – odhad, 2012 – prognóza

Zdroj: UDZS , odhady a prognózy HPI

Pre rok 2013 predpokladáme mierne priaznivejší vývoj zamestnanosti a miezd. Zlepšenie makroekonomického vývoja by mohlo priniesť dodatočných takmer 100 mil. eur daňových príjmov ZP. Ako sa však bude hýbať sadzba pre platbu štátu? Pre rok 2013, v ktorom štát potrebuje zlepšiť bilanciu minimálne o 1,2 mld. eur, sa bude ťažko nastavovať sadzba:

• Pri sadzbe 4 % (ktorú vláda odsudzuje) štát zaplatí zhruba 1,2 mld. eur.
• Pri sadzbe 4,5 % štát zaplatí zhruba 1,35 mld. eur.
• Pri sadzbe 5 % (vládnou stranou deklarovaná cieľová sadzba) štát zaplatí zhruba 1,5 mld. eur.
• Pri sadzbe 5,5 % (sadzba navrhovaná profesijnými a odborovými organizáciami v zdravotníctve) štát zaplatí zhruba 1,65 mld. eur.

Je tak pravdepodobné, že vzhľadom na potreby konsolidácie verejných financií bude v roku 2013 rast objemu daňových príjmov ZP výlučne funkciou makroekonomického vývoja, bez pomocných fiškálnych barličiek či bez citeľnejšieho zvyšovania sadzby pre platbu štátu za svojich poistencov .

Možno zhrnúť, že v doterajšom priebehu roka 2012 sa ekonomike nedarí až tak zle, ako sa očakávalo v závere predchádzajúceho roka. Stále sú však otvorené rôzne scenáre. Rast slovenskej ekonomiky stále stojí na jedinom pilieri (automobilový priemysel) a komplikácie vývoja sú veľmi ľahko predstaviteľné.  Nie je to však len rast (hoci slabý) ekonomiky, ktorý v roku 2012 robí tok zdrojov pre ZP silnejším. Sú to hlavne mimoriadne faktory, ktoré vylepšujú toky pre ZP. A tie sa každý rok neopakujú.