Osobitosti zdravotníctva ako odvetvia hospodárstva na Slovensku

Táto kapitola sa zaoberá definovaním zdravotníctva ako odvetvia v štruktúre hospodárstva, popisom kvantitatívnych charakteristík tohto odvetvia, pomenovaním špecifických čŕt odvetvia či podobných čŕt s inými odvetviami.

 

---

OBSAH KAPITOLY: Pozícia odvetvia pre účely štatistiky Odvetvie zdravotníctva z pohľadu zamestnanosti Nízky podiel na tvorbe kapitálu aj na stave majetku Odvetvie s vysokou mierou pridanej hodnoty, ale s extrémnou mzdovou náročnosťou Rastúca váha v spotrebnom koši

---

 

Odvetvie je súborom ekonomických subjektov s podobným predmetom činnosti. Odvetvia sa ďalej podľa príbuznosti ekonomických činností alebo iných spoločných znakov spájajú do sektorov. Aj sektory možno ďalej spájať (agregovať) alebo rozkladať (dezagregovať) podľa potrieb ekonomickej analýzy.

Pozícia odvetvia pre účely štatistiky

Pre účely ekonomickej analýzy možno podniky spájať do segmentov ekonomiky podľa ľubovoľného kritéria. Ale pre potreby štatistického vykazovania sú podniky spájané do odvetví spôsobom, ktorý je legislatívne upravený[1].

Od 1.1. 2008 sa na Slovensku využíva klasifikácia SK NACE revízia 2, vypracovaná na základe európskej klasifikácie NACE rev.2. Sektory tejto klasifikácie sú uvedené v Tabuľke 1. Pravda, klasifikácia sektorov, odvetví a pododvetví sa môže v čase meniť, preto ide o ilustratívny príklad aktuálneho stavu v roku 2013.

Tabuľka 1: Sektory ekonomiky podľa klasifikácie SK NACE Rev.2

Zdroj: Štatistický úrad SR

Typickým príkladom najvyššieho stupňa agregácie je, keď sa sektory A a B z Tabuľky 1 označia ako primárny sektor  (spoločný znak: získavajú nespracované prírodné bohatstvo), sektory C až F ako sekundárny sektor (priemysel – mimo ťažobného a stavebníctvo majú spoločný znak, že sú to odvetvia vyrábajúce výrobky), sektory G až R tvoria terciárny sektor (sektor služieb).

Odvetvová štruktúra je odrazom charakteru ekonomiky. Tradičné, agrárne ekonomiky majú značný podiel primárneho sektora.  Proces industrializácie prináša nárast váhy sekundárneho sektora. Následná tzv. postindustriálna éra je spojená s nárastom váhy služieb. Tie vo vyspelých ekonomikách dosahujú aj viac ako dvojtretinový podiel na celkovom objeme ekonomických aktivít. V dlhodobom vývoji prevláda tzv. terciarizácia ekonomík. Znamená to nárast podielu terciárneho sektora na úkor primárneho a sekundárneho. Tento proces je typický hlavne pre vyspelé ekonomiky.

Zdravotníctvo patrí v rámci terciárneho sektora k tzv. odvetviam rozvoja človeka. Okrem zdravotníctva patrí do tejto skupiny odvetví aj vzdelávanie, umenie, zábava a rekreácia, sociálna starostlivosť.

Schéma 1: Sektorová a odvetvová štruktúra ekonomiky

Odvetvová štruktúra ekonomík sa neustále mení. Ekonomický rozvoj je obyčajne nerovnomerný (diferencuje sa odvetvovo, regionálne aj časovo). Expanzia jednotlivých odvetví neznamená utláčanie iných. V optimálnom prípade rastie ekonomika ako celok a rast žiadneho odvetvia (sektoru) nie je bariérou pre rast akéhokoľvek iného. Naopak, expanzia niektorého sektoru môže byť šancou pre urýchlenie rastu aj v iných, kooperujúcich sektoroch.

Pri zhodnotení postavenia odvetvia zdravotníctva je v niektorých prípadoch bariérou jeho spájanie (na štatistické účely) s odvetvím sociálnych služieb. Túto skutočnosť sme občas nútení akceptovať pri využívaní makroekonomických štatistických údajov.

Odvetvie zdravotníctva z pohľadu zamestnanosti

Zamestnanci v sektore zdravotníctva (v počte asi 107,9 tisíc v roku 2011) tvorili asi 4,6 % z celkového počtu zamestnancov v ekonomike SR (2351,4 tis. osôb)[2]. Z hľadiska počtu pracujúcich (zamestnancov a SZČO spolu) možno odvetvie zdravotníctva označiť za stredne veľký sektor. Podobne veľkými sektormi sú odborné, vedecké a technické činnosti (pozn. to je jedno odvetvie), verejná správa a obrana, doprava a skladovanie administratívne a podporné služby (Graf 1). Zaujímavý je nezvyčajný pomer mužov a žien pracujúcich v tomto odvetví. Zdravotníctvo patrí k tzv. silno feminizovaným odvetviam (značná prevaha žien v štruktúre zamestnancov, pozri Rámček 1). 

Graf 1: Podiel odvetví na celkovom počte pracujúcich v ekonomike SR (v %)

Zdroj: Eurostat

Rámček 1: „Feminizované“ odvetvie

Odvetvie zdravotníctva a sociálnej pomoci (tu musíme akceptovať už spomenuté spájanie odvetví) patrí k odvetviam s priemernou mzdou nižšou ako je jej celoštátny priemer. Pomer priemernej mzdy v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc k celoštátnemu priemeru pritom značne kolísal (Graf 2). Po roku 2000 výrazne klesal (z 98 % celoštáneho priemeru na napr. 79 % v roku 2006), v závere sledovaného obdobia znovu stúpol (v roku 2012 približne 96 %). Pomer priemernej mzdy k celoštátnej úrovni v sektore zdravotníctvo a sociálna pomoc je podobný ako v sektoroch vzdelávanie alebo poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov.

Graf 2: Pomer priemernej mzdy v jednotlivých odvetviach k celoštátnemu priemeru (priemer za celú ekonomiku = 100)

Zdroj: Vlastné výpočty podľa údajov Štatistického úradu SR

Nízky podiel na tvorbe kapitálu aj na stave majetku

Tvorba kapitálu je nutným predpokladom pre budúcu ekonomickú činnosť. Sektor zdravotníctva a sociálnej pomoci má veľmi nízky podiel na celkovej tvorbe kapitálu v ekonomike SR[3]. V období rokov 2000 až 2011 sa tento podiel pohyboval v intervale 1 % až 2,3 % (Graf 3). Tento podiel je teda značne nižší ako podiel sektoru na celkovom počte zamestnaných. To je dôkazom toho, že váha nejakého odvetvia či sektoru v ekonomike sa môže značne líšiť podľa zvoleného štatistického parametra. A z týchto odlišností (rôzne váhy sektorov podľa meradiel) možno odvodiť aj niektoré špecifické črty toho-ktorého odvetvia či sektoru. Ak sme napr. zistili, že podiel sektoru zdravotníctva a sociálnej pomoci na celkovom počte zamestnancov je podstatne vyšší ako jeho podiel na tvorbe kapitálu, môžeme usúdiť, že tento sektor má pracovne náročnú, a nie kapitálovo náročnú produkciu. Tvorba kapitálu však odráža iba prírastok objemu kapitálu v jednom roku. Kapitál sa hromadí (akumuluje), vzniká z neho zásoba dlhodobého majetku. Ak vyjadríme podiel sektoru zdravotníctva a sociálnej pomoci na dlhodobom majetku v SR, zisťujeme takisto nízky, po roku 2003 ďalej klesajúci podiel. Takto môžeme konštatovať, že podľa oboch metód je kapitálová náročnosť sektoru relatívne nízka v porovnaní s pracovnou náročnosťou.

Graf 3: Podiel sektoru zdravotníctva a sociálnej pomoci na tvorbe hrubého fixného kapitálu v ekonomike SR (%)

Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Štatistického úradu SR

Graf 4: Podiel sektoru zdravotníctva a sociálnej pomoci na objeme dlhodobého majetku v ekonomike SR (%)

Zdroj: výpočty autorov podľa údajov Štatistického úradu SR

Odvetvie s vysokou mierou pridanej hodnoty, ale s extrémnou mzdovou náročnosťou

Zdravotníctvo má veľmi osobitú štruktúru svojej produkcie a pridanej hodnoty. Porovnávame ho tu nielen s priemerom ekonomiky, ale pre zaujímavosť aj s vybraným priemyselným odvetvím, ktoré je „motorom“ ekonomického rastu v SR (ide o odvetvie výroby motorových vozidiel). Takto špecifiká zdravotníctva ako odvetvia vyniknú ešte viac.

Zdravotníctvo patrí k odvetviam, ktoré sa vyznačujú veľmi vysokou mierou pridanej hodnoty (je to podiel pridanej hodnoty na hrubej produkcii, Tabuľka 2). Pri vytvorení 100 eur obratu (t.j. hrubej produkcie) v ekonomike SR vznikne pridaná hodnota v sume 38 eur, v automobilovom priemysle len 13 eur, zato v zdravotníctve až skoro 59 eur. Ak zvážime, že pridaná hodnota je zdrojom príjmov v spoločnosti, vysoká miera pridanej hodnoty (a s tým spojený nízky podiel medzispotreby) je žiaduci stav. Lenže ako možno ďalej vyčítať z Tabuľky 2, spomenutá vysoká miera pridanej hodnoty v zdravotníctve je spojená so „zvláštnou“ štruktúrou tejto pridanej hodnoty: viac ako tri štvrtiny z nej tvoria odmeny zamestnancom (cena práce). Iba necelá štvrtina z vytvorenej pridanej hodnoty sa potom rozdeľuje na príjmy korporácií, príjmy SZČO, príjmy na obnovu kapitálu (odpisy) a ďalšie. Možno zhrnúť, že atraktívne pôsobiaca vysoká miera pridanej hodnoty v tomto odvetví je spojená s deformovanou štruktúrou tejto pridanej hodnoty.

Vysoký podiel odmien zamestnancov svedčí o vysokej pracovnej a mzdovej náročnosti, nízky podiel odpisov zase o nižšej kapitálovej náročnosti. Zdravotníctvo je pracovne a mzdovo náročný sektor, má však nízku mieru kapitálovej náročnosti.

Tabuľka 2: Vybrané parametre štruktúry výstupu odvetvia (údaje za rok 2011)

Zdroj: Vlastné výpočty podľa údajov Eurostat-u

Rastúca váha v spotrebnom koši

Iný, trochu netradičný pohľad na sektor možno vytvoriť cez pohľad na vývoj cenovej hladiny. Tu sa na zdravotníctvo nepozeráme ako na sektor ekonomickej aktivity, ale ako na odbor spotreby (Tabuľka 3, Graf 5). Pohyby cenovej hladiny sa štatisticky sledujú pomocou indexov cien. Pre naše účely je tu relevantný index spotrebiteľských cien. Merajú sa ním pohyby cien výrobkov a služieb zoradených v tzv. spotrebnom koši. Spotrebný kôš je zoznam výrobkov a služieb s pridelenou váhou odrážajúcou podiel každej položky koša na celkovej spotrebe priemernej domácnosti. Pravidelne sa monitoruje pohyb ceny každej komodity v tomto fiktívnom koši. Podľa váhy každej komodity sa pohyb ceny každej položky premietne do pohybu ceny celého spotrebného koša. Pohyb ceny celého koša je premietnutý do indexu spotrebiteľských cien, ktorý je najfrekventovanejším meradlom miery inflácie (t.j. miery rastu cenovej hladiny). V štruktúre spotrebného koša je skupina tovarov reprezentujúca zdravotníctvo. A je pozoruhodné, že ceny tovarov v odbore zdravotníctvo rástli v období 2002 – 2011 väčšinou výraznejšie ako rástol celkový index spotrebiteľských cien (úhrn za všetky komodity). Výnimkami boli iba roky 2003 a 2007 (Graf 5).

Podiel odboru zdravotníctvo na celkovom spotrebnom koši vzrástol (z približne 16 na 43 promile v intervale rokov 2005-2011). Znamená to nárast podielu výdavkov na zdravotníctvo na celkových spotrebných výdavkoch.

Tabuľka 3: Podiely zdravotníckych výdavkov na spotrebnom koši (v promile)

Zdroj: Štatistický úrad SR

Graf 5: Indexy rastu spotrebiteľských cien (celkový index a vybrané odbory), rovnaké obdobie predchádzajúceho roka =  100

Zdroj: Štatistický úrad SR

Táto kapitola prináša len akúsi ukážku osobitostí zdravotníctva ako odvetvia, v skutočnosti ich je nepochybne viac. Aj tak však možno zhrnúť, že ide o odvetvie pracovne a mzdovo náročné (napriek podpriemernej mzdovej hladine), o odvetvie s nízkou náročnosťou na medzispotrebu a s vysokou mierou pridanej hodnoty.