• Loading...
  • Loading...

Regulácia cien v zdravotníctve

Nedeľa, 04. máj 2014, 15:00 | | , , ,
image-logo-hma

Prinášame semestrálnu prácu Angeliky Szalayovej z predmetu Zdravotná politika na vzdelávacom programe Masters of Science in Health Services Management. Program v spolupráci so Semmelweisovou univerzitou v Budapešti prináša na Slovensko HMA – Health Management Academy.

Logo Health Management Academy

Regulácia na úrovni EÚ

Ceny v zdravotníctve nie sú priamo regulované normami Európskej únie. Jediná oblasť, kde EÚ zasahuje do cenotvorby zdravotníctva je prostredníctvom Direktívy o transparentnosti (89/105/EEC), ktorá stanovuje podmienky pre jednotlivé členské štáty pri stanovnovaní cien a úhrad liekov na svojich trhov. Nie však vo forme priamej regulácie výšky cien, ale procesu cenotvorby, ktorý má byť transparentný, na základe vopred jasných pravidiel, s maximálnymi lehotami pre rozhodnutie o výške ceny (90 dní od podania žiadosti o cenu) a výške úhrady (ďalších 90 dní od podania žiadosti o úhradu, resp. 180 dní na oba procesy, ak prebiehajú spoločne), s povinnosťou pre členskú krajinu pri zamietnutí navrhovanej ceny alebo úhrady vydať rozhodnutie s dôvodmi zamietnutia a s možnosťou výrobcu sa v takomto prípade voči rozhodnutiu odvolať. Všetky ostatné otázky regulácií cien v zdravotníctve sú plne v pôsobnosti jednotlivých členských krajín.

 

Regulácia na úrovni SR

V minulosti patrilo zdravotníctvo k sektoru so silne regulovanými cenami. V rokoch 2004 až 2006 však došlo k postupnej deregulácii cien pre väčšinu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Forma a výška cien za služby poskytované všeobecnými lekármi, špecialistami, nemocnicami či poskytovateľmi diagnostických vyšetrení je plne na dohode medzi príslušnou zdravotnou poisťovňou a daným poskytovateľom. Ceny aj platobné mechanizmy sa tak dnes líšia nielen medzi jednotlivými poisťovňami, ale aj jedna zdravotná poisťovňa často nakupuje podobnú zdravotnú starostlivosť od rôznych poskytovateľov za rôzne ceny, napr. v závislosti od očakávanej priemernej náročnosti pacientov, lokálnej konkurencie, prípadne aj kvality služieb. Tieto deregulované služby tvoria v súčasnosti približne 2/3 všetkých zdrojov, ktoré poisťovne vynakladajú na zdravotnú starostlivosť.

Zvyšná tretina ide na starostlivosť, ktorú aj v súčasnosti reguluje štát prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva (ďalej ako „MZ SR“) na základe príslušných zákonov alebo nižších legislatívnych noriem. Rozsah zdravotnej starostlivosti s regulovanou cenou stanovuje MZ SR na základe zákona o cenách (§ 11 ods. 1 a § 20 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov) v tzv. cenovom opatrení (Opatrenie č. 07045/2003-OAP z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov). Od roku 2006 sú regulovanými nasledujúce oblasti:

  • lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a niektoré ďalšie tovary a služby (materské mlieko, tkanivá a bunky, optické výkony, výkony individuálnej prípravy liekov) hradené z verejného zdravotného poistenia,
  • obchodná prirážka distribútora a lekárne pre hradené lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny,
  • lekárska služba prvej pomoci,
  • záchranná zdravotná služba,
  • vybrané výkony za úhradu pacienta.

Ceny liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré sú plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia sú stanovované ako maximálne ceny procesom na základe zákona 363/2011 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia. Ten stanovuje, že cena nesmie prekročiť priemer troch najnižších cien v krajinách EÚ. Ministerstvo túto skutočnosť preveruje vždy pri zaraďovaní lieku do zoznamu hradených liekov alebo z vlastného podnetu. Z vlastného podnetu MZ SR vykonáva preverovanie cien (tzv. referencovanie cien) spravidla dvakrát ročne. Stanovovanie cien liekov na základe porovnania ich výšky s cenami v iných krajinách je najčastejšou formou regulácie cien liekov v EÚ. Každá krajina má inak stanovený zoznam krajín, s ktorými ceny porovnáva, aj samotný spôsob určenia cien (priemer 3 najnižších cien, priemer všetkých cien, druhá najnižšia cena a pod.).  Okrem cien liekov MZ SR zároveň stanovuje aj výšku úhrady z verejného zdravotného poistenia za lieky, pomôcky a dietetiká a tým aj výšku doplatku pacienta ako rozdielu medzi cenou a úhradou.

Okrem maximálnych cien hradených liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín cenové opatrenie stanovuje aj maximálne obchodné prirážky pre distribútorov a lekárne, ktoré si môžu účtovať nad nákupnú cenu. Tieto sú stanovované k nákupnej cene buď ako fixné percento alebo ako tzv. degresívna prirážka, kde percento klesá so zvyšujúcou sa nákupnou cenou.

Lekárska služba prvej pomoci je služba, ktorá je poskytovaná mimo bežných ordinačných hodín. MZ SR v cenovom opatrení stanovuje zoznam výkonov s bodovým ohodnotením a zároveň stanovuje maximálnu cenu bodu a maximálnu cenu za kilometer dojazdu v prípade návštevnej služby.

Cena za záchrannú zdravotnú službu je stanovená dvoma zložkami – pevnou mesačnou cenou za prevádzkovanie sanitky (podľa typu), ktorú platia poisťovne podľa ich podielu na trhu, a pevnou cenou za kilometer pri výjazde.

MZ SR zároveň reguluje aj ceny dvoch výkonov plne za úhradu pacienta, a to interupcia na žiadosť pacientky a preventívna prehliadka športovcov o 18 roku veku.

Po štrajku lekárov v decembri 2011 vtedajšia vláda presadila znovuzavedenie regulácie platov lekárov (zmenou zákona 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). V súčasnom rámci regulácie išlo o nekoncepčný zásah, keďže zákon takto definuje čiastkové vzťahy medzi (aj súkromnými) poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ako zamestnáveteľmi a ich zamestnancami, pričom dnes nezasahuje do cien o úroveň vyššie, medzi poisťovňami a poskytovateľmi.

 

Hodnotenie a odporúčania

Vďaka reforme R. Zajaca v rokoch 2004/06 je miera regulácie cien v zdravotníctve na Slovensku v porovnaní s inými krajinami EÚ veľmi nízka. Ponechanie cenotvorby na zúčastnené subjekty je v tomto sektore v Európe vzácne. Subjekty pôsobiace v zdravotníctve sa pritom bez vážnejších problémov prispôsobili libralizácii cien. Štát si úlohu regulátora zachoval len pri časti tovarov a služieb, kedy zabezpečuje určité služby v monopolných podmienkach (jediný dodávateľ originálnych liekov) alebo zabezpečenie pohotovostných služieb v podmienkach, kedy by skutočná spotreba nemusela postačovať na zabezpečenie dostupnej služby v dostatočnej kvalite (lekárska služba prvej pomoci, záchranná zdravotná služba).

Hlavným nesystémovým prvkom je v roku 2011 zavedená regulácia platov lekárov, ktorá zasahuje do vzťahov medzi inak neregulovanými subjektami na úrovni cenotvorby. Regulácia platov lekárov pritom nezhohľadňuje kvalitu práce lekárov alebo regionálne rozdiely v rámci Slovenska. Rovnako je zbytočná regulácia cien dvoch vybraných výkonov na plnú úhradu pacienta, keďže štát dnes nereguluje ani iné výkony nehradené z verejného zdravotného poistenia.

Ďalší priestor na dereguláciu cien je možné prípadne vidieť aj v cenách generických liekov a obchodných prirážok distribučného a lekárenského reťazca. Takáto zmena by však mierne komplikovala situáciu pri stanovovaní úhrad (tie sa stanovujú ku známym konečným cenám liekov) a vyžadovala by si preto určité koncepčné zmeny v týchto procesoch.

Na tomto mieste je ešte potrebné spomenúť aj v súčasnosti zavádzaný systém klasifikácie hospitalizácií DRG. Tento alebo podobný systém sa dnes používa pri klasifikácii a/alebo úhradách za nemocničnú zdravotnú starostlivosť vo väčšine vyspelých krajín a zvyšuje alokatívnu efektívnosť financovania v zdravotníctve. V niektorých krajinách je spojený s centrálne regulovanými cenami. Dnes ešte nie je jasné, či bude mať štát snahu regulovať ceny v DRG systéme centrálne, pre Slovensko by to však bol krok späť, a preto takúto centrálnu reguláciu neodporúčame a navrhujeme ponechanie cenotvorby aj naďalej na dohode medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi.