—
Odpočet vlády v zdravotníctve
Funkčné obdobie 2. vlády premiéra Roberta Fica sa v čase písania týchto riadkov chýli ku koncu. Nastala teda príležitosť na hodnotenie činnosti tejto vlády – čo v zdravotníctve urobila, resp. neurobila. V odpočte sľubov sme porovnali zámery uvedené v programovom vyhlásení vlády s realitou.
Programové vyhlásenie vlády Roberta Fica schválil slovenský parlament 15. mája 2012.
Jeho znenie je pomerne vágne a všeobecné, aby sa sľuby už a priori dali považovať za splnené. Konkrétnejšie boli sformulované negatívne záväzky. Preto bol vtedajší komentár HPI k programovému vyhláseniu nazvaný Zdravotníctvo: vieme, čo robiť nechcú (publikovaný v časopise .týždeň 19/2012).
Po štyroch rokoch konštatujeme, že ani tie vágne sľuby sa nakoniec nenaplnili. Spolu sme v programovom vyhlásení napočítali 25 viac či menej konkrétnych sľubov. Z nich sme 15, teda 60 % vyhodnotili ako nesplnených.
| znenie programového vyhlásenia vlády | komentár HPI | splnené? |
|---|---|---|
| Zdravie občanov je najväčšia hodnota a zdroj bohatstva spoločnosti, ktoré treba chrániť a rozvíjať. Poslaním zdravotníctva je významne prispievať k zvyšovaniu kvality života občanov prostredníctvom znižovania úmrtnosti, chorobnosti, trvalých a dočasných následkov chorôb a úrazov, poskytovaním účelovej, kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti, pôsobením verejného zdravotníctva, podporou individuálnej a komunitnej starostlivosti o zdravie. | všeobecná deklarácia | |
| Zdravotná politika vlády vychádza z európskych tradícií a skúseností s prihliadnutím na špecifiká Slovenskej republiky. Právo na ochranu zdravia a zdravotnú starostlivosť je základné ľudské právo a verejný záujem prioritného významu. Základným princípom musí byť rovnosť a solidarita občanov pri ochrane zdravia a poskytovaní dostupnej, kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti, ako jednej zo základných verejných služieb. Zdravie občana je najlepšou investíciou pre silnú ekonomiku a spokojnú spoločnosť, preto vláda sa zaväzuje vykonať všetky možné a dostupné opatrenia, ktoré verejné zdravotníctvo bude v Slovenskej republike stabilizovať a rozvíjať. | všeobecná deklarácia | |
| Obnovíme otvorenú a systematickú komunikáciu s odbornou verejnosťou, stavovskými a odborovými organizáciami. Všetky zásadné systémové zmeny musia byť výsledkom odborného konsenzu a spoločenskej dohody zúčastnených strán. | Vláda zlyhala v komunikácii zdravotnej politiky. Vyhýbala sa odbornej diskusii. Najvýznamnejšia agenda (zavedenie systému jednej poisťovne) vlády bola presadzovaná bez akejkoľvek diskusie či dohody s ktoroukoľvek menovanou stranou.
Zlyhanie komunikácie so stavovskými organizáciami viedlo k protestným hromadným výpovediam nemocničných sestier na sklonku roku 2015. Okrem sporu s komorou sestier a pôrodných asistentiek je ministerstvo zdravotníctva v spore aj so Slovenskou lekárskou komorou (o.i. kvôli vzdelávacím kreditom). |
NIE |
| Vláda počas celého funkčného obdobia neuskutoční transformáciu univerzitných, fakultných a verejných nemocníc na akciové spoločnosti, čím zabráni ich privatizácii a znižovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj ohrozeniu existencie nemocníc. | Jeden z konkrétnych negatívnych záväzkov. Hoci PPP projekt novej UNB zrejme nie je v úplnom súlade s týmto prísľubom, keďže sa neuskutoční, tento sľub môžeme považovať za splnený. | ÁNO |
| Vláda posilní systém verejného zdravotníctva a štátneho zdravotného dozoru. Pripraví strategické materiály, vrátane zámeru na postupnú zmenu od poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom ku komplexnému prístupu starostlivosti o zdravie občanov, národných programov podpory zdravia a preventívnych programov v najdôležitejších oblastiach. Pôjde o všetkých občanov, so zameraním sa na starostlivosť o deti a mladistvých, o ženy, seniorov, onkologických pacientov a o ďalšie najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, prevenciu civilizačných ochorení, podporou konzumácie zdravých potravín, zdravého životného prostredia a aktívnej rekreácie v prírodnom prostredí. | Určite sa dá polemizovať, že niektoré národné programy boli za posledné štyri roky aktualizované v rámci údržby. Sľubované „strategické materiály“ však prijaté neboli. Napríklad dodnes nemáme národný onkologický program (pacienti s týmito ochoreniami sú pritom v PVV explicitne spomenutí). Prijaté boli len dva národné programy. Národný program prevencie HIV/AIDS na roky 2013 – 2016 je v zásade kópia predchádzajúceho programu.
A v decembri 2015 bol prijatý Národný program rozvoja starostlivosti o pacientov so zriedkavými chorobami na roky 2016 – 2020. Ani jedna z týchto agend však rozhodne nepatrí medzi „najdôležitejšie oblasti“. |
NIE |
| Vláda bude dôsledne dbať na dodržiavanie zákonov týkajúcich sa ochrany zdravia. Bude pokračovať v aktívnej ochrane nefajčiarov a prijímať protialkoholické a protidrogové opatrenia. | Údržba legislatívy prebiehala bez väčšej angažovanosti vlády. Novela zákona o ochrane nefajčiarov z roku 2013 mala ambíciu úplne odstrániť fajčenie z nákupných centier, skončilo sa to však (a nie po prvý raz) kompromisom. | ČIASTOČNE |
| Vysoká kvalita, dostupnosť a efektivita zdravotnej starostlivosti je nevyhnutnou podmienkou spokojnosti a dôvery občanov v systém organizácie, riadenia, dôslednej kontroly a samotného výkonu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Snahou vlády bude, aby sa na celom území SR poskytovala zdravotná starostlivosť na úrovni súčasných poznatkov medicíny. Dosiahne to zavádzaním štandardných diagnostických a liečebných postupov, kontinuálnym vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov a vyhodnocovaním indikátorov kvality u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. | Neboli sme svedkami žiadnej viditeľnej snahy regulátora o štandardizáciu postupov či meranie a zverejňovanie indikátorov kvality.
Je zvláštne, že pre ambulancie či lekárne platia veľmi jasné materiálno-technické normatívy, na nemocnice sa žiaden takýto predpis nevzťahuje. Príslušný výnos MZ SR má totiž odloženú účinnosť, ktorá sa každé dva roky znova a znova odkladá. Táto vláda odkladala účinnosť výnosu dvakrát, v decembri 2012 a potom v decembri 2014, naposledy to bolo za horizont jej funkčného obdobia (do decembra 2016). Ide pritom o reguláciu štrukturálnych kritérií kvality nemocníc. Dôvodom pre večný odklad účinnosti je skutočnosť, že slovenské nemocnice túto reguláciu kvality nespĺňajú. Vymáhanie tohto opatrenia by viedlo k optimalizácii posteľového fondu a zrejme i k lepším výsledkom poskytovanej zdravotnej starostlivosti. |
NIE |
| Zlepšovanie mzdového ohodnotenia pracovníkov v rezorte zdravotníctva je jednou z priorít v oblasti zdravotníctva. Vláda v medziach ekonomických možností zavedie také mechanizmy do spôsobu riadenia a financovania rezortu, aby bol primeraný dostatok prostriedkov na zvyšovanie odmeňovania zdravotníckych pracovníkov. | Vláda dodržala harmonogram navyšovania centrálne regulovaných miezd lekárov, na ktorom sa dohodla s ich zástupcami. K januáru 2014 sa zvýšili minimálne mzdy neatestovaných lekárov na 1,25-násobok priemernej mzdy, mzdy atestovaných na 2,1-násobok a k januáru 2015 na 2,3-násobok.
Časti pracovníkov v zdravotníctve, ktorých mzdy sú viazané na násobok minimálnej mzdy, sa mzdy zvýšili v dôsledku významného nárastu minimálnej mzdy (z 327,20 € v r. 2012 na 405 € v r. 2016, t. j. o 23,7 %). Na druhej strane, so splnením mzdových nárokov ostatných zdravotníkov mala vláda problém. Zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, schválený parlamentom ešte na sklonku predchádzajúcej, Radičovej vlády, pozastavil v júli 2012 Ústavný súd. O rok neskôr vyslovil jeho nesúlad s ústavou. Ministerstvo sľubovalo vyriešiť situáciu ústavne konformným spôsobom, a pre všetky zdravotnícke povolania. Výsledkom je zákon č. 428/2015 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2016 stanovuje minimálne mzdové koeficienty pre jednotlivé zdravotnícke povolania a stupne vzdelania, vo všetkých typoch nemocníc. Zástupcovia zdravotníkov naviac požadovali (1) vyššie základné koeficienty, (2) zvyšovanie koeficientov v závislosti od odpracovaných rokov a (3) zavedenie mzdovej regulácie aj mimo nemocníc (ambulancie, sociálne zariadenia). Schválená mzdová regulácia ich preto neuspokojila a na sklonku roku 2015 začali zdravotné sestry podávať protestné výpovede, ich počet prevýšil 1000. Jeden z faktorov, ktorý ich k tomu primäl, bola podľa ich predstaviteľov viaznuca komunikácia s ministerstvom zdravotníctva. |
ČIASTOČNE |
| V oblasti vzdelávania zdravotníckych pracovníkov podporí návrhy na úpravu systému tak, aby nedochádzalo k nedostatku niektorých špecializácií potrebných na správne a komplexné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. | Nariadenie vlády 379/2015 uľahčuje získanie niektorých atestácií tým, že umožňuje započítavať do špecializačného štúdia aj časť štúdia v iných odboroch. | ÁNO |
| Vláda pre ochranu zdravotníckych pracovníkov bude dôsledne dbať na dodržiavanie Zákonníka práce a normatívov v zdravotníckych zariadeniach. | Ide o deklaráciu, že vláda bude vymáhať dodržiavanie platných zákonov, čo by normálne mala byť jej povinnosť. Striktné dodržiavanie platných normatívov ako aj zákonníka práce by v dnešných podmienkach zrejme paralyzovalo slovenské zdravotníctvo. S dôslednosťou vymáhania legislatívy by sa preto dalo úspešne polemizovať. | NIE |
| Bude spolupracovať s odbornými a odborovými organizáciami na rozvoji stratégie zmien pomerov v zdravotníctve. | Komory, odbory i odborné spoločnosti sa sťažujú na absenciu dialógu. V niektorých prípadoch sa ministerstvo zdravotníctva dostalo dokonca do sporu s týmito partnermi (napr. s SLK vo veci vzdelávacích kreditov). | NIE |
| Vláda podporí optimalizáciu siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s dôrazom na zabránenie nekontrolovateľného rastu najmä v špecializovanej ambulantnej starostlivosti a navrhne doriešenie problematiky LSPP. | K optimalizácii siete poskytovateľov ani úprave problematiky LSPP nedošlo. | NIE |
| V oblasti poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné v spolupráci s odbornými spoločnosťami, stavovskými a vzdelávacími inštitúciami dostatočne zatraktívniť pôsobenie lekára vo všeobecnej a stomatologickej starostlivosti. | Snaha o zvýšenie atraktívnosti povolania všeobecného lekára sa prejavila vo viacerých opatreniach – rezidenčnom programe, zvýšení kompetencií či jednoduchšej atestácii. | ÁNO |
| Vláda zavedie prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, čím sa zabráni neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov. | Centrálne nákupy, porovnávanie cien, elektronické obstarávanie – veľa rôznych nástrojov bolo pospomínaných v debate o hospodárení nemocníc. Ale výsledok nevidno. Známe medializované kauzy (piešťanské CT, luxemburské stravovanie, operačný stôl pre 500 kg pacientov,…) dokazujú, že „prísna kontrola“ vlády nebola veľmi účinná. | NIE |
| Aby nedochádzalo k zadlžovaniu nemocníc, ktoré bolo historicky najväčšie v poslednom období, vláda nepripustí privatizovanie ekonomicky lukratívnych činností nemocníc, tak vytvorí podmienky pre ich finančnú stabilizáciu. | Sľub, že vláda niečo neurobí – a naozaj, neurobila. Zadlžovanie nemocníc sa nijako nespomalilo. Ku koncu roku 2015 ho odhadujeme na vyše 500 miliónov eur. | ÁNO |
| Významnou úlohou je dobudovanie siete urgentných príjmov a traumatologických centier, nakoľko urgentná medicína predstavuje významný prvok integrovaného záchranného systému. | Sieť urgentných príjmov sa nepodarilo vybudovať. Dobehli len programy financované z eurofondov, ktoré financovali urgentný príjem v košickej UNLP či v Skalici. Verejnosti nebola predstavená koncepcia urgentných príjmov a traumatologických centier. | NIE |
| Vláda zachová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pod kontrolou štátu v podmienkach, ktoré budú garantovať rozsah a dostupnosť zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia pre všetkých pacientov. | Ďalší sľub, že vláda niečo neurobí. Štátne nemocnice zostali štátnymi, úloha splnená. | ÁNO |
| Bude podporovať rozvoj univerzitných nemocníc, ktoré predstavujú integrovaný a všeobecne dostupný medicínsky systém poskytujúci výhody najvyššej kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a vedeckého výskumu v medicíne. Vo svojej práci sa orientujú predovšetkým na potreby individuálnych pacientov a na riešenie spoločensky závažných zdravotných problémov. | V tejto téme stojí za zmienku len PPP projekt novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Jeho príprava je však natoľko komplikovaná, zamotaná a zrejme i zbabraná, že z PPP nemocnice nič nebude. | NIE |
| S prihliadnutím na ekonomické možnosti a výsledky medicínskeho, prevádzkového a technického auditu bude podporená dostavba moderného celoslovenského medicínskeho komplexu Rázsochy, ktoré prinesie zabezpečenie zdravotnej starostlivosti s dosahom pre celú SR. Týmto krokom sa zároveň vyrieši aj vzdelávacia základňa slovenského zdravotníctva. | Z dostavby Rázsoch sa stal PPP projekt na Patrónke. Celková hodnota zákazky na výstavbu a 30-ročné prevádzkovanie nemocnice odhaduje MZ SR na 6,3 mld. eur. Nejasnosti okolo tendra (viaceré podania na ÚVO), biznisplánu (ministerstvo tvrdí, že všetky riziká bude znášať investor) a rozdielne názory v rámci kabinetu (IFP pri MF SR sa domnieva, že by nemocnicu mal stavať štát) zrejme povedú k neúspechu tejto aktivity a k predlžovaniu nevyhovujúceho status quo. | NIE |
| Rezort zdravotníctva bude pokračovať v krokoch, ktoré zabezpečia znižovanie nákladov a zároveň zvýšia dostupnosť liekov a zdravotníckych pomôcok bez doplatkov pre všetky závažnejšie ochorenia. | Pravidlá pre referencovanie cien liekov sa mierne upravili (z druhej najnižšej priemer troch najnižších cien v EÚ). Doplatky pacientov za receptové lieky sa od roku 2012 znížili v priemere o 10 % (z cca 150 na cca 135 mil. € v r. 2015). Náklady na lieky po poklese a stagnácii opäť rastú, tempo je však pomalšie. | ÁNO |
| Vláda vytvorí podmienky pre sprehľadnenie vzťahov medzi výrobcami liekov, zdravotníckymi pracovníkmi a pacientmi… | Zákon 393/2015 zaviedol povinnosť reportovať a zverejňovať náklady marketingových aktivít farmaceutického priemyslu. | ÁNO |
| …a odstráni pretrvávajúce problémy trhu s liekmi vzniknuté v súvislosti s účelovými legislatívnymi opatreniami predchádzajúcej vlády. | Nešpecifikované „pretrvávajúce problémy trhu s liekmi“ sa napriek štyrom rokom vládnutia nepodarilo vyriešiť – najviac skloňovaným problémom je dnes reexport liekov. Zvaľovať vinu na predchádzajúcu vládu (za účelovú nečinnosť?) bude môcť tá nasledujúca. | NIE |
| Vláda prijme opatrenia v súlade s ústavou a platnou európskou legislatívou, s cieľom maximálne možného využitia prostriedkov, ktoré zo zákona vyberajú zdravotné poisťovne od občanov, na diagnostiku a liečbu pacientov. Navrhne také legislatívne a organizačné opatrenia, aby nedochádzalo k neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov určených zo zákona na zdravotnú starostlivosť. | Tieto vety, príliš všeobecné, aby vládu k niečomu zaväzovali, sú v programovom vyhlásení asi najkonkrétnejšie odkazy na tému zisku v zdravotnom poistení a na pluralitu zdravotného poistenia. Hlavná zdravotnícka téma celého volebného obdobia, zavedenie systému jednej poisťovne, nemá totiž nikde inde v tomto dokumente oporu.
Unitarizáciu ohlásila vláda v júli 2012, na jeseň 2012 bol už známy aj harmonogram. Najneskôr v roku 2014 mala byť na Slovensku už len jedna zdravotná poisťovňa. Za dva roky však ministerstvo nepredstavilo konkrétny legislatívny návrh tejto zmeny. V lete 2015, keď už boli jasne premeškané všetky termíny, rezignáciu priznal aj premiér. Oficiálnym zdôvodnením sú chýbajúce zdroje na odškodnenie vyvlastňovaných vlastníkov súkromných zdravotných poisťovní. Za štyri roky neboli prijaté ani regulačné, ani organizačné opatrenia, ktoré by naplnili uvedený sľub (s výnimkou PCG, viď ďalej). Takmer všetky zdravotnícke kauzy tohto volebného obdobia sa týkali neefektívneho vynakladania prostriedkov určených na zdravotnú starostlivosť – nominantmi štátu. |
NIE |
| Významným krokom v tomto smere bude prehĺbenie princípu solidarity zohľadnením chorobnosti v rámci systému prerozdeľovania poistného. | Zavedenie PCG (prediktor chorobnosti na základe spotreby liekov) do prerozdelenia sa naozaj udialo a hodnotíme ho jednoznačne pozitívne. Zohľadnenie chorobnosti pri financovaní je spravodlivejšie a nastavuje zdravšie motivácie. Pre úplnosť treba dodať, že splnenie tohto sľubu nebolo nijako náročné. PCG bolo agendou vlády Ivety Radičovej. Vtedy bolo PCG pripravené, aj vďaka výpočtom našej analytičky Angeliky Szalayovej, tak, že ho po voľbách 2012 prevzala vláda ako hotovú vec. A môže ju prezentovať ako „svoju“ reformu. | ÁNO |
| Vláda bude počas svojho funkčného obdobia hľadať možnosti a zdroje dofinancovania výpadkov spôsobených znížením platby za poistencov štátu predchádzajúcou vládou. | Vláda možno naozaj „hľadala možnosti a zdroje“, podstatné však je, že ich nenašla. Trochu ironicky preto vyznieva vymedzenie sa voči predchodkyni. Platba za poistencov štátu od roku 2015 klesla dokonca pod 4 % z priemernej mzdy. Na prvý pohľad to možno nevidno, lebo sadzba pre rok 2015 bola 4,46 % a pre rok 2016 má byť 4,3 %. Ale tieto sadzby v sebe zahŕňajú kompenzácie nákladov mzdovej regulácie a výpadku odvodov v dôsledku zavedenia odvodovej odpočítateľnej položky. Bez týchto korekčných položiek, ktorými štát (len čiastočne) kompenzoval náklady svojej regulácie je efektívna sadzba za poistencov štátu najnižšia za posledných 12 rokov. Predvídateľnosť financovania je kľúčový predpoklad pre efektívne investície, a platí aj negácia: nepredvídateľnosť vedie k neefektívnym rozhodnutiam.
Zákaz poplatkov (2015), ktorý sa dotkol predovšetkým ambulancií, mohol znížiť celkový objem zdrojov v systéme. Považujeme však za pravdepodobné, že sa zmenila len ich štruktúra; poplatky sa vyberajú naďalej, len inou cestou, oficiálne i neoficiálne. |
NIE |
| Vláda považuje využívanie elektronických informačných systémov (eHealth) za jednu zo základných podmienok, vedúcu k zlepšeniu ochrany zdravia a k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Preto rezort zdravotníctva urýchli a zintenzívni zavádzanie eHealth aplikácií do praxe s cieľom zvýšenia kvality, dostupnosti a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v prospech občanov, zdravotníkov a celého systému zdravotníctva financovaného z verejných zdrojov. Prioritne sa zameria na elektronickú zdravotnú dokumentáciu a jej využívanie ošetrujúcimi lekármi, elektronickú preskripciu a medikáciu, informovanosť občanov o zdraví, chorobách, podporu starostlivosti o chronických pacientov a verejné zdravie. Národné centrum zdravotníckych informácií bude plniť rolu národného operátora eHealth. | eHealth nie je. K tomu niet čo dodať. V ostrom kontraste so štátnym eHealthom stojí riešenie jednej súkromnej poisťovne (Dôvera) – vývoj a zavedenie ePreskripcie do praxe im trvalo rok, za zlomok nákladov.
Štátny eHealth sa vyvíja od roku 2008 a viackrát v ňom došlo k zmene projektového manažmentu a názorovým obratom. Len z eurofondov sa naň minulo bezmála 50 miliónov eur. Zdravotné poisťovne museli za jeho „prevádzku“ zaplatiť ďalších 35 miliónov eur. Projekt na čipové elektronické preukazy poistencov za ďalších 27 miliónov eur ministerstvo zdravotníctva po medializácii zastavilo. |
NIE |
| Vláda vypracuje a začne realizovať komplexný systém starostlivosti o zdravie staršej generácie rozvojom geriatrického sektora zdravotníctva a špecifickej sociálnej starostlivosti o seniorov formou podpory vytvárania zariadení zdravotno-sociálneho charakteru, vrátane formy modelu ich financovania a vymedzenia úloh štátu, samosprávnych krajov, miest a obcí. Na vytváranie kapacít zdravotno-sociálneho charakteru využijú aj prebytočné zdravotnícke zariadenia. | V oblasti dlhodobej starostlivosti vláda nespravila vôbec nič. Nejestvuje žiadna koncepcia, žiaden návrh financovania. Napriek prísľubu nedošlo k reprofilizácii zdravotníckych zariadení.
Vláda umožnila, aby zdravotné poisťovne mohli preplácať ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne však nie sú povinné ich zazmluvňovať, regulácia teda nepriniesla dodatočné zdroje pre tieto zariadenia. |
NIE |
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
