EHCI: Priemerné Slovensko, excelentné Holandsko

Slovensko má priemerné zdravotníctvo. V Európe sú krajiny, ktoré sú na tom lepšie, ale aj krajiny, ktoré sú na tom horšie. Vyplýva to z medzinárodného porovnávania zdravotných systémov EHCI 2016 (European Health Consumer Index). Spomedzi 35 krajín sme skončili na 23. mieste; vlani sme sa umiestnili o priečku horšie.

Rebríček EHCI sa už viac než 10 rokov zaoberá zdravotnými systémami z pohľadu pacienta – spotrebiteľa zdravotných služieb. Autori zbierajú podkladové údaje z rôznych zdrojov, kontaktujú jednotlivé ministerstvá, pacientske organizácie, medzinárodné databázy. Do porovnávania vstúpilo tentoraz 48 indikátorov, za ktoré mohli krajiny získať spolu až 1000 bodov.

Lepšie skóre dosiahli bismarckovské, poistné systémy, než centralizované daňové systémy. Ústretovejšie k spotrebiteľom zdravotných služieb sú krajiny podporujúce súťaž v zdravotnom poistení a poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Víťazom porovnávania je opäť Holandsko; získalo 927 bodov. Na prvej priečke sa drží takmer od začiatku tvorby tohto rebríčka pred vyše desiatimi rokmi. Švajčiarsko (904 bodov) a Nórsko (865 bodov) skončili na druhom a treťom mieste, rovnako ako vlani.

Zaujímavé je, že Slovensko získalo takmer rovnaký počet bodov (678 bodov) ako Taliansko (682 bodov). Česi (780 bodov) sú v rebríčku pred nami, Maďari (575 bodov) a Poliaci (564 bodov) za nami. Posledné Rumunsko získalo 497 bodov.

Prečo sú také rozdiely medzi krajinami? Určite sa vám tlačí na jazyk prvoplánová odpoveď, že je to dané peniazmi. Holanďania, Švajčiari i Nóri sú podstatne bohatší, nečudo, že majú lepší systém. Autori sa preto na rebríček pozreli aj z hľadiska disponibilných zdrojov: teda ako efektívne sa výdavky na zdravotníctvo per capita premenili na výsledné skóre. A to je veru zaujímavý pohľad! Za relatívne málo peňazí dokázali zo systému dostať „veľa muziky“ krajiny ako Macedónsko, Estónsko, Česká republika, Srbsko či Chorvátsko. Naopak, veľmi neefektívne sa z tohto pohľadu javí Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko. Slovensko je v „lepšej“ polovičke takéhoto hodnotenia efektivity – Holanďania sú síce pred nami, ale Švajčiari či Nemci za nami.

48 sledovaných indikátorov je rozdelených do šiestich oblastí – práva pacientov, dostupnosť, výsledky, rozsah zdravotných služieb, prevencia a lieky. Z nich sme najhoršie obstáli v časti, ktorá sa venuje výsledkom zdravotnej starostlivosti. Napríklad máme piatu najvyššiu dojčenskú úmrtnosť spomedzi hodnotených krajín. Relatívne málo bodov sme získali aj za prevenciu – napríklad máme priveľký výskyt hypertenzie alebo málo hodín telesnej výchovy na školách.

Nie všetky údaje v rebríčku sú stopercentne spoľahlivé. Nie všetky poctivo meriame a reportujeme. Podobné problémy s kvalitou a dostupnosťou dát majú zrejme aj iné krajiny. Nemá preto zmysel sporiť sa o bodík sem – bodík tam; dôležitejší je celkový pohľad, v ktorom sa drobné nepresnosti stratia. Dôležité sú aj trendy. Prakticky všetky krajiny sa v čase zlepšujú, s výnimkou Rumunska a, prekvapujúco, Švédska. Slovensko skôr stagnuje. S naším zdravotníctvom patríme medzi priemerné krajiny a, veru, máme sa v čom zlepšovať.

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny