—
TREND Barometer je pravidelný prieskum názorov predstaviteľov hospodárskeho života na najdôležitejšie aktuálne témy slovenskej ekonomiky a biznisu. Respondentov, ktorí hlasujú na TRENDE prostredníctvom unikátneho hesla, vyberá redakcia TRENDU. Medzi respondentmi sovje názory prezentuje aj Peter Pažitný z HPI.
Na otázku, či je lepšie, ak si župa nechá nemocnicu, alebo ju prenajme súkromníkovi odkazuje, že správne riešenie zrejme neexistuje.Oboje má riziká aj plusy. Ak sa župa rozhodne nemocnice nepredať, najčastejšie dopláca na vplyv politiky na ich riadenie, upozorňuje.
Riaditeľ Health Policy Institute Peter Pažitný si myslí, že vstup súkromných investorov nie je zlé riešenie toho, ako sa k novej nemocnici dopracovať, keďže štát na ňu peniaze nemá. Verejno-súkromné partnerstvá sú dnes relatívne vhodným nástrojom, ako podobné veľké stavby realizovať. Ako dodáva, je mnoho príkladov zo zahraničia, medzi ktorými by sa našli úspešné aj neúspešné projekty.
Tomáš Szalay hovorí, že ak štát nemá na investície do zdravotníctva, nemal by podľa neho brániť vstupu súkromného kapitálu.
Presná sadzba štátu za poistenca v rozpočte na rok 2014 uvedená nie je. Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej však ide o 4 percentá. Peter Pažitný kontruje, že prepočtom to vychádza 3,82 percenta. Ako skonštatoval, od obdobia, kedy sa zaviedla reforma vtedajšieho ministra Rudolfa Zajaca, sa dodržiaval úzus, že sadzba za poistencov štátu neklesá pod 4 percentá, a keď ju vlády upravovali, tak vždy smerom nahor.
Tomáš Szalay upozorňuje, že štát bude platiť za poistencov menej ako v roku 2005. Vtedy sa v zákone definovalo, že štát bude platiť aspoň 4 percentá z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Budúci rok bude platiť podľa návrhu 3,83 percenta.
Tomáš Szalay neočakáva dramatický nárast záujmu zo zahraničia, skôr minimálny. A ak, pôjde najprv o zariadenia, ktoré pôsobia západným štandardom, a o výkony, kde je vysoká šanca úspechu – kĺby či šošovky. Hovorí Tomáš na tému "voľnej" zdravotnej starostlivosti v zahraničí.
Trnavská župa zatiaľ nespresnila podmienky budúcej zmluvy s investorom ani predstavu, koľko prostriedkov by mal súkromník použiť na vyrovnanie dlhov a koľko sa zaviaže investovať do modernizácie. A to je podľa analytika Tomáša Szalaya kľúčové pre efektívne oživenie nemocnice. Kontrolný 34-percentný balík nestačí a nepreceňoval by jeho význam.
Zákaz spätného predaja liekov z lekární distribútorom podľa Angeliky Szalayovej nev yrieši problém reexportu a prípadného nedostatku liekov. Naopak, mohol by ešte viac zhoršiť situáciu v prípade, ak bude liek dostupný len v niektorých lekárňach v určitom regióne, ale pre zákaz ho nebude možné presunúť k pacientom do tých lekární, kde chýba.
Tomáš Szalay hovorí, že na zásadnejšie zmeny v počte a štruktúre lôžok chýba odvaha a razancia. Rezervy pritom podľa neho sú.