—
Na túto otázku nejestvuje správna a jednoznačná odpoveď.1) Počet lekárov nemá podľa medzinárodných porovnaní vplyv na strednú dĺžku života populácie a nesúvisí ani s bohatstvom krajiny vyjadrenom hrubým domácim produktom. Najviac lekárov je paradoxne na Kube – viac než 500 na 100 000 obyvateľov. Na Slovensku ich máme 317 na 100 000 obyvateľov, Britom stačí okolo 200, Belgičania ich majú vyše 400 (WHO).
Národný ústav zdravotníckych informácií (NCZI) sleduje počty lekárov v súčte lekári + zubní lekári. Tento ukazovateľ sa od roku 1999 zásadne nezmenil. Spolu na Slovensku pôsobí približne 19,5 tisíc lekárov. (Údaje spred roka 1999 neboli zbierané v rovnakej metodike, preto neboli predmetom tejto analýzy.)
Napriek tomu, že počet lekárov zostáva konštantný, môžeme na Slovensku pozorovať významné zmeny vo vekovej štruktúre lekárskej obce:
Každoročne všeobecné lekárstvo a stomatológiu ukončí približne 600 študentov. Z nich polovica nenachádza uplatnenie v slovenskom zdravotníctve, pričom tento trend trvá už niekoľko rokov (Graf 1). Slovenské lekárske fakulty pritom naďalej vychovávajú nezmenený počet budúcich lekárov.
Poznámka: študenti = počet denných študentov lekárskych fakúlt v odboroch všeobecné lekárstvo a zubné lekárstvo/stomatológia
Zdroj: NCZI, 2005
Odkladaním odchodu do dôchodku neuvoľnujú starší lekári miesto mladším a tak sa priemerný vek lekára v zdravotníctve za posledných 5 rokov zvýšil o 2,5 roka na 44 rokov.
Keďže súčasný počet absolventov lekárskych fakúlt reálne prevyšuje potreby slovenského zdravotníctva, ponúkajú sa minimálne dve riešenia v podobe zníženia počtu študentov:
Numerus clausus nerieši zásadný problém. Ak bude trend zvyšovania priemerného veku lekárov pokračovať, v priebehu najbližších 10-15 rokov odíde najsilnejšia generácia lekárov do dôchodku a nezanechá za sebou dostatočný počet vyučených nástupcov.
Budú nám títo lekári chýbať? Ako sme spomenuli v úvode, nejestvuje „správny“ počet lekárov. Ich počet podľa Forgácsa1) v jednotlivých krajinách vykazuje slabú mieru korelácie s počtom nemocničných lôžok. Keďže na Slovensku máme podľa medzinárodných porovnaní prebytok cca 10 000 postelí, dá sa predpokladať, že po ich redukcii poklesne potreba celkového počtu lekárov cca o 1000 až 1500 (na 18 až 18,5 tisíc). Medzera, ktorá vznikne odchodom generácie dnešných päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov je približne dvojnásobná (2 až 3 tisíc lekárov). Týmto sa otvára priestor pre príchod lekárov zo zahraničia – rovnako, ako slovenskí lekári vypĺňajú obdobnú medzeru v západných krajinách.
Druhým riešením je spoplatnenie vysokoškolského štúdia. To umožní zdravotníckym zariadeniam vypísať štipendiá výmenou za záväzok pracovať po skončení školy v zdravotníctve a do istej miery tak ovplyvňovať počet absolventov. Vzdelanie pritom nebude pre ostatných záujemcov nedostupné (na rozdiel od numerus clausus, ktorý naviac zvyšuje riziko korupcie pri prijímaní na vysokú školu).