—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Do zatiaľ skromného segmentu asistovanej reprodukcie začali vstupovať veľké mená z biznisu. Český minister financií, vlastník holdingu Agrofert a najbohatší muž Slovenska Andrej Babiš investoval do najväčšieho centra na liečbu neplodnosti v krajine. Jednu kliniku v susednom Česku ovládajú aj ľudia blízki finančnej skupine Penta. Aspoň pätina českých detí narodených vďaka umelému oplodneniu bude počatá na jednej z kliník Andreja Babiša. Tie ovláda cez investičný fond Hartenberg Holding. Na Slovensku je zatiaľ jeho vstup na trh reprodukčnej medicíny pozvoľnejší, no i tu sa zhostil najväčšieho centra na liečbu neplodnosti v krajine.
Protestné zhromaždenie proti rozkrádaniu slovenského zdravotníctva zvoláva na utorok 9. decembra do Piešťan Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Protestujúci budú žiadať aj okamžité zvýšenie platov sestier, pôrodných asistentiek a ostatných zdravotníckych pracovníkov a transparentné hospodárenie s peniazmi daňových poplatníkov. Zhromaždenie sa bude konať pred Nemocnicou Alexandra Wintera od 16:30. Sestry pozývajú protestovať aj pacientov, ktorí nie sú spokojní so stavom, do ktorého sa slovenské zdravotníctvo dostalo. O protestnom zhromaždení informuje Slovenská komora zdravotných sestier a pôrodných asistentiek na svojej internetovej stránke.
Na Lekársku fakultu v Bratislave prijmú takmer každého cudzinca, ktorý sa prihlási a zaplatí. V roku 2009 sa na štúdium všeobecného lekárstva v slovenčine na Lekárskej fakulte prihlásilo 1333 študentov. Na testoch uspelo 529 z nich, teda približne 40 percent. Prijatí boli študenti, ktorí získali najmenej 570 z 800 možných bodov. Na štúdium rovnakého odboru v angličtine sa v tom istom roku prihlásilo 117 študentov. Prijatých bolo 113 z nich, teda viac ako 96 percent. Študujúcim v angličtine pritom na prijatie stačilo aj 108 bodov. Kým “najhorší” prijatý Slovák musel urobiť test aspoň na 71 percent, študentovi zo zahraničia, ktorý bol posledný nad čiarou, stačilo urobiť test na 13,5 percenta.
V kapitole rezortu zdravotníctva zrejme na budúci rok pribudne ďalších 50 miliónov eur. Tie by mali pribudnúť k takmer 152 miliónom eur určeným na financovanie nákladov na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky a určené by mali byť na krytie prípadných strát z hospodárenia zdravotníckych zariadení v rámci verejnej správy. Pozmeňujúci návrh predniesol v rámci rozpravy k rozpočtu šéf finančného výboru Daniel Duchoň, následne sa k nemu prihlásil aj minister financií Peter Kažimír. Ten tvrdí, že ak budú nemocnice hospodáriť lepšie, má zdravotníctvo šancu tieto prostriedky využiť napríklad na investície. Analytici predpokladajú, že zdroje budú použité primárne na vykrytie strát, nie na investície.
Sedem poslancov zdravotníckeho parlamentného výboru bolo včera na prieskume v Nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch. Dôvodom bola kauza vysúťaženého CT prístroja za 1,6 milióna eur. Názory poslancov na výsledky prieskumu sú odlišné. Medializované informácie, že nemocnica má kúpiť predražené CT, sa podľa predsedu výboru Richarda Rašiho nezakladajú na pravde. Podľa neho firma, ktorá zvíťazila vo verejnej súťaži, cenu nenadhodnotila. Tender bol ukončený v októbri 2014. Oproti prístroju, ktorý kúpila nemocnica v Havlíčkovom Brode za 540-tisíc, má piešťanské CT o dva softvéry navyše. Člen výboru pre zdravotníctvo Viliam Novotný (SDKÚ) má podozrenie, že súťaž bola zmanipulovaná.
Niektoré štátne nemocnice u nás majú jeden, iné aj štyri CT prístroje. Koľko pacientov priemerne za mesiac na jednom prístroji vyšetria, sa pritom líši. V Martine napríklad vyšetria počas priemerného mesiaca ani nie 500 pacientov. Majú jeden CT prístroj, tento rok kúpili ďalší takmer za 1,5 milióna eur od firmy Medical Group. Na jednom CT prístroji v prešovskej nemocnici vyšetria v priemere o 70 pacientov mesačne viac ako v Martine. CT v Prešove je pritom staršie ako v Martine, kúpili ho od firmy Siemens v roku 2003 za 1,3 milióna eur. Až vyše 900 pacientov vyšetrí priemerne za mesiac nemocnica v Trenčíne. Doteraz mali len jedno CT, no tento rok kúpili druhé.
Sestry na Slovensku volajú po zlepšení pracovných podmienok. Na oddeleniach je ich málo, hromadia sa im nadčasové hodiny, nemajú ochranné pomôcky ani zdravotnícky materiál. Vedenia nemocníc na ne vyvíjajú ustavičný tlak na šetrenie obväzmi či ihlami. Často čakajú v pohotovosti na telefóne, nemajú to však zaplatené. Ukázal to prieskum Asociácie sestier a pacientov na ktorom sa zúčastnilo 2 363 sestier a pôrodných asistentiek. Sestry poukazujú na to, že im na oddeleniach chýbajú základné pomôcky, ihly, striekačky, dezinfekčné prostriedky, buničitá vata, teplé radiátory. Meškanie výplaty je bežné a správanie sa nadriadených je ubíjajúce. Ak sa sestra sťažuje, že je unavená, dostane jedinú odpoveď – má si hľadať nové miesto.
Vyše sto miliónov eur zarobila firma Medical Group v štátnej zdravotnej poisťovni za posledných 5 rokov. Od firmy známej z kauzy CT-čko nakupuje poisťovňa gigantické objemy liekov. Vraj preto, že ponúka najlepšie ceny. Súkromná zdravotná poisťovňa Union, ale od tejto firmy nenakupuje vôbec.
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v piatok spustil internetový portál, ktorý porovnáva nemocnice najmä podľa kvality a efektívnosti. Portál je zatiaľ len v testovacej prevádzke na adrese www.nemocnice.ineko.sk. INEKO ho vytvorilo v spolupráci s Transparency International Slovensko. Nevýhodou portálu je, že v ňom nezriedka chýbajú údaje týkajúce sa nemocníc od najväčšej a štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Na titulke portálu sa používateľ zadaním mesta alebo odbornosti dostane k údajom konkrétnej nemocnice. Každá stránka nemocnice obsahuje informácie o spokojnosti pacientov za jednotlivé zdravotné poisťovne aj s priemernou známkou za zdravotnícke zariadenie.
Zamestnanci, ktorých hrubý príjem je nižší ako 570 eur mesačne, budú mať od budúceho roka vyššiu čistú mzdu. Parlament v zrýchlenom legislatívnom konaní v piatok schválil novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa zavádza odpočítateľná položka na zdravotné odvody v sume 380 eur. Opatrenie by sa malo dotknúť viac ako 600-tisíc ľudí. Odpočítateľná položka sa zavádza vzhľadom na to, že od začiatku budúceho roka minimálna mzda stúpne zo súčasných 352 eur na 380 eur. latba za poistencov štátu sa navrhuje vo výške 4,16 % z vymeriavacieho základu. Štát bude zavedenie odvodovej úľavy kompenzovať sumou 152 mil. eur.
Korupcii v zdravotníckych zariadeniach by sa podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) dalo predchádzať vznikom nemocničných rád. Šlo by o kontrolný orgán, ktorý by mal v kompetencii hospodárenie alebo prevádzku zdravotníckych zariadení, ktorých zriaďovateľom je štát. Rada by podľa komory mala dať súhlas aj na uzatváranie zmlúv v prípade stanoveného objemu finančných prostriedkov. Komora si myslí, že súčasný stav riadenia v zdravotníctve môže za predražené či nepotrebné nákupy. Riaditeľ nemocnice by tak dostal kontrolu. Rady by sa zriadili napríklad vo fakultných, univerzitných nemocniciach či špecializovaných ústavoch, informoval po štvrtkovom rokovaní na ministerstve zdravotníctva prezident Lekárskej komory Marian Kollár.
Štátne nemocnice dlhujú k 30. októbru 2014 dodávateľom zdravotníckych pomôcok viac ako 100 miliónov eur. Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK-MED upozorňuje, že ak by si voči dlžníkom účtovali aj úroky z omeškania, na čo majú zákonné právo, dlh by bol oveľa vyšší. Výkonná riaditeľka asociácie Lenka Borošová upozornila, že niektoré nemocnice sú po lehote splatnosti tri roky. Podnikatelia so zdravotnými pomôckami na Slovensku čelia podľa nej vážnym existenčným hrozbám. Nemocnice ani štát podľa dodávateľov nedodržiavajú základné ustanovenia Obchodného zákonníka ani smernicu EÚ o boji proti oneskoreným platbám.
Nový platobný mechanizmus pre nemocnice, ktorý diferencuje platby podľa nákladovej náročnosti diagnóz – takzvaný DRG systém, nebude na Slovensku napriek sľubom fungovať ani v roku 2016. V čase, keď sa pozornosť upiera smerom k predraženému CT, ministerstvo zdravotníctva potichúčky odsúva zavedenie systému, ktorý je celosvetovo uznávaný ako najspravodlivejší, na neurčito. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) pripravil potrebnú legislatívu, ministerstvo zdravotníctva by zas malo určiť konkrétny termín, od kedy bude systém pre nemocnice a zdravotné poisťovne záväzný. Na otázky TRENDU ohľadom časového rámca však ministerstvo reagovalo veľmi nekonkrétne.
Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici vedie riaditeľ, ktorý len pred pár rokmi dodával nemocniciam drahé CT prístroje. Juraj Frajt sa stal generálnym riaditeľom banskobystrického kardiocentra po nástupe Smeru v roku 2012. Frajt bol do roku 2011 majiteľom a konateľom firmy Med Leader, ktorá sprostredkováva predaj zdravotníckej techniky. Transparency International pred dvoma rokmi upozornila, že táto spoločnosť v roku 2010, teda už za ministra Ivana Uhliarika (KDH), dodala do trenčianskej fakultnej nemocnice CT značky Siemens za viac ako dva milióny eur. Zmluva na nákup CT však bola podpísaná už za ministra Richarda Rašiho zo Smeru. Ten istý prístroj a v tom istom roku kúpila bratislavská fakultná nemocnica za 1,39 mil. eur a nemocnica v českej Ostrave za milión.
Návrat zabudnutých nákaz ako čierny kašeľ a mumps otvoril otázku očkovania dospelých. Navrhujú ho viacerí odborníci aj lekári. Očkovanie proti týmto chorobám je povinné len u detí a preplácajú ho zdravotné poisťovne. Dospelí si musia vakcíny hradiť sami. Ministerstvo zdravotníctva ani úrad hlavného hygienika zmeny neplánujú. Rozhodnutie o tom, či si ľudia zvýšia imunitu, tak zostáva na nich. Kým do roku 2007 sa vyskytlo len asi 20 prípadov čierneho kašľa ročne, posledné roky to bolo už cez tisíc chorých. Podobne je to aj pri mumpse. V roku 2012 bolo evidovaných iba päť prípadov ročne, no tento rok to už bolo viac ako 1 100.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
