Počet lekární rastie. Zlepšuje sa dostupnosť?

nedeľa, 21. december 2014, 15:14 a

Zdravotnícke noviny publikovali zhrnutie publikácie HPI Analýza lekárenského trhu na Slovensku a v Českej republike, ktorá popisuje vývoj za posledných 10 rokov. V tejto časti sa súhrn venuje okrem iného medzinárodnému porovnaniu regulácie dostupnosti lekárenskej starostlivosti, ako aj odporúčaniam HPI.

 

<<

predchádzajúca časť:
Analýza lekárenského trhu v SR a v ČR
nasledujúca časť:
Čo tvorí hlavný príjem lekární?

>>

 

Lekárenskú starostlivosť dnes v Európe poskytuje viac ako 180 000 lekární. Pritom počet obyvateľov na lekáreň je medzi krajinami výrazne odlišný.

Vlani sa pohyboval od niečo vyše tisíc obyvateľov na lekáreň (v Grécku) až po takmer 18 000 (v Dánsku). Slovenská a Česká republika k extrémom nepatria. V porovnaní s ostatnými krajinami počet lekární u nás ani v Česku nie je ani privysoký, ani prinízky. Podľa údajov rezortu zdravotníctva bolo u nás pred desiatimi rokmi 1 168 verejných lekární, na lekáreň tak pripadlo 4 600 obyvateľov. Do tohto roku vzrástol počet slovenských lekární o dve tretiny, teda na 1 931, na lekáreň tak pripadne až 2 805 obyvateľov. V susednej ČR rástol počet lekární za toto obdobie pomalšie (z 2 291 v roku 2004 na 2 830 v roku 2014). V Česku dnes preto pripadá na lekáreň 3 715 obyvateľov.

Rozdiely medzi hustotou lekární môžu byť v jednotlivých štátoch ovplyvnené kultúrnymi a historickými faktormi, ale aj rozdielnymi reguláciami lekární.

Nové lekárne môžu byť u nás kdekoľvek

Cieľom krajín, ktoré nemajú regulácie pre vznik lekární je zvýšenie dostupnosti lekárenskej starostlivosti. Po zrušení týchto obmedzení zvyčajne prichádza v krajinách k nárastu počtu lekární a k zvýšeniu dostupnosti lekárenskej starostlivosti, a to najmä v mestských oblastiach.  Na Slovensku a v Česku neexistujú pre vznik lekární  žiadne geografické či demografické kritériá. V minulosti tomu bolo u nás inak, Lekárnická komora zohľadňovala vzdialenosť od už existujúcej lekárne a počet obyvateľov pripadajúcich na lekáreň (500 metrov, 5000 obyvateľov) pri súhlase so vznikom novej lekárne. Toto však od roku 2002 neplatí a nové lekárne môžu na Slovensku vznikať kdekoľvek bez obmedzenia.

Porovnanie obmedzení vo vybraných krajinách

Demografické a geografické obmedzenia môžu byť veľmi jednoduché, napríklad v Luxembursku môže nová lekáreň vzniknúť iba v oblasti, kde sa zachová pomer aspoň 5 000 obyvateľov na lekáreň. Inde sa vyskytnú i zložitejšie podmienky. Vo Francúzsku zas nájdeme prvú lekáreň v oblasti, kde je minimálne 2 500 obyvateľov a každá ďalšia je vždy až na ďalších 3 500 obyvateľov. V susednom Rakúsku môže nová lekáreň vzniknúť len v blízkosti ambulancie lekára a zároveň aspoň 500 metrov od už existujúcej lekárne. Popri tom musí mať potenciál obsluhovať aspoň 5 500 obyvateľov. Belgicko zas obmedzuje počet lekární na počet obyvateľov v príslušnej oblasti, pričom zohľadňuje aj celkový počet obyvateľov, umožňuje tak relatívne vyšší počet lekární na obyvateľa v menších oblastiach a naopak. V Grécku musí byť najmenšia vzdialenosť medzi lekárňami sto metrov v lokalitách s menej ako 5 000 obyvateľmi, 180 metrov v oblastiach do 100 000 obyvateľov, dvesto metrov v miestach do 200 000 obyvateľov. Portugalsko obmedzuje vznik nových lekární geograficky, a to minimálne 350 metrov od inej lekárne a aspoň sto metrov od poskytovateľa. Zároveň musia dodržiavať aj demografické kritérium s 3 500 obyvateľmi na lekáreň.

Lepšiu dostupnosť liekov umožňujú aj iné miesta výdaja

Aj keď niektoré krajiny majú výrazne menej lekární na počet obyvateľov, do úvahy by sa mali vziať i skutočnosti, že v niektorých môžu lieky vydávať i samotní lekári, ako napríklad v Holandsku, Anglicku, Írsku, Nórsku či Rakúsku alebo nemocničné lekárne, napríklad v Nórsku a  Rakúsku. Zvýšenú dostupnosť v niektorých krajinách zabezpečuje možnosť predávať aj receptové lieky cez internet alebo poskytovanie donáškových služieb z kamenných lekární, či dotovanie existencie vidieckych málo frekventovaných lekární.

V Rakúsku okrem 1 303 verejných lekární vydáva pacientom na recept viazané lieky až 940 dispenzujúcich lekárov a 46 nemocničných lekární. Dispenzujúcich lekárov nájdeme aj v Írsku, avšak iba vo veľmi malom počte (asi sto popri 1 701 lekárňach). V Holandsku je asi 500 dispenzujúcich lekárov, ktorí nahrádzajú nedostatok lekární v určitých oblastiach.

Nedostatok liekov a domino efekt

Slovensko, rovnako ako aj okolité krajiny bojujú stále viac i s nedostatkom liekov. Slovenská lekárnická komora (SLeK) zverejnila vlani zoznam viac ako 170 liekov, ktoré majú lekárnici problém zohnať. Lekárnici hovoria o rozširovaní  zoznamu nedostatkových liekov, ktoré je spôsobené domino efektom, keď jeden nedostatkový liek zapríčiní nedostatok jeho najbližšej alternatívy.Problémy s dodaním liekov hlásia na trhu všetci. Výrobcovia dovezú lieky v dostatočnom objeme na trh, avšak distribútori aj tak nedokážu zabezpečiť požiadavky lekární v plnej miere. Hoci k reexportu môže dochádzať na ktorejkoľvek úrovni, dnes je jednou z často uvádzaných ciest zber liekov i po pár krabičkách z lekární niektorou z redistribučných firiem, ktorá ich následne vyvezie do zahraničia. Viacerí ľudia v sektore pripomínajú, že iba reexport dnes udržiava mnohé lekárne na trhu. Tie by sa vzhľadom na klesajúce marže a predaje liekov, ako aj zvyšujúci sa počet lekárni udržali na trhu iba s ťažkosťami. Podľa odhadov sa počet takto sa živiacich lekární pohybuje u nás dnes od 20 do 50 percent. Takéto lekárne možno identifikovať na úrovni zdravotných poisťovní podľa neštandardnej spotreby liekov  a náhlych nárastov objednávok špecifických liekov.

Odhaduje sa, že reexport tvorí v únii dve až štyri percentá všetkých predaných liekov, ale v niektorých krajinách tvoria lieky z paralelného predaja (vývoz a dovoz) významne vyššie percentá, napríklad vo Švédsku, Dánsku či Holandsku (asi 20 percent), v Írsku (8 percent), vo Veľkej Británii (sedem percent). Objem reexportu liekov v EÚ dosahuje dnes viac ako 5, 2 mld. eur ročne, údaje sa však rôznia.

Nie ďalej ako 25 minút od obce

Na hodnotenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa používa meranie vzdialenosti do najbližšej lekárne pre každého obyvateľa. Prieskum uskutočnený na pôde EÚ v roku 2009 ukázal, že takmer 98 percent obyvateľov únie má najbližšiu lekáreň do pol hodiny, pričom viac ako polovica z nich nájde svoju lekáreň už do päť minút. Napríklad až 93 percent Rakúšanov má lekáreň dostupnú do desať minút. HPI hodnotilo dostupnosť lekárni v SR a v ČR a jej zmenu za posledných desať rokov podľa údajov o lokalizácii lekární. Posúdili tiež vzdialenosť medzi lekárňami a obcami. Vzdialenosť merali ako čas v minútach, ktorý je nutný na cestovanie medzi dvoma hodnotenými miestami dopravným prostriedkom, zohľadňovali pritom cestnú sieť i rýchlostné limity na jednotlivých typoch ciest. Vzdialenosti merané v analýze HPI zohľadňujú cestovanie medzi dvoma obcami, resp. mestskými časťami. Analýza bola robená na úroveň obce a pri Bratislave, Košiciach u nás a pri Prahe a Brne v ČR na úroveň mestských častí. V roku 2004 malo takmer 18 percent obcí na Slovensku lekáreň priamo v obci, či mestskej časti. V tomto percente obcí však v uvedenom roku žilo až takmer 70 percent obyvateľov. Až sto percent Slovákov malo najbližšiu lekáreň do 30 minút od obce. Do roku 2014 pribudlo na Slovensku 763 lekární, čo viedlo k miernemu zvýšeniu dostupnosti. Dnes má lekáreň v obci až 72, 2 percent Slovákov a takmer 98 percent ju má do desať minút dojazdu od obce. Iba Dobrohošť prekračuje hranicu s lekárňou nad 25 minút od obce. Najbližšiu lekáreň má v Gabčíkove, asi 26 minút cesty. Dostupnosť lekární u nás bola veľmi dobrá už v roku 2004 a vznikom nových sa ešte zlepšila.

V Českej republike bola dostupnosť lekární pred desiatimi rokmi o čosi lepšia ako na Slovensku. Až 77 percent obyvateľov ju malo priamo v obci a 98 percent do vzdialenosti desať minút od obce. Paradoxne, popri zvýšení celkového počtu lekární o 539 medzi rokmi 2004 a 2014 táto dostupnosť mierne poklesla – asi 75 percent obyvateľov má lekáreň priamo v obci a 98 percent do desať minút od obce. Slováci i Česi nemali a naďalej nemajú lekáreň ďalej ako 25 minút od obce.

V nočných hodinách sa k liekom ťažko dostať

Samotná prítomnosť lekárne v obci alebo blízko obce však nemusí byť postačujúca, ak má len obmedzené otváracie hodiny a pacient potrebuje liek rýchlo. Dostupnosť liekov v nočných hodinách je u nás obmedzená. Zabezpečenie pohotovostnej lekárenskej služby na Slovensku na svojom území je úlohou VÚC,  každý si ju pritom zabezpečuje rôzne. Iba v Bratislave, v Košiciach a v Prešove sú pre verejnosť k dispoziícii lekárne otvorené 24 hodín denne. V iných VÚC sú zabezpečené pohotovostné lekárenské služby iba do 18., 20. či 22. hodiny. V Detve je napríklad pohotovostná služba určená každý deň iba do 15.hodiny. Až v ôsmich okresoch však pohotovosť nie je určená vôbec a pacienti musia cestovať do susedných okresov či počkať do rána najbližšieho pracovného dňa.

Ak by bola v okresných mestách zabezpečená pohotovosť počas noci, teda od 18. do 8. hodiny, pričom lekáreň vykonávajúca túto pohotovostnú službu by bola za ňu i finančne odmenená, ročný náklad na jej zabezpečenie by sa podľa odhadu HPI pohyboval vo výške asi 12 mil. eur.

S dostupnosťou liekov mimo pracovného času to nevyzerá lepšie ani v Českej republike. Nepretržité pohotovostné služby poskytuje osemnásť lekární, až deväť z nich je pritom na území Prahy. Táto služba je však v Česku finančne ohodnotená.

Geografická dostupnosť lekární je na Slovensku aj v Českej republike veľmi dobrá, na horšej úrovni je časová dostupnosťkeďže nie je definovaná povinnosť zabezpečovať non-stop pohotovostnú službu z pohľadu územia, ani času. Situáciu s pohotovostnými službami by vyriešila podľa HPI jasnejšia definícia času, v akom má byť táto služba zabezpečená, pričom by sa mohla zvážiť i väčšia vzdialenosť pacienta od lekárne a napríklad zabezpečovať služby pre pacienta najďalej v susednom okrese. Vyžadovanie dlhších otváracích hodín, najmä v regiónoch s menším počtom obyvateľov, by malo byť spojené s finančnou odmenou lekárňam.

Problémom dostupnosti je dnes aj problém s nedostatkom liekov. Vyriešiť túto situáciu nie je pritom jednoduché, vzhľadom na legislatívu EÚ, vývoz liekov nemožno zakázať pre voľnosť pohybu tovarov. Jedným z možných riešení by mohla byť menej prísna regulácia cien liekov, keď by nákup liekov u nás prestal byť pre vývozcov výhodný. Podľa HPI však potom vyvstáva tiež otázka, ako vysoké ceny by sme museli mať, aby sme prestali byť pre vývozcov atraktívni a či by sa následne nestali lieky pre pacientov nedostupné z finančných dôvodov.

Pre zabezpečenie dostupnosti liekov je zároveň dôležitá prísna kontrola zo strany štátu i poisťovní.

 

Odporúčania HPI

  • definovať pohotovostnú službu lekární podľa času a dostupnosti od pacienta,
  • zabezpečiť financovanie pohotovostnej služby alebo ju nahradiť dispenzáciou liekov na pohotovosti a vybraných voľno predajných liekov mimo lekární,
  • zakázať predaj liekov lekárňou inému distribútorovi než tomu, ktorý jej liek dodal,
  • zaviesť ePreskripciu,
  • zintenzívniť kontrolu nad dostupnosťou liekov v súlade s platnou legislatívou

 

článok bol publikovaný v Zdravotníckych novinách

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia