Návrh na zmenu čl. 40 Ústavy SR

Logická chyba č. 1: bezplatnosť je prázdny pojem

Článok 40 Ústavy SR vraví, že: „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“

V širšom výklade (zdravotná starostlivosť je bezplatná) je tento článok Ústavy dlhodobo porušovaný, lebo v slovenskom zdravotníctve tvoria súkromné zdroje obyvateľov približne 20 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Oficiálna spoluúčasť občanov existuje vo forme doplatkov za lieky, za ŠZM, pomôcky, prednostné vyšetrenie, ale aj čiastočne zrušených poplatkov za návštevu lekára, či ambulancie a ponechaných poplatkov napr. za pohotovosť. Popritom v systéme existuje neformálna spoluúčasť vo forme korupcie a úplatkov.

Pri zúženom výklade Ústavy SR je však možné citované znenie chápať i menej zaväzujúco. Rozsah je jednou z podmienok, ktorú má podľa čl. 40 ustanoviť zákon (nález Ústavného súdu č. 13/1994 – PL. ÚS 7/94 zo 6. októbra 1994). Ak by zákon do rozsahu bezplatnosti nezaradil nijakú zdravotnú starostlivosť, čisto gramaticky by bol obsah čl. 40 dodržaný. Každý by mal právo na bezplatnú starostlivosť v nulovom rozsahu ako podmienky stanovenej zákonom.

Logická chyba č. 2:Povýšenie nástroja na cieľ

Navyše, spôsob financovania (dane, odvody, priame platby) je jeden z mnohých štandardných nástrojov zdravotnej politiky. Z tohto dôvodu nevidíme dôvod, aby bol jeden z nástrojov v ústave vymenovaný a iný nástroj nie. „Bezplatnosť“ predsa nemôže byť cieľom zdravotnej politiky. „Bezplatnosť“ je špecifickým príkladom situácie, keď všetky zdroje pochádzajú z verejných zdrojov a občania neplatia vôbec nič. Takáto teoretická konštrukcia však nie je finančne stabilná, a tak sa dnes diskusia o financovaní zdravotníctva vedie o vhodnom mixe verejných a súkromných zdrojov. Avšak pozor – na úrovni nástroja, nie cieľa zdravotnej politiky. Pričom je legitímne, ak vláda mieru použitia súkromných zdrojov na zdravotníctvo určitým sociálnym skupinám kompenzuje – cez sociálny systém (príspevok na zdravotnú starostlivosť).

Diskusia: ako by mal znieť článok 40 Ústavy SR?

Pre zmysluplnú diskusiu o cieľoch a nástrojoch zdravotnej politiky je nevyhnutné ústavu zmeniť. Článok 40 ústavy má byť definovaním cieľa zdravotnej politiky. Tieto ciele majú z dlhodobého hľadiska sledovať zlepšovanie zdravotného stavu, kompenzáciu finančných rizík a meniace sa preferencie spotrebiteľov.

Náš návrh do diskusie (ciele, nie nástroje):

„Každý má právo na rovnakú šancu na dôstojné poskytnutie dostupnej, medicínsky účinnej a nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti. Štát zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo plne vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.“

alebo

„Každý má právo na kompenzáciu katastrofických finančných rizík, ktoré vznikli pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Podmienky ustanoví zákon.“

Týmto vyzývame čitateľov IntoBalance o vyjadrenie svojho názoru na zmenu čl. 40 Ústavy. Diskusné príspevky čitateľov budeme priebežne uverejňovať v ďalších vydaniach IntoBalance.