Trhová hodnota ambulancie špecialistu

1. Zhrnutie

Cieľom práce je stanoviť hodnotu ambulancie špecialistu, na základe súčasnej hodnoty budúceho cash flow pri zadefinovanej diskontnej sadzbe. Súčasná hodnota je spracovaná v dvoch alternatívach (kríza, nekríza) a je vyjadrená viacerými hodnotami na základe budúceho cash flow medzi rokmi 2009 – 2015 v závislosti od doby návratnosti investície za 3 roky, 5 rokov a 7 rokov.

Napriek použitiu subjektívnych parametrov je snaha stanoviť objektívne odôvodnenú a obchodne obojstranne výhodnú hodnotu ambulancie špecialistu, rešpektujúc existujúce právne predpisy a všeobecne záväzné nariadenia.

Reálnosť výpočtu v konečnom dôsledku preverí trh, ktorý môže vypočítanú hodnotu posunúť ako smerom nadol, tak aj nahor.

2. Dôvody vzniku a hlavný cieľ projektu

Výkon zdravotníckeho povolania je nesporne dôležitým poslaním, náročnou a zodpovednou prácou. Je však nutné konštatovať, že v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe povolenia v neštátnom zdravotníckom zariadení je v podstate aj podnikaním. Obchodný zákonník charakterizuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Už na prvý pohľad je zrejmé, že tieto atribúty sú splnené aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a snaha o dosiahnutie zisku, aj v prípade lekára, je celkom prirodzená.

Rovnako ako v iných oblastiach, aj v prípade podnikania v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, je potrebné zohľadniť všetky špecifiká, zvážiť všetky ich výhody a nevýhody tak, aby jeho zisk podnikateľa – poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bol maximalizovaný.

Hlavným dôvodom vzniku práce boli praktické potreby v ambulanciách lekárov odchádzajúcich do dôchodku, ktorí svoje celoživotné snaženie pre neexistujúce predpisy nevedia zhodnotiť tak, ako je to v ostatných oblastiach podnikania.

2.1 Súčasný stav

2.1.1 Podnikanie lekárov – fyzické osoby

Najčastejšou formou poskytovania zdravotnej starostlivosti je podnikanie fyzických osôb na základe povolenia, vydaného lekárom samosprávneho kraja.

V prípade lekára – fyzickej osoby, podľa platnej právnej úpravy nie je možné zhodnotiť v podstate celoživotné úsilie lekára a previesť prax ako celok na iný subjekt. Povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti lekár nemôže podľa zákona previesť na inú osobu a nemôže odovzdať zdravotnú dokumentáciu inému preberajúcemu lekárovi, ktorý by si chcel prax kúpiť (§ 15 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.). Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, v danom prípade lekár ako fyzická osoba je v prípade ukončenia svojej činnosti povinný zdravotnú dokumentáciu, ktorá predstavuje zhmotnenie jeho práce a jeho najväčšiu podnikateľskú hodnotu, odovzdať lekárovi samosprávneho kraja. Ten rozhodne o bezodplatnom odovzdaní dokumentácie inému lekárovi s príslušnou kvalifikáciou. V takomto prípade je možný len predaj hmotných zložiek podnikania, čo je ekonomicky, právne a časovo náročné a v žiadnom prípade nezaručuje skutočný profit z predaja.

Hoci je táto forma podnikania najrozšírenejšia, nemožno konštatovať že je aj najvhodnejšia. Pri danej forme podnikania lekára existuje množstvo negatív, najmä:

1. vysoké podnikateľské riziko, keďže fyzická osoba zodpovedá za záväzky vo svojom podnikaní celým svojím majetkom.

2. nemožnosť zhodnotenia v prípade odchodu do dôchodku, a to aj napriek tomu, že celoživotnou prácou lekára vznikla hodnota spočívajúca

   • vo vybudovanej klientele,

   • v zmluvách s poisťovňami,

   • v priestoroch ambulancie, ktorá je v nájme alebo vo vlastníctve,

   • v materiálno-technickom vybavení ambulancie,

   • v personálnom vybavení ambulancie,

   • v kvalitných a výhodných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch,

   • v ostatných hmotných aj nehmotných zložkách podnikania.

3. nemožnosť zhodnotenia v prípade ukončenia činnosti lekára z iných dôvodov, napríklad ak chce lekár z akýchkoľvek dôvodov ukončiť činnosť napr. odchodom do inej oblasti podnikania, alebo zo zdravotných dôvodov. Rovnako ako v prípade odchodu do dôchodku, napriek tomu, že vytvoril nemalé hodnoty, vzniká právny problém pri snahe o zhodnotenie doterajšej práce, keďže pokiaľ nebude osobne vykonávať svoju prax, musí požiadať o zrušenie povolenia. Okrem toho sa bude musieť vysporiadať s existujúcimi pohľadávkami a záväzkami, ktoré budú ovplyvňovať a neúmerne predlžovať celý proces ukončovania podnikania. Nezanedbateľné by boli v tomto prípade aj daňové a odvodové dopady.

4. nemožnosť zhodnotenia praxe v prípade zániku platnosti povolenia z dôvodu úmrtia lekára. V tomto prípade dediči nebudú môcť prevádzkovať vybudovanú prax a pokračovať v činnosti. Ako v každom inom podniku budú existovať záväzky, pohľadávky, majetok, ktoré sa stanú súčasťou dedičstva a bude ich treba vysporiadať, v rámci zdĺhavého dedičského konania. Taktiež bude treba podľa zákona odovzdať zdravotnú dokumentáciu lekárovi VÚC. S podnikom ako celkom nemôže ani poručiteľ disponovať pre prípad smrti vo forme závetu.

5. právna neistota, spôsobená skutočnosťou, že ukončením podnikania neskončí možnosť veriteľov žalovať lekára a vymáhať dlhy z podnikania. Ukončením podnikania ako fyzickej osoby, sa nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z podnikateľskej činnosti, pretože aj po ukončení podnikania stále ide o fyzickú osobu spôsobilú mať práva a povinnosti a spôsobilú na právne úkony.

6. výrazná odvodová zaťaženosť spôsobená tým, že vymeriavacím základom je celý príjem fyzickej osoby.

7. osobná účasť na podnikaní, keďže ako fyzická osoba lekár vykonáva svoju činnosť osobne. V prípade odňatia resp. zániku licencie nemôže ďalej prevádzkovať zdravotnícke zariadenie a svoje podnikanie musí ukončiť.

Uvedené riziká sa môžu dotknúť ktoréhokoľvek lekára a rizikám možno predísť poskytovaním zdravotnej starostlivosti prostredníctvom právnickej osoby, najmä spoločnosti s ručením obmedzeným.

2.1.2 Podnikanie lekárov – právnické osoby

Spoločnosť s ručením obmedzeným možno charakterizovať, ako obchodnú spoločnosť kapitálového typu, ktorá vytvára svoje základné imania z povinných vkladov svojich spoločníkov. Výhodou v porovnaní s ostatnými obchodnými spoločnostiam je skutočnosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť aj jediná fyzická osoba, ako tzv. jednoosobovú spoločnosť. Taktiež na rozdiel od akciovej spoločnosti, zakladatelia pri vzniku spoločnosti nemajú povinnosť vytvoriť rezervný fond. Tento je možné vytvoriť až po dosiahnutí zisku. Zakladateľ spoločnosti tak pri jej založení nie sú zaťažení popri nákladoch na vklad ďalšími platbami. Spoločnosť s ručením obmedzeným je právnickou osobou, má vlastnú právnu subjektivitu, odlišnú od jej spoločníkov a je teda majetkovo samostatná a má z toho vyplývajúcu právnu zodpovednosť z vlastných úkonov.

Výhodou podnikania formou spoločnosti s ručením obmedzeným sú nasledovné atribúty:

1. založiť spoločnosť môže aj jediná osoba, v dôsledku čoho lekár nie je nútený meniť svoj spôsob práce a rozhodovania. Podnikať tak môže aj sám, čo v prípade ostatných obchodných spoločností je vylúčené.

2. možnosť predať prax, formou prevodu obchodného podielu, pričom na základe zmluvy o prevode obchodného podielu sa novým spoločníkom a vlastníkom spoločnosti stane nadobúdateľ a lekár tak legálnou formou zhodnotí všetko, čo dovtedy vybudoval, vrátane dobrých zmlúv s poisťovňami, portfólio zamestnancov a pacientov. Jediným daňovým efektom bude príjem z prevodu obchodného podielu.

3. minimalizovanie podnikateľského rizika vo vzťahu k majetku fyzickej osoby – spoločníka. Majetok spoločnosti je oddelený od majetku spoločníka a ak vznikne škoda, bude za ňu zodpovedať výlučne spoločnosť. Spoločník zodpovedá za dlhy spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu a prípadné záväzky sa nedotknú jeho osobného majetku. Výnimkou je len úmyselné konanie trestnoprávneho charakteru. Škoda za ktorú poskytovateľ zodpovedá môže byť značná, preto je ochrana osobného majetku odôvodnená.

4. právna istota v prípade ukončenia podnikania spoločnosti, keď zodpovednosť lekára za záväzky spoločnosti je zo zákona obmedzená do výšky podielu na likvidačnom zostatku. Zánikom právnickej osoby, zaniká jej spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a v takomto prípade už nie je možné uplatňovať voči nej pohľadávky. Ukončením podnikania spoločnosti sa spoločník definitívne vysporiada s jej záväzkami bez rizika dopadu na osobný majetok.

5. možnosť dedenia obchodného podielu, pričom obchodný podiel môže byť aj predmetom závetu, teda poručiteľ s ním môže pre prípad smrti ľubovoľne nakladať. Smrťou spoločníka, dedič vstupuje do všetkých jeho majetkovo právnych vzťahov tzn. do všetkých práv a povinností voči spoločnosti v rozsahu, v akom tieto existovali ku dňu smrti poručiteľa. V praxi to znamená, že vytvorené hodnoty sa nestratia a dedič bude môcť pokračovať v činnosti po splnení podmienok povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré nemusí splniť osobne, ale aj zamestnaním odborne spôsobilej osoby. Druhou možnosťou bude, že zdedený obchodný podiel predá a prevedie na nadobúdateľa. Celkovo možno konštatovať, že dedenie je v porovnaní s podnikaním fyzickej osoby právne dostatočne isté pre dedičov aj poručiteľa a tiež podstatne jednoduchšie.

6. nie je potrebný osobný výkon činnosti – s.r.o., ktorá sa zaoberá poskytovaním zdravotnej starostlivosti môže založiť aj osoba, ktorá nie je lekárom alebo ktorej licencia bola zrušená, pretože činnosť sa vykonáva prostredníctvom odborného zástupcu, ktorý jediný musí spĺňať požiadavky podľa zákona č. 578/2004 Z. z. Ak je aj spoločníkom lekár, ani v tomto prípade nemusí osobne pracovať pre s.r.o.. Preto v prípade ak nebude chcieť alebo z akýchkoľvek dôvodov nebude môcť osobne vykonávať činnosť lekára, môže stále profitovať na zisku spoločnosti, ako jej spoločník alebo manažér.

7. ekonomické výhody – spoločník s.r.o. nemusí platiť odvody vypočítavané zo zisku, ale len podľa určenej mzdy.

2.2 Cieľový stav

Zdravie nie je tovar! So zdravím nemožno obchodovať! – s podobnými výrokmi sa stretávame v súčasnosti čoraz častejšie. Je potrebné si uvedomiť, že zdravie nie je zdravotníctvo. Zdravie je stav a nemá charakteristiky ekonomického statku. Zdravotníctvo, ktoré poskytuje zdravotné služby je predmetom ekonomických zákonov. Môžeme ho definovať ako súbor orgánov, inštitúcií a nimi zabezpečovaných činností, ktorých cieľom je ochrana zdravia obyvateľstva.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pozostávajúcej zo zdravotníckych služieb a spotreby zdravotníckeho materiálu sa realizuje v prostredí ekonomickej vzácnosti. Môžeme hovoriť o jej produkcii – dochádza totiž rovnako ku spotrebe výrobných faktorov ako je ľudská práca (lekári, sestry, farmaceuti), kapitál (medicínske technológie a budovy).

V zdravotníctve tak ako vo všetkých iných odvetviach hospodárstva platia ekonomické zákony. Pre jeho fungovanie musia byť vyprodukované, alebo inak získané nasledujúce zdroje:

• zdravotnícka pracovná sila

• zdravotnícke zariadenia

• zdravotnícky tovar

• zdravotnícke vedomosti

Najčastejším a zároveň najbanálnejším dôvodom, ktorý sa uvádza proti možnosti dosahovania zisku je pocit, že zisk v zdravotníctve je nenormálny, keďže ide o profitovanie z utrpenia druhých. Tento pohľad je zavádzajúci. Zisk v zdravotníctve totiž nepochádza z utrpenia druhých, ale z odstraňovania tohto utrpenia. Ziskoví budú tí poskytovatelia, ktorí budú v odstraňovaní utrpenia a v liečení rôznych chorôb najúspešnejší a najefektívnejší.

Zisk v zdravotníctve je hlavným motorom inovácie, motivuje k efektivite, teda maximálnemu využitiu existujúcich zdrojov v zdravotníctve, priťahuje kapitál potrebný na zvyšovanie produktivity v odvetví. Konkurencia ziskových subjektov vedie k zvyšovaniu kvality zdravotnej starostlivosti a k snahe identifikovať a riešiť problémy pacientov.

Približne 80 % zdrojov v zdravotníctve prerozdeľujú zdravotné poisťovne, ktoré pre svojich poistencov nakupujú zdravotnú starostlivosť.

V ambulantnej starostlivosti existujú v zásade dve formy úhrady poisťovní:

• kapitačná platba vo všeobecnej ambulantnej starostlivosti (PLD, PLDD, gynekológ)

• platba za výkon v špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

Privatizácia ambulantných zariadení začala v prvej polovici 90-tych rokov. Ich počet kulminoval v roku 2004 na čísle 6147, v posledných rokoch klesol zhruba o šestinu. Príčinou je spájanie súkromných ambulancií do obchodných spoločností poskytujúcich komplexnejšie zdravotnícke služby. Podľa údajov Infostatu tvorili v apríli 2007 súkromné ambulancie fyzických osôb viac než dve tretiny všetkých zdravotníckych zariadení na Slovensku. Napriek veľkému počtu ambulancií a potrebe stanovenia ich trhovej hodnoty, neexistuje žiadna vyhláška, ktorá by stanovila kritériá na ocenenie majetku ambulancie, najmä jej nehmotnej časti (know-how).

Cieľom práce je hľadať všetky relevantné parametre, ktoré sa podieľajú na tvorbe hodnoty ambulancie súkromného lekára, špecialistu. Rozdielne financovanie lekárov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a špecialistov, vyžaduje iný prístup k ohodnoteniu ich ambulancie. Zatiaľ čo u lekárov VAS počet kapitovaných poistencov pri známej cene kapitácie je určitou konštantnou veličinou, špecialista má viac premenlivých veličín, ktoré ovplyvnia príjem ambulancie a v konečnom dôsledku jeho zisk a trhovú hodnotu.

Dôležitým faktorom je právne postavenie, ktoré dáva povinnosť zdravotnej poisťovni uzavrieť so všeobecným lekárom zmluvný vzťah keď má čo i len jediného ich poistenca. V už schválenej novele zákona o poskytovateľoch sa rozšírila táto povinnosť aj na lekára, čo bude v praxi znamenať na jednej strane istotu zmluvného vzťahu, ale na druhej strane riziko uzavretia nevýhodnej zmluvy, ktorá nebude dostatočne pokrývať jeho náklady a môže ho podnikateľsky zničiť.

Špecialista má právnu istou oveľa menšiu, lebo zdravotnej poisťovni nevyplýva povinnosť uzavretia zmluvy s konkrétnym lekárom, ale len v rozsahu naplnenia minimálnej siete v danom odbore a regióne. Výkonová platba je pri regulácii objednávok zdravotnými poisťovňami výrazným rizikovým faktorom celého podnikania. Toto riziko musí byť vyvážené práve snahou lekára o získanie čo najväčšieho počtu klientov, ktorí ho vyhľadávajú a tým zvyšuje hodnotu svojej ambulancie.

2.2.1 Zisk ako ekonomická kategória

Zisk ako ekonomická kategória sa vyjadruje nasledovnými spôsobmi:

EBITDA (Earnings Before Interests Taxes Depreciation and Amortization) = zisk, ktorý nezahŕňa odpisy (hmotný majetok = depreciation a nehmotný majetok = ammortization). Čím je číslo vyššie, tým je podnik zdravší a má lepšiu aj dlhodobú udržateľnosť. Ak je EBITDA menej ako 0, nedokáže finančne pokryť ani základné procesy a má problém s likviditou. Prevádzka je veľmi ťažká už aj z krátkodobého hľadiska. Podnik má akútne problémy a pojedá seba samého.

EBIT (Earnings Before Interests and Taxes) = zisk, ktorý zahŕňa aj odpisy. Ak je EBIT menej ako 0, zisk nepokrýva základný rozvoj a investície. Prevádzka nemusí byť problémová v krátkodobom horizonte, ale môže predstavovať riziko zo strednodobého hľadiska.

Zisk po zdanení znamená výplatu dividend pre akcionára.Ak je zisk po zdanení menší ako 0 – financovanie a investície musia byť kryté z naakumulovaného zisku z predchádzajúcich rokov. Prevádzka z dlhodobého hľadiska je problematická, podnik potrebuje pomoc akcionárov.

V ambulantnej starostlivosti špecialistu to znamená potrebu zvýšenia objednávok od zdravotných poisťovní alebo hľadanie iných zdrojov príjmu, napr.:

• používanie nadštandardných jednorazových materiálov na vyšetrenie,

• medzinárodné klinické štúdie skúšania nových liekov,

• prístrojové vyšetrenia, ktoré nie sú hradené zdravotnými poisťovňami.

Z uvedenej tabuľky vyplýva záver, že pri dobrých zmluvných objemoch sú ambulancie špecialistov, ktoré využívajú prístrojovú techniku ziskovejšie (napr. interné, kardiológia, gastroenterológia ) ako porovnateľné ambulancie bez prístrojovej techniky, v prípade ak sa riadime nominálnym výsledkom v korunách. Iná situácia nastane, ak porovnáme hodnoty relatívne v %. Pri výpočte ROI, vychádza lepšie špecialista bez prístrojov.

3. Hodnota ambulancie špecialistu

3.1 Základné metódy ohodnocovania

Najčastejšie používané metódy pri ohodnocovaní majetku podnikov sú v členení na:

1. majetkové metódy,

2. výnosové metódy,

3. kombinované metódy.

3.1.1 Majetkové metódy

Sú založené na ohodnotení podniku ako celku na základe ohodnotenia jeho jednotlivých zložiek. Pri ohodnotení majetku podľa týchto metód sa väčšinou vychádza z účtovníctva podniku. Základné druhy majetkového ohodnotenia sú tieto:

• účtovná hodnota (vlastné imanie)

• likvidačná hodnota

• substančná hodnota

Pri ohodnotení účtovnou hodnotou sa vychádza zo súvahy, v ktorej sa vykazuje vlastné imanie ako rozdiel medzi účtovnou hodnotou aktív a záväzkov.

Likvidačná hodnota v podstate predstavuje cenu, za ktorú možno predať podnik, alebo jeho časť. Niekedy býva táto metóda zaradená medzi výnosové metódy ohodnocovania majetku. Dôvodom je identifikovanie peňažných tokov, ktoré plynú vlastníkovi pri predaji majetku.

Substančná hodnota majetku predstavuje súčet jednotlivých zložiek majetku podniku ohodnotených samostatne. Ohodnotenie sa môže vykonať brutto metódou, alebo netto metódou. Substančná brutto metóda predstavuje len ohodnotenie aktív, netto metóda predstavuje ohodnotenie aktív, od ktorých sa odpočítajú ocenené záväzky.

3.1.2 Výnosové metódy

Výnosová metóda diskontovaných peňažných tokov (DCF discounted cash flow) je najčastejšia metóda používaná v rôznych variantoch

• podľa spôsobu kalkulácie daní,

• podľa použitých cien (očakávané peňažné toky v stálych alebo bežných cenách)

• podľa spôsobu kalkulácie peňažných tokov – rozlišujeme 3 základné techniky:

  1. metóda entity

  2. metóda equity

  3. metóda APV (adjusted present value)

Metóda entity – najprv sa vypočíta brutto hodnota podniku z peňažných tokov, ktoré sú k dispozícii vlastníkom aj veriteľom. Potom sa odpočtom hodnoty cudzieho kapitálu získa hodnota vlastného kapitálu

Metóda equity – vychádza z diskontovania peňažných tokov, ktoré sú k dispozícii vlastníkom podniku, pričom sa získa hodnota vlastného kapitálu

Výnosová metóda kapitalizačných čistých výnosov vychádza z výpočtu odnímateľného čistého výnosu, čo je výška prostriedkov, ktoré možno rozdeliť vlastníkom. Základom pre odhad odnímateľného čistého zisku pre budúce obdobie sú minulé upravené čisté výnosy. Trvale odnímateľný čistý výnos sa vypočíta ako vážený priemer minulých upravených čistých výnosov (paušálna metóda). Hodnotu vlastného kapitálu vypočítame, ak vydelíme trvale odnímateľný čistý výnos kalkulovanou úrokovou mierou.

3.1.3 Kombinované metódy

Sú založené na kombinácii rôznych metód pri stanovení hodnoty majetku. Pri stanovení výslednej trhovej hodnoty možno využiť nielen kombináciu substančnej a výnosovej, ale aj ďalšie metódy.

Patrí medzi ne:

Schmalenbachova metóda (metóda strednej hodnoty). Jej podstatou je hodnota podniku vytváraná jednak vloženým majetkom a výkonmi do podniku, jednak budúcim výnosom. Obidve zložky možno považovať za rovnocenné.

Výsledná hodnota majetku predstavuje jednoduchý arytmetický priemer, ktorý možno vyjadriť vzorcom:

Rozdiel výnosovej a substančnej hodnoty vytvára goodwill, preto možno predchádzajúci vzorec napísať takto:

Podmienkou vzniku goodwillu je, že hodnota výnosu je vyššia ako hodnota substancie.

Metóda váženej strednej hodnoty – predstavuje kombináciu substančnej a výnosovej metódy na základe pridelenia váh jednotlivým veličinám. Vzorec na výpočet trhovej hodnoty podniku metódou váženej strednej hodnoty je takýto.

S = hodnota podniku stanovená substančnou metódou

V = hodnota podniku stanovená výnosovou metódou

v1 = koeficient vyjadrujúci váhu substančnej hodnoty

3.2 Stanovenie hodnoty ambulancie klinickej imunológie a alergológie

Termín, ku ktorému bolo vypracované ocenenie: 30. apríl 2009

Podklady pre vypracovanie ocenenia:

• vyhláška č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

• informácie o príjmoch a výdavkoch ambulancie v rokoch 2004 až 2008

• prognóza príjmov a výdavkov ambulancie na roky 2009 – 2015

• informácie o vybavení ambulancie prístrojovou technikou

3.2.1 Hodnota hmotného majetku ambulancie

Ambulancia spĺňa požiadavky na povinné materiálne a technické vybavenie stanovené platnými právnymi predpismi, navyše je vybavená prístrojom na funkčné vyšetrenie pľúc – spirometrom. Ambulancia je vybavená podľa požiadaviek platných predpisov štandardným ambulantným nábytkom, odkladacími priestormi, počítačom. Hodnota hmotného majetku je 80 000 Sk.

Hodnotu hmotného majetku môžeme stanoviť dohodou na základe akceptácie obstarávacej ceny prepočítanej na úroveň r. 2009 a predpokladanej doby využívania pri akceptovaní stupňa opotrebovania.

Obstarávacia cena prepočítaná na úroveň r. 2009:

3.2.2. Hodnota nehmotného majetku ambulancie

Ambulancia poskytuje zdravotnú starostlivosť približne 4 800 pacientom, ktorí sú u nás evidovaní. Ročne vyšetríme priemerne 11 800 pacientov. Tento počet klientov je stabilizovaný. Poskytovateľ má stabilné zmluvné vzťahy so všetkými zdravotnými poisťovňami, ktorých poistencov ošetruje.

Všeobecná hodnota nehmotného majetku ambulancie je vyjadrená know-how a goodwill získanom z uplynulých rokov.

V Prehľade 2 sú základné ekonomické ukazovatele za obdobie posledných 5 rokov. Odčerpateľné zdroje kulminovali v roku 2005, keď predstavovali 537 624 Sk a do roku 2008 poklesli na 242 820 Sk. Rozhodujúci vplyv na ich pokles mal stagnujúci príjem od dominantnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nárast ceny práce lekára premietnutý do zmluvnej ceny bodu, nebol sledovaný adekvátnym nárastom finančnej objednávky. Zatiaľ čo cena bodu sa v rokoch 2007 a 2008 zvýšila o 28,5 %, finančné objemy stagnovali, čo pri rovnakom počte ošetrených poistencov a nezaplatených 20%-ných nadlimitoch devalvovalo cenu bodu z 0,54 Sk na reálnych 0,39 Sk. Nezohľadnenie medziročnej inflácie v príjmoch a jej prejavení sa vo výdavkoch, neznižuje len zisk, ale aj hodnotu ambulancie.

V Prehľade 3 je súčasná hodnota vyjadrená na základe budúceho cash flow medzi rokmi 2009 – 2015. Pri diskontnej sadzbe 10 % je to suma 4 080 485 Sk. Tento optimistický variant budúcich príjmov predpokladá zachovanie financovania zo zdrojov zdravotných poisťovní minimálne na úrovni medziročného nárastu 5 %. V prípade poklesu príjmov z verejného zdravotného poistenia, alebo zásadnej zmeny financovania, bude nutné doplniť príjmy z činností nehradených z verejného zdravotného poistenia.

Pri strednom variante predpokladáme cash flow na úrovni 80 % optimistického a pri pesimistickom na jeho 60%-nej úrovni. Po namodelovaní predpokladaných percentuálnych parametrov a bez zohľadnenia dopadov finančnej krízy na budúce prijmy, poklesla hodnota zo 4 080 485 Sk na 3 141 974 Sk.

Vážnejšie dopady hospodárskej krízy s predpokladaným 30%-ným znížením pri strednom a 50%-ným pri pesimistickom variante nám zníži hodnotu o 285 607 Sk, čo predstavuje pokles výslednej hodnoty o 9,1 %.

4. Záver

Cena je predmetom dohody. Vyššie uvedená metodika a kvantifikácie potvrdzujú, že je reálne stanovenie odôvodnenej ceny ambulancie, ktorá môže viesť k tejto dohode pri rešpektovaní skutočnosti, že cena je subjektívnou kategóriou. Hlavným kritériom stanovenia takejto odôvodnenej ceny je návratnosť peňažnej investície kupujúceho a ohodnotenie práce predávajúceho vynaloženej na získanie a udržanie postavenia ambulancie medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

5. Literatúra

1. Študijné materiály Finančný manažment I. a II. pre účastníkov programu Manažér HMA, Ing. Peter Pažitný MSc
2. Anna Harumová: Ohodnocovanie pohľadávok, Iura edition 2002
3. LEKÁR s.r.o., Odborné nakladateľstvo Dr. Jozef Raabe Slovensko, s.r.o., 2007
4. Mařík M: Určování hodnoty firem, Praha: Ekopres,1998
5. Karpiš, Ďurana, Ďurana, Zdravý zisk, INESS Bratislava 2007