—
Dokument Inštitútu pre finančnú politiku „Málo zdravia za veľa peňazí. Analýza efektívnosti slovenského zdravotníctva.“ (PDF) vychádza zo zlých vstupných dát. Výsledky analýzy nemajú preto výpovednú hodnotu.
Ako je vidno z Grafu na strane 4 predmetnej analýzy, podľa IFP sa efektívnosť prudko znížila od roku 2004 (červená krivka). Na túto analýzu IFP používa dáta OECD, pričom vstupné údaje modelu, ktorý IFP zostrojil, sú dostupné na stránke MF SR.
Zdroj: IFP
Model podľa IFP sa snaží vysvetliť očakávanú dĺžku života prostredníctvom 4 faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú výdavky na zdravotníctvo. Ak teda výdavky rastú výrazne rýchlejšie ako očakávaná dĺžka života, tak sa môže zdať, že slovenské zdravotníctvo je menej efektívne. Práve na tento jav poukazuje IFP. A tu je problém.
Čo sa snaží model vysvetliť | očakávanú dĺžku života v krajinách OECD |
Čím sa to model snaží vysvetliť |
výdavky na zdravotníctvo spotrebu alkoholu nerovnosť bohatstva postsocialistickú minulosť krajiny |
Zdroj: IFP
Výdavky na zdravotníctvo (podľa IFP kľúčový faktor) za Slovensko sú v databáze OECD zachytené skreslene. Medzi rokmi 2003 a 2004 dochádza k významnému, až 34%-nému nárastu výdavkov na zdravotníctvo zo 791 USD na 1057 USD. Tento nárast však nemá oporu v slovenských reáliách. Oficiálne slovenské údaje vykazujú medzi rokmi 2003 a 2004 nárast vo výške 17 %, a to v tomto čísle je započítaní nielen oddlženie, ale aj skokovité zvýšenie priamych platieb. Vykázaný 34%-ný nárast je teda zrejme spôsobený zmenou metodiky buď zberu, alebo vykazovania dát. IFP na tento problém v dátach nepoukazuje a ani sa s nimi nepokúša vysporiadať. Namiesto toho tieto dáta nekriticky preberá. Takto vykázané, skokovo vyššie výdavky na zdravotníctvo od roku 2004 pri malej zmene očakávanej dĺžky života totiž výrazne zhoršujú efektívnosť slovenského zdravotníctva, čo sa vlastne IFP snaží dokázať.
Podľa týchto údajov by to znamenalo, že výdavky na zdravotníctvo ako % z HDP by medzi rokmi 2003 a 2004 mali skokovito narásť z 5,8 na 7,2 % HDP. Podľa oficiálnych údajov o SR však boli skutočné výdavky v roku 2003 vo výške 6,7 % HDP a v roku 2004 na úrovni 7,2 % z HDP (údaj je rovnaký s OECD). Jednoducho povedané, údaje do roku 2003 a po roku 2004 v databáze OECD nie sú porovnateľné. Na problémy s dátami OECD sme upozorňovali už v roku 2007. Čo sa týka dát OECD, podozrivo vyzerá napr. aj rok 2007, podľa OECD je tam 20%-ný medziročný nárast, podľa oficiálnych slovenských údajov bol však len 11 %.
Záver IFP o klesajúcej efektívnosti slovenského zdravotníctva po roku 2003 je chybný, lebo sa opiera o chybné vstupné dáta. Ak by bolo IFP použilo korektné dáta, možno by bol záver štúdie zásadne iný. Analýza Simony Frisovej z HPI, ktorá pomocou analýzy DEA skúmala efektívnosť slovenského zdravotníctva medzi rokmi 2000 a 2006 totiž prišla k opačným záverom ako IFP, a totiž že technická efektívnosť slovenského zdravotníctva vzrástla zo 72 % na 84 %.
Odporúčame IFP, aby dokument „Málo zdravia za veľa peňazí“ stiahlo a model opravilo. Namiesto premennej „výdavky na zdravotníctvo na hlavu“ môže napríklad otestovať aj premennú „HDP na hlavu“, čiže bohatstvo krajiny. Tam údaje v databáze OECD vyzerajú byť korektné.
1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | |
Výdavky na zdravotníctvo na hlavu, v USD, v parite kúpnej sily |
584 | 599 | 605 | 664 | 730 | 791 | 1057 | 1140 | 1351 | 1619 | 1862 | 2066 | 2096 |
Medziročný nárast v % |
4% | 3% | 1% | 10% | 10% | 8% | 34% | 8% | 19% | 20% | 15% | 11% | 1% |
Zdroj: OECD, 2012