—
Májové rokovanie parlamentu opäť prinieslo niekoľko zmien do zdravotníctva.
Takzvaný „zákon o eHealthe“ je konečne schválený. Táto legislatíva zažila niekoľko rokov prešľapovania, viacero skrečovaných návrhov a striedanie troch ministrov. Požiadavky i názory na nastavenia eHealthu sa vyvíjajú, o čom svedčí až 165 pozmeňujúcich návrhov v druhom parlamentnom čítaní. Zákon určite nie je dokonalý a je zrejmé, že budú nasledovať jeho ďalšie a ďalšie novely. Pozitívom však je, že už je čo novelizovať. Nie je ďalej možné vyhovárať sa za pomalé napredovanie eHealthu na chýbajúcu legislatívu.
Keďže nás budú čakať novely, jedným z ich bodov by určite malo byť umožnenie opt-out, teda vystúpenia z eHealthu. Občan, ktorý nebude chcieť, aby sa o jeho zdravotnom stave viedli, archivovali, zdieľali či sprístupňovali informácie v Národnom zdravotnom informačnom systéme, by mal mať právo z takéhoto systému vystúpiť a požadovať vymazanie doterajších údajov. Projekt eHealth s takouto funkcionalitou počíta.
Rovnako by mal fungovať aj opt-in (teda výslovný súhlas pacienta) pri spracovávaní obzvlášť citlivých osobných údajov. Takýto prístup k ochrane súkromia odporúča aj pracovná skupina na ochranu osobných údajov pri Európskej komisii.
„Vo všetkých krajinách sme identifikovali dôveru v eHealth ako jednu z hlavných, ak nie tú najhlavnejšiu výzvu, a to tak u občanov, ako aj u profesionálov. Súkromie je považované za najcitlivejšiu stránku systémov elektronických zdravotných záznamov,“ uvádza sa v správe [pdf] Európskej komisie o postupe členských krajín pri zavádzaní eHealthu z roku 2011. Povinná účasť v eHealthe takúto dôveru nenastoľuje.
Poslaneckým návrhom sa znovelizoval zákon o zdravotnej starostlivosti. Doterajšia príloha so zoznamom diagnóz podľa 10. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) sa nahradila nemeckou modifikáciou MKCH-10 z roku 2011 (ICD-10-GM-2011). Nový číselník chorôb je potrebný pre zavádzanie DRG, ktoré Slovensko preberá práve z Nemecka.
Novela je zvláštna tým, že ju predkladal poslanec (Richard Raši), nie ministerstvo zdravotníctva. DRG je v kompetencii Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ten však nemá právomoc predkladať návrhy na zmenu právnych predpisov. Ministerstvo, ktorého súčinnosť je preto nevyhnutná, dlhodobo zaujíma apatický postoj k zmene spôsobu odmeňovania nemocníc.
Tým, že šlo o poslanecký návrh, neprešiel riadnym pripomienkovým konaním, a neodstránili sa najvážnejšie výhrady. Zmena kódov diagnóz má totiž väzbu na viacero ďalších zdravotníckych predpisov. Spomeňme napríklad indikačný zoznam kúpeľnej starostlivosti, zoznam chorôb, pre ktoré sa tvoria čakačky alebo rozdelenie prioritných a neprioritných chorôb. Žiadnu z týchto väzieb novela neošetruje.
Kódy diagnóz potrebné pre nemecké DRG okrem písmen, číslic a bodky obsahujú aj niekoľko špeciálnych znakov, ktoré napríklad rozlišujú, či diagnóza stanovuje etiológiu ochorenia alebo manifestáciu ochorenia. Tieto znaky sa však do Rašiho novely nevošli, schválený číselník tak nie je úplný.
Okrem Rašiho novely k napredovaniu DRG pomohol ešte jeden poslanecký návrh: do zákona o eHealthe pribudla povinnosť poskytovateľa ústavnej starostlivosti zamestnávať „odborne spôsobilú osobu pre klasifikačný systém diagnosticko-terapeutických skupín.“ Ale s účinnosťou až od 1. 1. 2016.
Úplný zákaz fajčenia v nákupných centrách sa opäť odkladá na neurčito. Ani ministerke Zvolenskej (podobne ako jej dvom predchodcom) sa nepodarilo presadiť prísnu protifajčiarsku dikciu vládneho návrhu zákona. Poslanecké zmäkčenie znamená, že s cigaretami v nákupných centrách sa budeme stretávať naďalej. Pre tamojšie kaviarne a reštaurácie bude platiť rovnaký režim ako pre podniky mimo nákupných centier – teda stavebné oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych priestorov.
Návrh Ivana Uhliarika (KDH) na rozšírenie limitu finančnej spoluúčasti na lieky na širšiu skupinu dôchodcov poslanci nepodporili. Naďalej sa tak ochranný limit bude vzťahovať len na nízkopríjmových dôchodcov. Rozšírenie by si bolo bývalo vyžiadalo ročne o 2 mil. € viac, než zdravotné poisťovne vracajú poistencom v súčasnosti (cca 2,5 mil. €).
Health Policy Institute navrhoval zaviesť limit spoluúčasti ako protikrízové opatrenie v publikácii Dopady krízy (2009). Ochranný limit bol zavedený vládou I. Radičovej v roku 2010. Okrem liekov by podľa nás malo byť doňho možné započítavať aj ďalšie výdavky v zdravotníctve, čo by o.i. umožnilo zaviesť legálnu spoluúčasť bez ohrozenia zraniteľných skupín obyvateľov.