—
Štátne nemocnice vypovedali Unionu zmluvy, vraj málo platí. Kontext a použité argumenty však nepustia. Problém, ktorému dnes Union čelí, je štátny marketing karpatského typu.
Zdravotná poisťovňa Union je dobrá poisťovňa. Touto úvodnou vetou sa pokúšam trochu vyvážiť negatívne súvislosti, v ktorých sa jej meno v posledných týždňoch objavuje. Nezaslúži si to.
Ako prvý investor v reakcii na Zajacovu reformu zdravotníctva prišiel na Slovensko holandský poisťovací dom Eureko (dnes Achmea). Pri existujúcej komerčnej poisťovni založil sesterskú zdravotnú poisťovňu Union. Bola to po takmer desiatich rokoch prvá nová zdravotná poisťovňa. A po prvý raz sa počet poisťovní medziročne neznížil, ale zvýšil.
Vďaka reforme z roku 2004 získali zdravotné poisťovne motiváciu hľadať spôsoby lepšej a efektívnejšej organizácie zdravotnej starostlivosti. Ak sa im podarí dosiahnuť lepšie výsledky za nižšiu cenu, prináleží im za to odmena. Takáto ponuka bola pre Holanďanov, ktorí mali s verejným zdravotným poistením skúsenosti, atraktívna.
Šanca pre zdravotné poisťovne ukázať, že vedia primäť zdravotníctvo k efektívnosti, však zanikla skôr než sa mohla prejaviť. Po voľbách 2006 sa voči triezvym názorom v Smere i celej koalícii presadila ideológia predsedu vlády. Po zrušení poplatkov nasledoval stop transformácii nemocníc a nakoniec zákaz zisku zdravotných poisťovní.
Som pripravený si to rozdať, odkazoval predseda vlády Fico nespokojným akcionárom súkromných zdravotných poisťovní na jeseň 2007.
A akcionári súkromných poisťovní si to so štátom rozdali. Väčšina sporov ešte prebieha, v hre sú stovky miliónov eur.
Zákaz zisku bol napísaný tak babrácky, že Ústavný súd nemal inú možnosť, než vysloviť nesúlad s ústavou. Spory, ktoré prebiehajú na slovenských súdoch, sa tak nepovedú ani tak o tom, či bude Slovenská republika platiť, ale koľko.
Holanďania sa pokúsili domôcť odškodnenia v medzinárodnej arbitráži. A uspeli. Na základe bilaterálnej zmluvy o ochrane investícií medzi federálnym Československom a Holandským kráľovstvom bol zákaz zisku označený za neprimeraný zásah do práv holandských akcionárov. Slovensko bude platiť. Finálne rozhodnutie tribunálu znelo na 22 miliónov eur. Plus náhrada trov konania.
K tomu ešte pripočítajme ďalších 15 miliónov, ktoré nás stáli právnici, zastupujúci Slovenskú republiku pred arbitrážnym tribunálom. Tvrdohlavosť nie je veru lacný špás.
Predseda vlády odmietol uznať porážku. Nehodlá vyplácať Holanďanom peniaze, dúfa, že finálne rozhodnutie zvráti opravným prostriedkom na nemeckom súde.
Holanďania, súc si istí, že arbitráž vyhrali a žiadne súdy to už nezmenia, požiadali o predbežné opatrenie. Koncom mája súd v Luxembursku ich návrhu vyhovel a zablokoval peniaze na slovenských účtoch v krajine. Na Úrade vlády museli byť riadne nasrdení. To je ako vyhlásenie vojny, mal pred svedkami povedať jeden z ministrov.
Riaditelia štátnych nemocníc mali poradu na ministerstve zdravotníctva a následne koordinovane vypovedali zmluvy zdravotnej poisťovni Union.
Niektorí z nich pritom priznali, že k výpovedi ich primäla štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Ponuka VšZP znie zvláštne: ak vám máme platiť viac, musíte vypovedať zmluvy všetkým, ktorí vám platia menej než my. Alebo inak povedané: budeme vám platiť viac len ak vám pritom budeme platiť najmenej.
Ťažko povedať, či Union platí poskytovateľov horšie než konkurencia. Každá z poisťovní má svoje vlastné špecifické zmluvné podmienky, ako platí za zdravotnú starostlivosť. Korektné porovnávanie cien je preto zložité. Sú napríklad oblasti, kde Union platí jednoznačne najlepších cenových podmienkach na trhu.
Zdravotné poisťovne na Slovensku majú od minulého roku – aj vďaka úsiliu HPI – k dispozícii taký objem peňazí, aký zodpovedá chorobnosti ich poistencov. Poisťovňa s najmenej zdravým poistným kmeňom (VšZP) tak hospodári s väčším objemom peňazí než vyberie na odvodoch. Dostáva ich od oboch súkromných poisťovní, ktoré majú v priemere trochu zdravších poistencov.
Ak má poisťovňa menej peňazí na zdravotnú starostlivosť (lebo má zdravších poistencov), je prirodzené očakávať, že bude mať aj nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť. Teda, že bude platiť menej nemocniciam.
Keďže súkromné poisťovne majú v priemere zdravších pacientov, je celkom logické, že zdravotná starostlivosť o nich bude v priemere lacnejšia. A že VšZP ako poisťovňa s náročnejšími pacientami by mala za hospitalizácie platiť viac. Nie najmenej.
Ak sa do konca septembra s nemocnicami nedohodne, poisťovni hrozí, že príde o povolenie výkonávať verejné zdravotné poistenie. Každá poisťovňa totiž musí uzavrieť zmluvu so štátnymi nemocnicami, bez ohľadu na ponúkanú cenu či kvalitu. Štát by tak Union vytlačil z trhu aj bez vyvlastnenia.
Do takéhoto vyhrotenia však konflikt zrejme nedospeje. Prípad by sa opäť končil arbitrážou a Holanďania by mali opäť lepšie karty na ruke.
Takže načo ten cirkus? Do konca septembra môžu poistenci zmeniť zdravotnú poisťovňu. A presne dovtedy má pre štát (ako akcionára najväčšej poisťovne, VšZP) zmysel zneisťovať poistencov súkromných poisťovní. Po prestupnej sezóne sa nemocnice s Unionom dohodnú, lebo veď by inak prišli o výnosy.
Netreba sa preto báť zostať poistený v Unione alebo prestúpiť do Unionu. Bude to signál, že štátnej moci neschvaľujeme tieto karpatské maniere.
článok bol publikovaný v časopise .týždeň č. 35/2013