Nová nemocnica v Bratislave

HPI oceňuje prístup filozofiou DBFOM

Za kľúčovú vec považujeme pozíciu ministerstva zdravotníctva vo filozofii projektu. Veľmi oceňujeme, že ministerstvo zdravotníctva sa projekt rozhodlo realizovať spôsobom DBFOM, čiže design (dizajnuj), build (postav), financing (financuj), operating (prevádzkuj) a maintenance (udržuj). Týmto postojom bolo odstránené jedno z najväčších rizík, že nová nemocnice bude postavená jedným subjektom a následne bude MZ SR hľadať pre takto postavenú nemocnicu ďalší subjekt, ktorý by ju mal prevádzkovať a udržiavať. Hrozil by scenár, že postavenie novej nemocnice bude iba zákazkou pre stavebnú firmu a nie projektom výstavby modernej nemocnice s dlhodobou funkčnosťou.

Zároveň je dôležité zdôrazniť, že ide o prvý komplexný PPP projekt v zdravotníctve, ktorého úspešný výsledok je závislý od dôsledného manažérskeho a projektového riadenia, kvalitného kontraktu medzi verejným a súkromným partnerom, čoho hlavným predpokladom sú kvalitné a spoľahlivé vstupné dáta o samotnej nemocnici a informácie o prostredí a makro vývoji v zdravotníctve. Samotný dokument v oblasti údajov nie je úplne presvedčivý a preto považujeme za veľmi dôležité, aby sme na tomto mieste uverejnili kľúčové obsahové pripomienky HPI k tomuto dokumentu.

1. Časť „The purpose of this consultation document“

Bez pripomienok HPI.

2. Časť „Background and basic framework of the Project“

V tejto časti nám nie je úplne jasné, čo znamená, že projekt novej nemocnice má fungovať bez spoliehania sa na vládnu podporu. V ďalších častiach dokumentu sa totiž viackrát stretávame s aktívnou úlohou vlády v projekte (napr. vláda chce zabezpečiť zmluvy pre novú nemocnicu so všetkými zdravotnými poisťovňami).

3. Časť „Market Overview“

V tejto časti vláda poskytuje základné informácie o zdrojoch na zdravotnom trhu, tieto sa nám však zdajú prikrášlené:

• Dokument tvrdí, že objem súkromných zdrojov v zdravotníctve je 1,3 miliardy eur. Už viackrát sme upozorňovali na nespoľahlivosť údajov o súkromných zdrojoch. Podľa Štatistického úradu SR existujú tri metodiky ich merania, ktoré sa významne líšia – od 650 mil. eur až po 2,2 mld. eur, pričom HPI za pevne uchopiteľnú považuje hodnotu 650 mil. eur. Zároveň, v takomto dokumente, ktorý má slúžiť zahraničným investorom ako „teaser“, by sa mal klásť veľký dôraz na relevantnosť údajov a pri akejkoľvek pochybnosti na strane zdrojov by sa mali používať konzervatívne odhady.
• Dokument následne v texte o výdavkoch tvrdí, že objem celkových zdrojov v zdravotníctve je 5,2 mld. eur. Táto suma je nadhodnotená. Podľa aktuálneho návrhu štátneho rozpočtu zverejneného ministerstvom financií je objem verejných zdrojov v roku 2014 na úrovni 4 mld. eur, keď k tomu pripočítame 0,65 mld. eur (konzervatívny odhad) súkromných zdrojov, získame sumu približne 4,65 mld. eur. Zároveň na tej istej strane v grafe je už číslo 5,9 mld. eur (zdroj Business Monitor International). Ministerstvo zdravotníctva tak vyslalo potenciálnym súkromným partnerom odkaz, že v slovenskom zdravotníctve je 5,9 mld. eur, pričom reálne je to o viac ako miliardu eur menej!
• Dokument tvrdí, že v slovenskom zdravotníctve sú výdavky na úrovni 7,3 % HDP, pričom podľa prepočtov HPI je to približne 6,3 % – čiže dokument tieto výdavky nadhodnocuje o celý jeden percentuálny bod HDP.
• Na strane výdavkov zase ministerstvo zdravotníctva riziká podhodnocuje. V časti o zdravotnom personálu tvrdí, že mzdy zdravotníkov sú stabilizované a že v budúcnosti neočakáva žiadny dramatický rast miezd. Takéto tvrdenie podľa nás neodzrkadľuje riziká ohľadom rastu miezd v zdravotníctva, najmä dlhoročné požiadavky sestier a stredného zdravotného personálu na úpravu ich miezd. Ich úprava sa zatiaľ neudiala a v budúcnosti môžeme očakávať výrazný tlak na ich rast.
• V dokumente chýba zmienka o DRG, ktoré sa má zaviesť od roku 2016 ako platobný mechanizmus pre nemocnice. Platobné mechanizmy zásadne ovplyvňujú podnikateľský plán, preto zmienka o takto zásadnej zmene má byť súčasťou informácií pre potenciálneho investora.

V tejto časti chýba prehľad o dlhoch nemocníc, ktoré dnes presahujú 300 mil. eur a chýba informácia, akým spôsobom sa tieto dlhy budú riešiť a akým spôsobom to ovplyvní projekt novej univerzitnej nemocnice.

4. Časť „Specifics of the NUHB“

V tejto časti je dôležité si všimnúť, že nová nemocnica by mala obsluhovať ¾ spádovej oblasti súčasnej Univerzitnej nemocnice, pričom prevádzka v súčasných nemocniciach by mala byť ukončená najneskôr v roku 2019 súčasne so spustením novej nemocnice a po uplynutí tranzitívneho obdobia. Dokument však bližšie nešpecifikuje, ktorá prevádzka v ktorých nemocniciach sa má kedy ukončiť. Len pripomíname, že súčasná Univerzitná nemocnica dnes prevádzkuje nemocnice Kramáre, Ružinov, Antolská, Mickiewiczova a Podunajské Biskupice.

5. Časť „Anticipated features of the NUHB“

Nová univerzitná nemocnica má podľa dokumentu mať 945 postelí (cca 4 % všetkých postelí v SR), pričom v prvom roku má mať príjmy približne 130 mil. eur (cca 8 % všetkých výdavkov na lôžkovú starostlivosť v SR). Priemerný príjem na jedno lôžko tak bude orientačne dvojnásobný oproti zvyšku Slovenska.

6. Časť „Opportunity for bidders and strategic obligations“

V tejto časti sa vyskytuje požiadavka, aby predkladatelia ponúk pripravili návrhy na maximalizáciu tohto projektu novej nemocnice a projektu ICC (integrované centrá starostlivosti). Takúto požiadavku považujeme za neprimeranú vzhľadom na veľmi málo informácií a nejasnú realizovateľnosť projektu 140 centier, ako aj preto, že centrá sa majú stavať z eurofondov po celom Slovensku, pričom nová nemocnica má byť v Bratislave.

Druhým problematickým bodom v tejto časti je záväzok MZ SR, že bude poskytovať asistenciu pri zabezpečení dlhodobých kontraktov a kontraktačných podmienok so zdravotnými poisťovňami, aby zabezpečilo stabilné a kontinuálne príjmy pre súkromného partnera (PPP projekt sa plánuje na 30 rokov). Máme tomu rozumieť tak, že ministerstvo zdravotníctva, ktoré dva roky „pripravovalo“ vyvlastnenie súkromných poisťovní bude u týchto súkromných poisťovní aktívne lobovať v prospech 30 ročného kontraktu pre novú nemocnicu?

Treťou dôležitou vecou v tejto časti je záväzok MZ SR, že vzhľadom na to, že súkromný partner bude znášať riziko dopytu, tak MZ SR sa bude vyhýbať investíciám do nových nemocníc pod jeho kontrolou v regióne Bratislava. V dokumente však nevyskytuje informácia o tom, že v Bratislave sa dnes pripravujú dve veľké stavby:

• Nemocnica sv. Michala, a.s. pod gesciou ministerstva vnútra za 50 mil. eur a 110 lôžkami
• Prístavba NÚSCH, a.s. pod gesciou samotného NÚSCH, a.s. za 37 mil. eur (plus 13 mil. eur vybavenie)

7. Časť „Discussion with expert public and procurement process“

V tejto časti MZ SR vyzýva expertnú verejnosť na diskusia k tomuto projektu. HPI ponúka svoje expertné kapacity a know-how v tejto oblasti a je pripravené na expertnú diskusiu ako s MZ SR, tak aj a IZP. Naším prvým vkladom do tejto konštruktívnej diskusie je tento expertný názor HPI na „teaser“.

8. Časť „Indicative timeline“

Vzhľadom na náročnosť projektu sa nám časový harmonogram javí ako veľmi ambiciózny a v danom časovom harmonograme (uzavretie kontraktu na obstarávanie do augusta 2015) len veľmi ťažko realizovateľný.

9. Časť „Next steps“

Táto časť hovorí o tom, že všetci záujemcovia o projekt mali vyjadriť svoj záujem o projekt do 20.8.2014 na e-mailovú adresu MZ SR. Týmto by sme chceli ministerstvo zdravotníctva vyzvať na zverejnenie zoznamu všetkým spoločností, ktoré do 20.8.2014 vyjadrili záujem o tento projekt zaslaním „Expression of Interest“.

Odporúčame:

Modernizácia slovenských nemocníc

Ďalšia v sérii publikácii Základné rámce zdravotnej politiky sa okrem makroprognózy zdrojov pre zdravotníctvo na roky 2014-2016 zameriava na nemocnice a potrebu ich modernizácie. Autori vyčísľujú investičnú medzeru, hľadajú zdroje na jej krytie, prinášajú príklady modernizácie nemocníc zo zahraničia. Osobitná kapitola je venovaná platobným mechanizmom, ako aj ľudským zdrojom v zdravotníctve.