Menej ideológie, viac pragmatizmu

Programové vyhlásenie vlády mohlo byť odvážnejšie. Mohlo pomenovať systémové reformy, ktoré si sektor vyžaduje. Mohlo byť liberálnejšie, menej paternalistické.

Na druhej strane, táto vláda nezískala nejaký silný reformný mandát. Iste, má upratať. Očakávame, že sa vyhne hlúpym kauzám. Ale nemá nejakú dlhodobú víziu, ktorú by chcela presadzovať.

Rezort zdravotníctva navyše patrí sociálnym demokratom, ktorým status quo doteraz vyhovovalo. Ich štyria ministri ho pomáhali vytvoriť. Čo si Smer navaril, to teraz bude musieť zjesť.

V rámci týchto obmedzení je preto programové vyhlásenie celkom príjemným prekvapením.

Kapitola o zdravotníctve má päť častí. Prvá je venovaná pacientom. Spomína sa potreba oddeliť solidárny rozsah od zdravotných služieb, ktoré by nemali byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Maximálne čakacie doby zlepšia definíciu nároku poistenca. Poriadok v poplatkoch je nevyhnutný, po diletantskej poplatkovej novele z minulého roka. Nádejne tiež vyzerá prísľub racionálne zredukovať LSPP.

Samostatný priestor získala téma transparentnosti. Sľúbené zastúpenie verejnosti v kontrolných orgánoch alebo záväzok zverejňovať maximum údajov je mentálnym posunom oproti dnešku.

Ďalšia časť programu je venovaná prehodnocovaniu výhodnosti uzavretých zmlúv, referencovaniu cien ŠZM a zdravotníckej techniky, nákupu cez elektronické trhovisko, DRG aj eHealthu. Avizované prehodnotenie koncovej siete nemocníc naznačuje, že nie všetky štátne nemocnice budú mať zákonný nárok na zmluvu s poisťovňami.

Obzvlášť oceňujem, že sa v dokumente objavila pasáž o dôstojnosti zdravotníckeho povolania. Vláda si uvedomuje, že budúce generácie zdravotníkov potrebujú pozitívne vzory, morálne autority.

Investície do rozvoja sú poslednou, piatou časťou zdravotníckeho programu. Vláda sľubuje, že sa zaviaže postaviť novú bratislavskú univerzitnú nemocnicu (áno, takto krkolomne je to sformulované). A že v spolupráci s odbornou verejnosťou vypracuje stratégiu rozvoja zdravotníctva na 20 rokov.

Podčiarknuté, sčítané: namiesto fráz a slovnej vaty je tam dosť konkrétnych vecí. Namiesto ideológie sa dokument sústreďuje viac na technické podrobnosti. Čím konkrétnejšie sa vláda zaväzuje niečo urobiť, tým ľahšie sa to bude kontrolovať pri odpočte na konci funkčného obdobia.

Môžeme pochybovať, či sa naozaj podarí spustiť plnú prevádzku eHealthu v roku 2017. Alebo efektívne prepojiť zdravotné a sociálne služby. Nepodarí.

Ale ak sa začne v štátnych inštitúciách normálne obstarávať, ak nebudú systém vyciciavať rôzni Kostkovia a Anky, ak sa spojazdní DRG, zainvestuje sa do chátrajúcich nemocníc, aj to bude znamenať viac než sme mohli dúfať. V zdravotníctve by to mohla byť najužitočnejšia z vlád Roberta Fica.

Minister má za sebou prvé kolo rokovaní so zástupcami sektora. Už len to, že si ich konečne niekto vypočul, je pre nich kvalitatívny posun.

Nebude však trvať dlho a očarenie novým ministrom vystrieda strach. Strach zo zmien, ktoré ohrozujú spomínané status quo.

Ak by totiž minister zdravotníctva naozaj začal plniť vládne vyhlásenie, čakajú ho horúce chvíle.

Budú sa zatvárať nemocnice, prehodnocovať sieť špecialistov, nie je vylúčená legálna spoluúčasť. Vyššie mzdy si treba zaslúžiť. Toto všetko je tam napísané, takmer doslovne.

Nikto nepovedal, že cesta k lepšiemu zdravotníctvu bude rovná, bez tŕňov. Otázne je, či si minister uvedomuje vlnu odporu, ktorá sa voči nemu zdvihne, len čo pristúpi od slov k činom.

Ale treba mu držať palce, aby to ustál čo najdlhšie, ak sa na tú cestu naozaj vydá.

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny