Minister si podporu bude musieť zaslúžiť

Na  ministerstve zdravotníctva sa dejú zaujímavé veci. Nový minister Tomáš Drucker  prejavuje známky ochoty podniknúť kroky na stabilizovanie zdravotníctva. Smer-SD si uvedomuje, že zdravotníctvo je v kríze, a tak, zdá sa, ustál  aj odchod svojich najkontroverznejších nominantov Martina Senčáka či Moniky Pažinkovej. Výmeny ľudí vo funkciách však ešte nikdy nestačili na reálnu zmenu k lepšiemu, a tak sa prirodzene očakáva od nového ministra omnoho viac.

Tomáš Drucker a ani nový šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Kočan nielenže nie sú lekári, ale nepôsobili dosiaľ v žiadnej štátnej ani súkromnej firme z oblasti zdravotníctva. A to môže byť dôležité. Nie preto, že by lekári boli príšerní manažéri, ako sa často spomína. Lekári môžu byť rovnako dobrí, ako aj zlí manažéri. Dôležitý je skôr iný fakt.

Mať minulosť v zdravotníctve na Slovensku neraz znamená mať väzby, ktoré sú v dôležitej riadiacej funkcii viac na škodu ako na osoh. Hoci po zmene volajú všetci účastníci zdravotníckeho kolosu, v momente, keď k nej má dôjsť, nastáva panika. Lekári, farmaceutické firmy, zdravotné poisťovne, či iné záujmové skupiny v rozhodujúcej chvíli nešetria alarmujúcimi vyjadreniami o ohrozenej zdravotnej starostlivosti. Len, aby sa v konečnom dôsledku zachoval status quo. Tomu sa nevyhne ani súčasný šéf rezortu. Na ministra však spravidla prichádza aj osobný tlak, od známych – lekárov, manažérov. Neraz patetický, ale často rozhodujúci, v duchu “ako len môžeš”. Tak sa začína vybavovanie rôznych výnimiek, až napokon z veľkých plánov neostane takmer nič.

Fakt, že do vedenia rezortu zdravotníctva sa vôbec po prvýkrát dostali ľudia, ktorí dosiaľ nepôsobili v zdravotníctve, je signálom, že premiér si tieto súvislosti uvedomuje. Skúsení manažéri na dôležitých postoch v zdravotníctve predstavujú krehkú nádej, že dokážu osobným tlakom z prostredia zdravotníctva odolávať o niečo lepšie ako ich predchodcovia. Pritom sa ale nevyhnutne potrebujú obklopiť schopnými  a bezúhonnými ľuďmi, ktorí v zdravotníctve pôsobili a dobre mu rozumejú. Diskusia so všetkými účastníkmi systému je nevyhnutná. Zvíťaziť by však nemal ten najagresívnejší, ale v ideálnom prípade najrozumnejší hlas.

Ministrovo odhodlanie musí ustáť otázky o platoch sestier, kauzy, či dlhy nemocníc. To všetko v kombinácii s naznačeným želaním zvyšovať spoluúčasť pacientov v prípade liečby, ktorá bude označená, ako nadštandardná. Presadenie takejto iniciatívy si bude vyžadovať získanie dôvery aspoň časti verejnosti i ľudí z prostredia zdravotníctva. Štát musí urobiť svoj diel práce, kým bude čokoľvek ďalšie žiadať od ľudí, pacientov, lekárov či sestier. Tým dielom práce je aktuálne napríklad mystické DRG – nový platobný mechanizmus pre nemocnice a elektronické zdravotníctvo eHealth. CT a sanitky boli síce drahé, ale aspoň boli dodané. O stále nových termínoch spustenia DRG a eHealthu počúva verejnosť už roky, no v praxi ich ešte stále nikto nevidel.  A pritom sa na ne vynaložilo niekoľkonásobne viac prostridkov ako na všetky nedávno pretriasané tendre dokopy.

Jednou z dôležitých úloh ministra, krízového manažéra, preto bude v čo najkratšom čase zistiť a verejnosti vysvetliť, prečo DRG a eHelath už dávno nefungujú. A spraviť všetko preto, aby fungovať začali. Audity a analýzy by mali vysvetliť aj to, prečo ani zmluvy na internete nenaplnili očakávania o zvýšení transparentnosti a zefektívnení nákupov. Následne urobiť potrebné opatrenia na to, aby k zlepšeniu skutočne došlo. To je minimum, ktorým si minister a štát môže zaslúžiť nárok na tak potrebnú spoluúčasť pri stabilizovaní zdravotníctva zo strany všetkých ostatných.