Zdravotné pripoistenie bude, aj keď nie ešte teraz

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker uvažuje o zdravotnom pripoistení. V ktoromsi rozhovore dokonca spomenul priamo koncept nominálneho poistného, ktorý najlepšie funguje v Holandsku.

Čo je to nominálne poistné?

Ide o takú časť zdravotného poistenia, ktorú platí poistenec priamo za svoj zdravotný plán. Nesúvisí teda s výškou príjmu, ako je tomu pri zdravotných odvodoch; tie tvoria zvyšnú časť verejného zdravotného poistenia. V Holandsku platia nominálne poistné aj ekonomicky neaktívni dospelí ľudia; môžu naň dostávať sociálnu kompenzáciu.

Podstatné je, že si za svoje peniaze kupujú konkrétne definovaný produkt zdravotného poistenia. Verejné zdravotné poistenie tak nie je abstraktné, ale hmatateľné. Vedia, na čo majú nárok.

Ponuka rôznych poistných plánov – za rôznu cenu nominálneho poistného – umožňuje adresne oslovovať konkrétne cieľové skupiny a ponúkať im také služby, ktoré majú pre nich hodnotu. Tento koncept umožňuje lepší manažment chronických chorôb. Umožňuje ponúkať motivačné schémy podporujúce compliance pacientov.

Individuálne preferencie ľudí sú rôzne. Nominálne poistenie, ktorá umožňuje konkurenciu poistných plánov, umožňuje tieto preferencie lepšie napĺňať.

Nečudo, že holandský systém je v medzinárodných porovnaniach hodnotený ako najlepší. Budeme sa učiť od najlepších?

Minister sa obzerá po súkromných zdrojoch

Druckerovi sa dá rozumieť. Štátna kasa plánuje navyšovať peniaze pre jeho rezort o infláciu. Bremeno rastúcich nákladov, technologického pokroku a demografie bude treba riešiť systémovo. Jediné dodatočné zdroje môžu prísť od samotných poistencov. Treba im umožniť legálne si priplácať za nadštandardnú starostlivosť a sprievodné služby. Tým vznikne trh na pripoistenie.

V programovom vyhlásení sa dočítame o ambícii oddeliť štandard od nadštandardu.

Pochopiteľne, pritom je potrebné zachovať solidárny charakter zdravotníctva. Stanovenie štandardu tak, aby nevznikol pocit ohrozenia solidárnosti, je takmer nemožné. Dnes je hradené akože „všetko“. Ohraničenie štandardu by logicky znamenalo menej ako „všetko“. To je veľmi nepopulárne…

Sloveso „zachovať“ pri solidárnom charaktere zdravotníctva asi nie je celkom priliehavé. Dnešný systém v skutočnosti nie je solidárny, hoci sa tak tvári. Napr. neoficiálne platby predstavujú bariéru dostupnosti, kým oficiálne platby by mohli vďaka evidencii pomôcť adresnej sociálnej pomoci. Lenže ľudia (pacienti i zdravotníci) tak radi veria ilúziám…

Nominálne poistné umožňuje riešiť túto politicky citlivú otázku. Poistné plány sa môžu odlišovať nie rozsahom medicíny, ale rozsahom sprievodných služieb. Napríklad poistný plán, v rámci ktorého má pacient objednávkový systém k vybranej sieti poskytovateľov. Alebo poistný plán so zabezpečenou telemedicínskou podporou. Alebo poistný plán s doručením predpísaných liekov až domov. Trh ukáže, aký je dopyt po takýchto produktoch.

Ak teraz vravím, že nominálne poistné táto vláda nezavedie, nie je to prejav môjho pesimizmu. Naopak, som veľmi rád, že sa táto téma dostala do oficiálnej pozornosti. Kým dozreje a získa si dostatočnú podporu, potrebuje čas.

Zatiaľ sú všetky cesty otvorené. Pred akýmkoľvek rozhodovaním bude najprv analýza. Preskúmajú sa dopady, alternatívy. Pripravia sa tak podklady, začne sa diskusia. Azda táto myšlienka dozreje do ďalších volieb natoľko, že bude realizovateľná. Táto príprava je však nesmierne dôležitá.

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny