—
Štát zrejme doleje koncom tohto roka peniaze do zdravotníctva, ktorému pustila žilou odvodová odpočítateľná položka. Ľudia s nízkymi príjmami síce platia nižšie odvody, ale bez kompenzácie tieto peniaze zdravotníctvu chýbajú.
O to väčší bude medziročný pokles platby štátu, s ktorým počíta návrh štátneho rozpočtu na 2017. Celkovo bude štát platiť na budúci rok o vyše 100 miliónov eur menej ako v tomto roku. Výpadok majú kompenzovať ekonomicky aktívni poistenci, ktorí zaplatia o takmer 170 miliónov eur viac. A možno zaplatia ešte viac, ak prejde návrh na zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre lepšie zarábajúcich.
To, že sa platba štátu znižuje, sa dá odôvodniť. Sadzba poistného sa vracia na „defaultnú“ úroveň 4 % z priemernej mzdy. Vďaka rastúcej zamestnanosti klesá počet poistencov štátu. Pomer odvody vs. dane ako zdroje financovania zdravotníctva sa tak dostáva na predkrízovú úroveň – okolo 70:30.
Súčasťou rozpočtu verejnej správy sú – v súlade s metodikou ESA 2010 – aj údaje za hospodárenie zdravotníckych zariadení. Návrh rozpočtu predpokladá, že v roku 2017 budú nemocnice hospodáriť vyrovnane (mimochodom, to pôvodne predpokladal aj vlaňajší rozpočet pre tento rok). Aby to vyšlo, zdravotnícke zariadenia by mali dostať o 150 miliónov eur viac (+10 %). Ale to by zároveň znamenalo, že v rámci intersektorálneho členenia dostanú iné segmenty menej peňazí než v tomto roku.
Ktoré by to mohli byť, naznačuje revízia výdavkov rozpracovaná na základe manifestu Hodnota za peniaze. 115 miliónov sa má ušetriť v liekovej politike (+ ŠZM a zdravotnícke pomôcky), 13 miliónov v nákladoch SVLZ. Tieto úspory sú však zatiaľ virtuálne; reálne kroky na ich dosiahnutie sa ešte neuskutočnili. Náklady na oba segmenty pritom medziročne stúpajú, úspechom by bolo už aj spomalenie rastu.
Na rozdiel od virtuálnych úspor, rast miezd je reálny. Mzdová regulácia zdravotníckych pracovníkov je ovplyvnená rastom minimálnej, ako aj priemernej mzdy, ktoré vstupujú do indexov ich minimálnych mzdových nárokov. V prípade minimálnej mzdy ide o 7,4%-ný nárast (zo 405 na 435 €), v prípade priemernej mzdy o 2,9%-ný (z 858 na 883 €).
Mzdy a odvody predstavujú asi 55 % výdavkov v zdravotníckych zariadeniach. Podľa rozpočtu stúpnu ich mzdové výdavky medziročne o takmer 50 miliónov eur (6,3 %).
Medziročný nárast zdrojov o cca 70 miliónov eur preto len tak-tak postačí na krytie týchto výdavkov. A to všetko za predpokladu, že sa podarí zastaviť rast výdavkov na ostatné segmenty zdravotníctva.
A čo ak nie? Pre také prípady máme ešte jeden zdroj financovania zdravotníctva. A tým je dlh. Podľa mojich odhadov už prekročil 600 miliónov eur. Každý rok narastie o sumu zodpovedajúcu 7 až 9 percentám výdavkov na nemocnice. Ak sa neuskutočnia naozaj zásadné, bolestivé, nepopulárne kroky, na konci budúceho roka bude dlh nemocníc atakovať hranicu 750 miliónov eur.
Lebo o oddlžení sa v rozpočte nepíše ani ň.
článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny