Dátová mizéria

Na to, koľko peňazí sa v slovenskom zdravotníctve točí, toho vieme o ich použití dosť málo. Niektoré čísla – napríklad o hospodárení štátnych (!) nemocníc – sú neverejné, ďalšie sú čisté hausnumerá. Presné súčty nepresných čísel, chýbajúcich, skreslených či vymyslených hlásení.

Tie potom cez rôzne metodické sitá a lieviky prechádzajú do národnej štatistiky a následne do medzinárodných databáz a porovnaní. Neviem, ako kvalitne spracúvajú dáta o zdravotníctve iné krajiny, povedzme také Grécko. Ale akékoľvek závery z medzinárodných porovnaní by mali byť formulované veľmi, veľmi opatrne.

Pár príkladov za všetky, nech som konkrétny. Podľa OECD Health Data sú výdavky na zdravotnícku dopravu prepočítané na hlavu oproti Českej republike o polovicu vyššie. Pre Inštitút finančnej politiky to bol podnet na prehodnotenie týchto výdavkov. Súdiť, že na Slovensku sa tak veľmi plytvá, však nemožno. Absurdných 41 % slovenských, „neefektívnych“ výdavkov na dopravu tvorí položka, ktorú Česi nemajú (súkromné výdavky). Bez nej je naša doprava lacnejšia oproti českej o 15%…

Medzinárodné porovnávanie nákladov na lieky je tiež ošemetné. Spôsoby úhrad liekov sa líšia medzi krajinami a nie vždy sa do tabuliek dostanú porovnateľné čísla. Nepomôže ani zúženie definície na „receptové lieky“, lebo aj v tom sa krajiny medzi sebou líšia. Už len pri porovnaní s Českou republikou, kde v top 20 najpredpisovanejších liekov sa v polovici prípadov líšime. Práve v tých prípadoch, kde sú tieto lieky v  druhej krajine hradené inak, ako súčasť ambulantného zdravotného výkonu.

Štatistika o príčinách smrti je nepresná, v 20 % prípadov boli vykázané nesprávne diagnózy – zistilo v roku 2011 NCZI pri revízii.

Nad onkologickým registrom som už viackrát vzdychol. Najnovšie dáta z roku 2009 nie sú najlepším zdrojom pre rozhodovanie v zdravotnej politike. Dodám, že toto nie je kritika tých pár obetavých ľudí, ktorí sa registru venujú. Potrebovali by podporu a posilnenie kapacít, pre čo sa však pri nekonečnom budovaní eHealthu nejako nenašlo pochopenie.

Pred voľbami ministerstvo zdravotníctva zverejnilo päť základných sadzieb DRG. Nejdem teraz špekulovať, že prečo práve päť. Podstatné je, že k tým číslam zrejme dospeli po spočítaní vykázaných DRG prípadov. Kým však DRG nebude zavedené, vykazovanie nik neberie príliš vážne. Základné sadzby vypočítané z dát, ktoré pri vykazovaní neboli brané vážne, sú tak – veľmi mierne povedané – nepresné. Vyvolávajú neopodstatnené očakávania u poskytovateľov; skutočné základné sadzby, nech ich už na úvod bude koľkokoľvek, budú o štvrtinu až tretinu nižšie než tie predvolebné.

Príkladov by bolo ešte veľa. Skôr než sa štát rozhodne niečo regulovať, mal by si zaistiť dobré, dôveryhodné dáta, a tieto dáta priebežne vyhodnocovať. V opačnom garde je to nebezpečné. Rozhodovanie bez kvalitných dát je ako šoférovanie so zaviazanými očami.

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny