Bol to jeden z tých lepších rokov

Rok 2017 v zdravotníctve naozaj nebol zlý. Ekonomike sa darí, takže aj peňazí je dosť – a štát na jeseň doplatil poisťovniam 100 miliónov eur za poistencov štátu.

Udalosťou roka (možno desaťročia) bolo oficiálne spustenie DRG. Áno, zatiaľ je to len „hra na DRG“, ale postupne sa zlepšuje reportovanie, skvalitňujú sa dáta. To je z dlhodobého pohľadu tá najcennejšia devíza DRG, ktorá uľahčí správne rozhodovanie nemocniciam, poisťovniam či ministerstvu zdravotníctva. Významne sa tým zvýši aj transparentnosť.

Všeobecných lekárov by mohli upokojiť riešenia LSPP a obhliadok mŕtvych. Povinnosť slúžiť sa ich bude týkať až po vyčerpaní všetkých iných možností, ku ktorým regulátor ponúka motivácie.

Medzi nádejné kroky patrí tvorba štandardných diagnostických a liečebných postupov, ktorá naberá na obrátkach. O potrebe štandardov sa hovorí desaťročia, ale doteraz tomu chýbal jasný pokyn k akcii. Prechod od slov k činom preto nabáda k optimizmu. Ten chcem trochu zbrzdiť upozornením, že najväčšou výzvou bude implementácia štandardov do praxe.

To, že raz príde k ďalšiemu (tentoraz piatemu) oddlženiu nemocníc bolo všetkým jasné. Dodávatelia s tým kalkulujú. Všetkým je jasné aj to, že piate oddlženie nebude posledné. Zaujímavé je, že tentoraz sa doň môžu zapojiť aj neštátne nemocnice, a že sa pri tom využije elektronické trhovisko.

Zmeny v liekovej politike je predčasné hodnotiť. Uľahčenie vstupu inovatívnych liekov, dostupnejšia liečba zriedkavých ochorení – to znie ako dobrá správa pre pacientov. Ale samozrejme, bude to niečo stáť. V odhadoch dopadov sa názor ministerstva líši od názorov poisťovní. Ale rozhodne sa bavíme o desiatkach až stovkách miliónov eur ročne. Odkiaľ na to zoberú zdravotné poisťovne peniaze? Nech si na to odpoviete akokoľvek, neznie to už ako dobrá správa. Ani pre pacientov, ani pre poskytovateľov.

Vybudovanie novej univerzitnej nemocnice v Bratislave sa zase odsunulo. Rázsochy sa nedokončia, ale zbúrajú. A až potom sa bude (možno) môcť stavať.

Oproti tomu stojí príbeh nemocnice novej generácie v Michalovciach, ktorú súkromný investor dokázal postaviť za rekordný čas. (A nepochybujem, že i podstatne lacnejšie, než keby také čosi staval štát.)

Mrzutými správami boli politické zásahy do sektora. Najzrozumiteľnejším príkladom je telefonické pokefovanie šéfa VšZP, ktoré predseda vlády následne propagoval na Facebooku. A to len za to, že si Miroslav Kočan robil svoju prácu – zachraňoval štátnu poisťovňu z problémov spôsobených predošlým vedením.

Politika zasiahla aj do ďalších oblastí. Vznikol napríklad ideologický motivovaný (ale inak vecne nezmyselný) návrh na bezplatné parkovanie pri nemocniciach. Politika zomlela aj pokusy o rehabilitáciu priamych platieb v zdravotníctve. Koaličným partnerom neprešiel návrh na legalizáciu platby za prednostné vyšetrenie. Návrh na doplnkové ordinačné hodiny, v ktorých lekár účtuje pacientovi cenu poskytnutých výkonov, parlament síce schválil, ale zrejme sa to celé bude revidovať ešte pred účinnosťou. Slovami klasika ­ minister mieni, ale premiér mení.

Svetlú výnimku tvorí schválenie 10-eurového poplatku na nemocničnom urgentnom príjme. Berúc do úvahy spomínané politické obmedzenia to pri tejto vláde možno brať ako úspech.

Splniť vysoké očakávania, ktoré po nástupe do funkcie minister Drucker vyvolal, sa nedá. Sú oblasti, v ktorých sa ani počas tohto volebného obdobia nepohneme z miesta. V iných sa hýbeme, ale pomaly. Stále je to však lepšie, ako v predchádzajúcich rokoch.

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny