—
Väčšina zdravotnej starostlivosti nie je akútna. Nie je medicínsky potrebné ju poskytnúť ihneď a okamžite, dá sa naplánovať. V rádoch hodín, dní, týždňov či mesiacov. Čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť je súčasťou asi každého zdravotného systému.
Dobré manažovanie plánovanej starostlivosti umožňuje efektívne využitie kapacít, od operačiek cez ŠZM až po personál. Kto však má strážiť, či je to naozaj manažované „dobre“? Či do tvorby čakacích zoznamov nezasahujú iné, nemedicínske vplyvy? Má to byť poskytovateľ? Poisťovňa? Regulátor? Alebo sám pacient?
Dnes sa oficiálne čakacie zoznamy tvoria na tri skupiny výkonov/diagnóz (endoprotézy veľkých kĺbov, operácia katarakty a elektívna kardiochirurgia). Tieto čakačky spravujú zdravotné poisťovne. Pri regulovaných čakacích zoznamoch vieme pomerne dobre, ako dlho sa čaká v ktorej poisťovni, u ktorého poskytovateľa. Dá sa sledovať, ako sa pacient postupne dostáva na rad.
Lenže dohromady sa bavíme len asi o 5 % objemu nemocničnej starostlivosti. Zvyšných 95 % nepodlieha takejto regulácii. Pri plánovanej starostlivosti je to priestor pre obyčajný neporiadok a nedôslednosť, ale i pre kreativitu karpatského typu.
Ministerstvo zdravotníctva pripravilo novelu zákona o zdravotných poisťovniach a plánovalo aj upraviť režim čakacích zoznamov. Z toho síce zišlo, najdôležitejšia však aj tak zostáva vykonávacia vyhláška, ktorej znenie je ešte zahalené hmlou. Ideálne by bolo, aby sa čakacie zoznamy tvorili na všetku zdravotnú starostlivosť, na ktorú sa čaká.
Takýto prístup k čakačkám má vplyv na hospodárenie zdravotných poisťovní. Poisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy na zdravotnú starostlivosť na všetkých pacientov na čakacích zoznamoch. Technické rezervy sú nákladová položka, poisťovňa si tak nemôže vykázať zisk na úkor odkladania operácií pacientov.
Žiaľ, práve toto bol problém pred ôsmimi rokmi, keď som navrhol, aby regulácia čakacích zoznamov zasiahla všetku starostlivosť vrátane ambulantnej. Vtedy bola VšZP pred bankrotom, mala veľa čakajúcich poistencov a povinnosť tvoriť veľké technické rezervy by ju bola bývala defintívne potopila. Radičovej vláda sa preto rozhodla, že dôležitejšie je zachraňovať štátnu poisťovňu než garantovať pacientom ich poistný nárok.
Dnes je však VšZP v relatívne dobrej kondícii, ekonomika šliape ako divá, takže by takýto návrh mohol byť priechodnejší. Ten predvolebný marketingový slogan by konečne dostal aj reálny obsah – ľudia si zaslúžia istoty.T
článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny