Daňové a odvodové zaťaženie v SR: tvrdenia podnikateľských asociácií sú mýtické

OECD vo svojej publikácii Taxing Wages priniesla medzinárodný rebríček krajín podľa výšky daňovo-odvodového klinu (total tax wedge). Daňovo-odvodový klin sa vyjadruje ako podiel dane z príjmu a odvodov na nákladoch práce. Tento klin teda vyjadruje podiel tej časti nákladov práce, ktoré pracovník neinkasuje vo svojej čistej mzde. Databázy OECD spochybňujú frekventované tvrdenia podnikateľských či zamestnávateľských združení o údajne mimoriadne vysokom – hlavne odvodovom – zaťažení miezd v SR (čo má neadekvátne navyšovať náklady práce).

Ak sa kalkuluje veľkosť daňovo-odvodového klinu v prípade slobodného bezdetného občana so mzdou na úrovni priemernej mzdy, tak priemerná úroveň klinu za štáty bývalej EÚ 15 dosahuje 42,1 %. V porovnaní s týmto údajom je slovenská hodnota 38,3 % podpriemerná (Graf 1). Ak však záber rozšírime na celý súbor štátov OECD, je veľkosť daňovo- odvodového klinu v SR nadpriemerná. Priemerný údaj za OECD je totiž výrazne tlačený nadol mimoeurópskymi štátmi, a to hlavne krajinami ako Nový Zéland, Južná Kórea či Mexiko (všetky s klinom pod 20 %). Slovensko má však najmenší daňovo- odvodový klin zo štátov V4.

Graf 1: Veľkosť daňovo-odvodového klinu osamelej bezdetnej osoby so mzdou na úrovni priemernej mzdy, v  % z nákladov práce

Zdroj: OECD

Pri detailnejšom pohľade na štruktúru daňovo- odvodového klinu je nápadné, že Slovensko vďaka daňovej reforme z roku 2004 dosahuje veľmi nízku zaťaženosť miezd daňou z príjmu. Miera tejto záťaže (6,9 % v prípade bezdetnej samostatnej osoby so mzdou na úrovni priemeru) je približne polovičná v porovnaní s priemerom EÚ 15 (14,2 %). Rezervy existujú skôr v odvodovej záťaži, ani tam však nemožno hovoriť o nejakých extrémnych hodnotách za Slovensko (na Slovensku 20,8 %, priemer EÚ 15 je 17,8 %, Česko 25,9 %, Maďarsko 26,3 % – Graf 2). Celý „zázrak“ toho, že priemer EÚ 15 je nižší ako slovenská hodnota, spočíva v skutočnosti, že v Dánsku zamestnávatelia neplatia odvody. Ak zo súboru vyčleníme extrémnu hodnotu jediného Dánska s nulovou hodnotou odvodov platených zamestnávateľom, sa dostaneme k zisteniu, že slovenská hodnota je na úrovni priemeru EÚ 15.

Graf 2: Rozbor výšky daňovo-odvodového klinu na jeho komponenty (v  % z nákladov práce, za rok 2005)

Zdroj: OECD

Slovensko má mimoriadne dobrú pozíciu v porovnaní veľkosti klinu v rodinách s jedným pracovníkom (dosahujúcim priemernú mzdu) a dvomi deťmi (Graf 3). V tomto prípade veľkosť klinu v SR (23,2 %) je výrazne pod priemerom EÚ 15 (31,6 %) aj priemerom OECD (27,1 %). Tu sa ukazuje, že podpora rodín s deťmi (prostredníctvom menšieho daňovo- odvodového klinu) je v SR ďaleko významnejšia ako v krajinách EÚ 15.

Graf 3: Veľkosť daňovo-odvodového klinu – rodina s jedným zamestnaným, dvomi deťmi a mzdou na úrovni priemeru, v  % z nákladov práce

Zdroj: OECD

Zo zverejnených dát je však nápadná ešte ďalšia vec: Slovensko má druhé najnižšie celkové náklady práce prepočítané v USD s použitím parity kúpnej sily (SR 15 748, priemer EÚ 15 je 42 317). Nižšie náklady práce má už iba Mexiko (12 031). Takže: nech by aj bola odvodová zaťaženosť kladená na zamestnávateľa vysoká, stále sú celkové náklady práce (aj vrátane týchto „vysokých“ odvodov) mimoriadne nízke, výrazne zaostávajúce aj za ostatnými štátmi V4.

Uvedené zistenia nemajú spochybniť potrebu hľadania možností pre znižovanie odvodov (a zvlášť odvodov platených zamestnávateľom). Priestor pre obmedzovanie daňovo-odvodového klinu je treba hľadať každopádne, ale rozhodne treba odmietnuť tézu, že by rozsah tohto klinu bol na Slovensku mimoriadne veľký.