—
Publikácia Základné rámce zdravotnej politiky 2006-2010 bola predstavená na konferencii Združenia zdravotných poisťovní SR „Stabilné zdravotníctvo – vízia do roku 2010“ (viď tiež prezentáciu Petra Pažitného). Základné rámce si môžete stiahnuť vo formáte PDF (viac informácií o publikácii). Na tomto mieste uvádzame zhrnutie.
Zdroje zdravotných poisťovní sa budú odvíjať od vývoja reálnej ekonomiky a od zásadného politického rozhodnutia pri tvorbe rozpočtu verejných financií. Pre roky 2007 až 2010 predpokladáme:
Základné rámce zdravotnej politiky 2006-2010 |
Medzi rokmi 2006 a 2010 sa objem zdrojov na zdravotníctvo zvýši zo 6,6 % HDP až na 7,1 % HDP, čo pri vysokom raste HDP predstavuje priaznivú hospodársku bázu pre modernizáciu slovenského zdravotníctva. Zdroje zdravotných poisťovní vzrastú zo 76,9 mld Sk na 105,7 mld Sk. Zásadnou úlohou je teda ich efektívne použitie v prospech poistencov, pričom túto zodpovednosť na seba preberajú zdravotné poisťovne.
Štruktúra výdavkov zdravotných poisťovní sa bude približovať štruktúre štandardnej v krajinách OECD, pričom kľúčovú úlohu bude zohrávať nákupná stratégia zdravotných poisťovní ako výsledok dohody zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na realizácii tejto nákupnej stratégie. Pre roky 2007 – 2010 pre účely tohto materiálu predpokladáme:
Produktom zdravotných poisťovní je:
Nákupná stratégia zdravotných poisťovní bude zohľadňovať zmeny v zdravotnom stave obyvateľstva, vývoj nových diagnostických a liečebných postupov a aktívne podporovať vznik efektívnej siete poskytovateľov pri rešpektovaní minimálnej siete definovanej MZ SR. Efektívna sieť poskytovateľov vznikne v dvoch fázach:
Z hľadiska organizácie výkonu zdravotného poistenia je mimoriadne dôležité, aby všetky zdravotné poisťovne mali aj v budúcnosti zhodnú právnu formu (akciová spoločnosť) a aby všetky poisťovne mali rovnaké podmienky na trhu. Nebudú sa tak opakovať systémové chyby z minulosti. Ak má štát záujem vlastniť zdravotnú poisťovňu, je to jeho strategické rozhodnutie, pričom je mimoriadne nebezpečné, ak by štátna zdravotná poisťovňa mala fungovať v inom právnom režime ako ostatné zdravotné poisťovne. Ak má vnútorný chod poisťovne spravovať štát, resp. ním nominovaní zástupcovia, považujeme za transparentnejšie, zodpovednejšie a vhodnejšie, aby to robil prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti a aby sa nevytvárala osobitná štátna organizácia na tento účel. Návrat zdravotných poisťovní k verejnoprávnym organizáciám bude znamenať pokles solventnosti, zníženie finančnej disciplíny, neprehľadnosť v účtovníctve a neustále zadlžovanie a prenášanie rizík na verejné financie a na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (platby po lehote splatnosti).
Podobne je ekonomicky nevyhnutné dokončenie transformácie štátnych poskytovateľov lôžkovej starostlivosti na štandardné akciové spoločnosti, pričom rešpektujeme súčasný stav, v ktorom na Slovensku existuje viacero právnych foriem s pluralitou vlastníkov.
Akciová spoločnosť je totiž osvedčená, odskúšaná právna forma, s podrobnými vnútornými pravidlami, ktorých výklad je právnou praxou vrátane súdov ustálený a predvídateľný, čo prispieva k právnej istote všetkých osôb zainteresovaných na činnosti akciovej spoločnosti. Akciová spoločnosť je subjekt s prehľadným systémom riadenia, ide zároveň o právnu formu, kde je najmenší priestor pre zákonodarcu „vymýšľať“ odchýlky od štandardov platných pre iné podnikateľské subjekty, pokiaľ ide o corporate governance, účtovníctvo, audit či štátnu pomoc.
V oblasti regulácie siete je kľúčovým aktom stanovenie minimálnej siete. Veľkosť oka minimálnej siete sa mení v závislosti od charakteru poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Čím je zdravotná starostlivosť odkladnejšia, resp. špecializovanejšia a náročnejšia z pohľadu kvality a zložitosti výkonu, tým môže byť oko minimálnej siete väčšie a tým menší význam v efektívnej dostupnosti zohráva geografická dostupnosť. Kontrahované kapacity pritom musia rešpektovať: (1) geografickú dostupnosť, (2) regionálne zdravotné potreby obyvateľov a zároveň (3) priepustnosť ambulancií a nemocníc pri postupoch lege artis.
Druhým kľúčovým regulačným prvkom je proces kategorizácie liečiv, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, kde je nutné do roku 2010 vykonať: