Vývoj indexov rizika v období od 2001 – 2008

štvrtok, 07. február 2008, 14:00

Legislatívny termín „prerozdelenie poistného“ pozná odborná literatúra pod názvom kompenzácia rizikovej štruktúry poistencov. Tá sa vykonáva všade tam, kde existuje pluralita nákupu zdravotnej starostlivosti.

Cieľom prerozdelenia je presúvať zdroje medzi zdravotnými poisťovňami tak, aby výnosy určitej kategórie poistencov do istej miery pokrývali náklady na túto skupinu poistencov, vzhľadom nato, že existuje len jedna poistná sadzba platná pre každého poistenca v kmeni a zdravotná poisťovňa nemôže odmietnúť žiadneho poistenca a ani nijak inak jeho prijatie podmieňovať. 

Prerozdeľovanie poistnéhoindexy rizika nákladov predstavujú nástroje zabezpečovania solidarityuniverzality systému zdravotného poistenia. Ich úlohou je zabezpečiť, aby nedochádzalo k selekcii rizika (a poistencov) zdravotnými poisťovňami, a aby každá poisťovňa mala k dispozícii rovnaký objem zdrojov na poistenca s vybranými charakteristikami.

Úlohou zdravotnej politiky je preto definovať taký prerozdeľovací mechanizmus, aby príjmy zdravotných poisťovní z poistného na jednotlivca boli korigované o individuálne rozdiely vo variabilite nákladov. Prerozdeľovací mechanizmus teda slúži ako forma subvencovania poistného.

Individuálny príjem zdravotnej poisťovne na poistenca je na Slovensku daný ekonomickou aktivitou jednotlivca:

  1. ekonomicky aktívni poistenci platia 14 % z vymeriavacieho základu, pričom u zamestnaných je vymeriavacím základom ich hrubý príjem a u živnostníkov je to polovica základu dane. V systéme zároveň existuje minimálna a maximálna výška vymeriavacieho základu a tým je minimálna mzda (pre minimálnu výšku) a trojnásobok priemernej mzdy (pre maximálnu výšku)

  2. za ekonomicky neaktívnych poistencov platí poistné štát, a to vo výške 4,5 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov (účinné od 1. 1. 2008).

Samozrejme, individuálne výdavky len málokedy zodpovedajú skutočne zaplatenému poistnému. Preto sa výška poistného vyrovnáva cez prerozdeľovací mechanizmus, ktorý poistné poistencov s vyšším rizikom dotuje zdrojmi od poistencov s nižším rizikom. Pri prerozdeľovacom systéme sú preto veľmi dôležité parametre, na základe ktorých sa poistné koriguje. Základnými korigujúcimi parametrami na Slovensku sú vek a pohlavie. Poistenci sú na základe vekových skupín (po piatich rokoch) a pohlavia rozdelení do 34 skupín (kohort), pričom na základe historických údajov (o skutočných nákladoch v predchádzajúcom období) sa stanovuje index rizika nákladov každej jednej skupiny. Váha poistenca pri prerozdelení zodpovedá indexu rizika jeho vekovo-pohlavnej skupiny. Poistné sa medzi poisťovňami prerozdelí tak, aby každej jednotke indexu rizika bol pridelený rovnaký objem prostriedkov. Na Slovensku takémuto mechanizmu prerozdelenia podlieha 85,5 % poistného.

Index rizika nákladov sa vypočítava v každom kalendárnom roku na nasledujúci kalendárny rok z priemerných nákladov zdravotných poisťovní vynaložených najmenej na 95 % poistencov v období od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa vypočítava index rizika nákladov. Od 1. 1. 2005 sa zmenilo obdobie, za ktoré sa vypočitava index rizika (z obdobia júl – jún na január – december).

Každý poistenec je tak zaradený práve do jednej skupiny, ktorá má priradený práve jeden stupeň rizika na základe historických údajov. Vývoj indexov rizika v rokoch 2001 – 2008 znázorňujú Grafy 1 a 2 na nasledujúcej strane. Zvyšujúci sa index rizika spôsobuje viditeľné roztváranie kriviek u najmladších a najstarších poistencov v porovnaní k najlacnejšej skupine poistencov, čo svedčí o výraznejšom náraste nákladov na zdravotnú starostlivosť v daných vekovo-pohlavných skupinách. Tieto skupiny poistencov sú zároveň najväčšími spotrebiteľmi zdrojov. V dôsledku toho sa vo vývoji indexov rizika prejavuje princíp roztvárania nožníc.

Graf 1: Porovnanie indexu rizika žien, 2001-2008

Zdroj: Health Policy Institute, 2008, na základe výnosov ministerstva zdravotníctva, ktorými sa vydáva každoročný index rizika

Graf 2: Porovnanie indexu rizika mužov, 2001-2008

Zdroj: Health Policy Institute, 2008, na základe výnosov ministerstva zdravotníctva, ktorými sa vydáva každoročný index rizika

V roku 2001 boli najdrahšou vekovo-pohlavnou skupinou muži od 70 do 74 rokov. Priemerné náklady na túto skupinu boli 5,26-násobne vyššie oproti nákladom v najlacnejšej vekovo-pohlavnej skupine (muži vo veku 20 až 24 rokov). V roku 2008 bol tento rozdiel už 7-násobný. Počas sledovaného obdobia sa zároveň zmenila aj najdrahšia kohorta u mužov zo 70 – 74 na 75 – 79. V tejto skupine došlo v rokoch 2001 až 2008 došlo až k 1,5-násobnému rastu indexu.

Najmenej nákladnou skupinou v priebehu celého pozorovaného obdobia ostáva vekovo-pohlavná skupina mužov vo veku od 20 do 24 rokov, ktorej hodnota indexu rizika sa tým pádom nezmenila (referenčná hodnota 1). U žien je najlacnejšou vekovo-pohlavnou skupinou kohorta od 5 – 9 rokov, kde index rizika v období 7 rokov vzrástol len o 4 %.

V sledovanom období možno pozorovať zaujímavý pokles indexu rizika vo vekovo-pohlavnej skupine u žien vo veku 40 až 44 rokov. Kým v roku 2003 bol zaznamenaný pokles až o 7 %, v roku 2005 sa index rizika znížil len o 5 %, čo sa prejavilo u 7 % poistencov.

Dôvodom vyššieho rastu nákladov v týchto vekových skupinách môže byť vyšší podiel liekov, ktoré rastú relatívne rýchlejšie než náklady na ostatné typy zdravotnej starostlivosti. Spotreba liekov u žien bola v roku 2006 najvyššia vo vekovej kohorte 70 – 74 rokov (53,5 % zo všetkých nákladov skupiny), u mužov 65 – 69 rokov (takmer 50 % zo všetkých nákladov skupiny). Platí pravidlo, že čím starší pacient, tým je vyššia spotreba liekov, a teda rastú aj výdavky v danej vekovo-pohlavnej skupine.

Z verejne dostupných zdrojov nie je zrejmé, ktorý faktor vplýva na zvyšovanie nákladov v jednotlivých vekovo-pohlavných skupinách. Bolo by však prínosom pre odhalenie nákladovosti jednotlivých vekovo-pohlavných skupín zverejnenie údajov o obsahu nákladov, aké typy zdravotnej starostlivosti sa podieľajú v akej miere na nákladoch na zdravotnú starostlivosť vstupujúcich do výpočtu indexu rizika zo strany zdravotných poisťovní.

Prepočet indexu rizika podľa veku a pohlavia odzrkadľuje lepšie variabilitu nákladov, ako by to bolo bez prerozdelenia, avšak nemusí to dostatočne vysvetľovať celú variabilitu nákladov. Preto niektoré krajiny zavádzajú do prerozdelenia aj iné parametre, na základe ktorých sa snažia lepšie popísať variabilitu nákladov a následne meniť systém prerozdelenia tak, aby upravená výška poistného po prerozdelení ešte lepšie odzrkadľovala variabilitu nákladov. Okrem veku a pohlavia sa prerozdeľovací mechanizmus môže rozšíriť o parametre zdravotného stavu na báze diagnóz, liekov, prítomnosti chronického ochorenia alebo zaradenia do programu manažmentu chorôb. Dodaním takýchto prediktorov sa zvýši relatívna váha tých skupín poistencov, pri ktorých môžeme dlhodobo predvídať náklady vzhľadom na ich chorobu (napr. diabetes). Zavedenie takéhoto systému je však veľmi náročné na údaje a musí mu predchádzať testovacia fáza v zdravotných poisťovniach (cca 2 roky), v ktorej sa odladia dôležité technické parametre a až následne sa môže spustiť plnohodnotná implementácia.

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia